Rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety v Dolnej ulici je spolu s bývalou mestskou nemocnicou (Dolná č. 47) jednou z najstarších budov v Banskej Bystrici. Malý jednoloďový gotický kostolík patrí, spolu s bývalou mestskou nemocnicou, medzi najstaršie budovy v meste a kostolík je zároveň najstaršou zachovanou gotickou stavbou.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici bol postavený v roku 1303 na konci Dolnej ulice, pri mestskom špitáli pre chorých a nevládnych baníkov. V čase, kedy kostol a špitál postavili, sa v tejto časti nenachádzali iné stavby.
Kostol sv. Alžbety, zvaný aj "Alžbetka" postavili okolo roku 1335 (staršia literatúra uvádza r. 1303) ako súčasť mestského špitála. V Banskej Bystrici, ako v slobodnom kráľovskom banskom meste, mala mestská komunita, v zásade nemeckej národnosti, od čias udelenia privilégií uhorským kráľom Belom IV. v roku 1255, značnú cirkevnú autonómiu.
Kostol sv. Alžbety alebo tiež špitálsky kostol, je najstaršou zachovanou gotickou stavbou v meste z roku 1303, ktorá samozrejme prešla počas svojej existencie viacerými stavebnými úpravami. Zároveň je tento kostolík aj prvou gotickou stavbou v meste.Pôvodne je to jednoloďová stavba s polygonálnou svätyňou a zaklenutou gotickou rebrovou klenbou. Loď bola plochostropná.
Už len polygonálne presbytérium je dôkazom existencie špitálskeho kostola zo začiatku 14. storočia v Banskej Bystrici. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby sa zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno.
Svätyňu okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. Súčasne kostol rozšírili prístavbou bočnej južnej lode.
Počas reformácie bol v roku 1517 bol kostol zevanjelizovaný spolu s ostatnými kostolmi v meste. V roku 1605 kostol zasiahol veľký požiar. Zhorel aj špitál a dva mlyny v blízkosti. Z kostola sa zachránila sa len Kaplnka sv. Anny a múr severnej lode. V r. 1605 kostol vyhorel a zachovala sa iba svätyňa a severný múr lode.
V roku 1605 Kostol sv. Alžbety vyhorel, zachránila sa len kaplnka sv. Anny a múr severnej lode. V roku 1605 celý špitál aj s kostolom vyhorel, čo viedlo k výraznej prestavbe v roku 1748.
Zásadná prestavba sa udiala v barokovom štýle v rokoch 1738 - 1748. V druhej polovici 18. storočia došlo k rozsiahlej barokovej prestavbe kostola. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou po novom sv. Anne.
V 18. storočí na mieste pôvodnej lode postavili nový chrám v smere sever - juh a z gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka. V r. 1748 pristavali k pôvodnej svätyni barokový kostol s polkruhovou svätyňou, zaklenutou pruskou klenbou. Kostol má severno-južnú orientáciu. Zo svätyne gotického kostolíka vznikla bočná kaplnka sv. Anny. Severný múr bol zachovaný ako priečelie. Sakristia má krížovú klenbu a je pripojená k južnej strane svätyne, pričom jedným poľom rebrovej klenby dosadá na hladké konzolové hlavice.
Kostol bol potom niekoľkokrát rekonštruovaný, v roku 1877 v novogotickom štýle. V roku 1876 bolo v neogotickom slohu stavebne upravené priečelie kostola orientované do Dolnej ulice. V r. 1876 bol kostol puristicky zreštaurovaný A. Stornom v duchu romantizujúceho historizmu. Priečelná fasáda bola gotizovaná, do fasády boli prerezané dve novogotické kružbové okná a v strede medzi nimi vybudovaný novogotický vstup s kamenným ostrolukým portálom v uzávere lomeného oblúka s reliéfom Krista v tympanóne, nad ktorým je maľba Ježiša a Samaritánky. Portál bol vsadený do vimperkovanej niky ukončenej fiálou. Do južnej strany kaplnky sv. Anny boli vsadené sedile s hladkou kamennou lomenou šambránou.
V roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu do súčasnej podoby. Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu. Bol rozšírený chór a pristavaná drevená vežička s ihlanovou strechou. Hlavný novogotický oltár je z r. 1877.
Oltár je dielom Jozefa Murgaša. Oltárny obraz sv. Za ním boli ornamentálne a figurálne maľby, ktoré však boli v r. 1936 - 37 hrubo premaľované. Oltárny obraz bol namaľovaný Jozefom Murgašom, kňazom pôsobiacim v USA, rodákom z Tajova, vynálezcom rádiotelegrafie, ktorý bol tiež zručným maliarom. Vnútorné barokové zariadenie bolo odstránené a nahradené novogotickým.
Kostol bol výrazne poškodený aj počas 2. svetovej vojny. V roku 1944 počas Slovenského národného povstania pri ústupu povstalci vyhodil neďaleký most ponad potok Riečka a sila explózie zničila aj strechu veže špitálskeho kostola. Pôvodná veža bola po vojne nahradená len nízkou provizórnou drevenou vežičkou.
Súčasná podoba vežičky je len provizórne riešenie, ktoré sa zrealizovalo po skončení II. svetovej vojny. Pôvodná historická veža so štyrmi nárožnými vežičkami, pokrytá medeným plechom bola osadená na kostol po 75. rokoch. Do pôvodnej podoby bololo zastrešenie veže zrekonštruované počas komplexnej obnovy, ktorú symbolicky zavŕšila slávnostná posviacka kostolíka 25. septembra 2021.
V roku 1974 bol kostol vytopený storočnou vodou, ktorá ho veľmi poškodila. V roku 2021 bola ukončená komplexná rekonštrukcia Kostola sv. Alžbety, vrátane interiéru a inventáru kostola.
Od začiatku roka 2020 je v Banskej Bystrici pozornosť širšej verejnosti ako aj odborníkov venovaná plánovanej obnove kostola sv. Alžbety Uhorskej. Kostol je situovaný na západnom konci Mestskej pamiatkovej rezervácie. V minulosti bola jeho história prepojená so špitálom, preto je často profánne označovaný ako „špitálsky“. Zámerom obnovy je komplexná rekonštrukcia predmetnej pamiatky.
Už v roku 2012 sme medzi naše projekty zaradili zámer obnovy vežičky na kostole sv. Alžbety na Dolnej ulici. V súčasnosti sa stáva reálnou možnosťou celková obnova kostola, ktorá by mala prebehnúť v niekoľkých etapách. Jedná sa predovšetkým o sanáciu zavlhnutého muriva, opravu vonkajšej fasády, interiéru a v neposlednom rade aj opravu samotnej vežičky kostola, ktorej by sa mala vrátiť podoba z roku 1876.
Súčasťou renovácie bude aj rekonštrukcia vysokej neogotickej oktogonálnej ihlanovej strechy, ktorá dopĺňala neodmysliteľnú siluetu kostola. Na vežičke boli osadené hodiny, podľa plánu mestského architekta Ladislava Stellera. V čase 2. sv. vojny bola strecha poškodená (po vojne rozobratá a nahradená nízkou ihlanovou strechou).
Samotnej obnove predchádzal v roku 2016 reštaurátorský výskum exteriéru (Mgr. art. Rudolf Boroš a Mgr. art. Martin Kukura) a v rokoch 2019 - 2020 realizovaný architektonicko-historický a umelecko-historický výskum (Mgr. Ľubica Fillová, Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Stanislav Rajnoha, Mgr. Tomáš Janura). V roku 2020 sa uskutočnil aj archeologický výskum (JUDr. Mgr. Martin Kvietok, Mgr.
Pred realizáciou obnovy bol realizovaný Pamiatkový architektonicko-historický a umelecko-historický výskum (spracoval kolektív autorov: Mgr. Ľubica Fillová, Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Stanislav Rajnoha, Mgr. Tomáš Janura, 2019 - 2020). Výskum od vzniku kostola v 2. štvrtine 14. storočia (cca 1335) po súčasnosť identifikoval až 9 stavebných etáp. Pôvodná dispozícia kostola bola riešená ako jednolodie so svätyňou a sakristiou, atypicky pristavanou z južnej strany.
Autori výskumu predpokladali, že v tom čase bola loď prestropená rovným dreveným trámovým stropom. Z južnej strany svätyne bola pristavaná sakristia a nad ňou oratórium. V polovici 15. storočia bola identifikovaná 2. stavebná etapa (neskorogotická). V časoch nepokojov (v roku 1605) podľahol kostol, spolu so špitálom a dvoma mlynmi, veľkému požiaru.
V ďalšom vývoji architektúry sa ako zásadná javí 3. stavebná vrstva (baroková) v rokoch 1738 - 1748. V rámci prestavby došlo k výraznej zmene v architektonickej dispozície a orientácii kostola. Z pôvodnej gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka sv. Anny. Južná stena lode bola asanovaná. Loď bola následne rozšírená južným smerom a ukončená svätyňou s polkruhovým záverom. Celá loď bola zaklenutá valenými lunetovými klenbami, pričom medziklenbové pásy dosadajú na systém zdvojených prístenných pilastrov.
19. storočie predstavovalo vo vývoji kostola zaujímavé obdobie. Kostol opäť prechádza obnovou - v roku 1839 a hlavne v rokoch 1876 - 1877. V tom čase pôsobil v Banskej Bystrici biskup Arnold Ipolyi (⃰1823 - †1886). Práce na obnove realizoval v duchu historického purizmu Franz Storno starší (1821⃰ - †1907). Obaja významným spôsobom zasiahli do vývoja a prezentácie viacerých pamiatok na území Banskej Bystrice. Do súčasnosti ich realizáciu v rámci kostola sv. Alžbety pripomínajú pamätné tabule na južnej a severnej stene bývalej gotickej svätyne.
Zo strany Dolnej ulice dostala baroková loď novogotickú fasádu s cieľom zosúladiť ju s pôvodnou gotickou stavbou. Baroková vežička vo vrchole bola odstránená a fasádu ukončili vysokým štítom, vo vrchole ktorého bola postavená nová novogotická veža s ihlanovou strechou a 4 malými nárožnými vežičkami. Viacero grafík, malieb a fotografií zachytáva kostol práve s touto vežičkou, ktorá sa stala ikonickým prvkom tejto pamiatky.
Podľa zachovaného gotického okna v bývalej svätyni boli rekonštruované okná v celej kaplnke sv. Anny, pričom do okenných otvorov boli vsadené farebné vitráže. Loď bola sprístupnená z Dolnej ulice novogotickým portálom s vimperkom, ukončeným fiálou. V lomenom oblúku s tympanónom bol vložený reliéf Žehnajúceho Krista. Nad ním sa nachádza maľba Krista so Samaritánkou, ktoré realizoval F. Storno. V čase obnovy kostola z exteriéru boli historické omietky otlčené až na kamenné murivo (reštaurátorský výskum exteriéru realizovali: Mgr. art. Rudolf Boroš a Mgr. art. Martin Kukura, 2016) a staršie omietkové vrstvy sa zachovali len v podobe nepatrných fragmentov. V rámci architektonickej hmoty došlo k viacerým úpravám menšieho rozsahu, ale v rámci mobiliáru došlo ku komplexnej výmene.
Autori pamiatkového výskumu poznatky o objekte konfrontovali s informáciami publikovanými v monografii biskupa Ipolyiho Geschichte und Restauration kirchlichen Kunstdenkmale in Neusohl. Na základe návrhu pre nástennú výmaľbu v priestore kaplnky sv. Anny sa pod historicky mladšou výmaľbou podarilo identifikovať ďalšie dve kľačiace postavy, situované po stranách nástennej výmaľby. Ide o postavu iniciátora prestavby - kľačiaceho biskupa Ipolyiho a zakladateľa špitála - mešťana Petra Karla. Nie je zrejmé z akého dôvodu došlo k ich zatretiu a neprezentovaniu (narušeného technického stavu alebo zmeny ideológie?). Ako sa potvrdilo sondážou - kostol bol celoplošne vymaľovaný v duchu módnych trendov 19. storočia. Zároveň sa podarilo identifikovať dobové nákresy mobiliáru (napr. lavíc a oltárov), ktoré dodnes korešpondujú so zachovanými prvkami a detailmi.
20. storočie prinieslo do histórie kostola nové úpravy. V rámci nástenných malieb bola realizovaná oprava a premaľba kaplnky sv. Anny, ktorú realizoval známy maliar sakrálnych priestorov a oltárnych obrazov Július Adam (Gyula Ádam), ako aj komplexné premaľovanie lode kostola zjednocujúcim bielym náterom, pričom jemný štukový ornament je zvýraznený zlátením (1914, 1934, druhá polovica 20. storočia). Došlo k výmene niektorých častí mobiliáru, ale aj k architektonicko-stavebnými úpravám, napr. výmene dlažby, rozšíreniu barokovej empory o bočné krídla. Do víťazného oblúka bola osadená drevená presklená výplň s gotizujúcimi motívmi kružieb, pričom zo strany empory je výplň chránená kovanou mrežou.
Posledné stavebné úpravy výrazným spôsobom nezmenili vizuálny a hmotový výraz pamiatky. V súčasnosti obnova kostola pokračuje reštaurátorským výskumom v interiéri kostola, ktorý identifikoval rozsah a kvalitu výmalieb, ako aj „bohatú“ stratigrafiu. Zároveň je realizovaný aj archeologický pamiatkový výskum, ktorý doplnil viaceré predpoklady pamiatkového výskumu. Prekvapujúcim nálezom bolo objavenie náhrobnej dosky, situovanej pred oltárnou menzou v kaplnke sv. Anny (pravdepodobne z 15. storočia), samotných hrobových miest a skladby rôznych dlažieb. Pri obnove kostola bol identifikovaný zamurovaný vstup do stredovekého kostola a aj veľkorysé dispozičné riešenie južným smerom ku kláštoru.
Už teraz je však zrejmé, že kostol sv. Alžbety Uhorskej patril k významným objektom v meste Banská Bystrica, ktorý vo svojej histórii prešiel viacerými dynamickými zmenami odzrkadľujúcimi potreby komunity a bol spätý s pôsobením významných osobnosti mesta. Obsahuje celý rad dobových módnych nárokov a symbolov. V rámci kvalitatívneho prehodnocovania pamiatky boli spracované viaceré návrhy na zápis mobiliáru (obrazu Jozefa Murgaša z roku 1893, kazateľnice, kľakadla a rozsiahleho súboru lavíc) za národné kultúrne pamiatky.
V súčasnosti je kostol v duchovnej správe Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Rektor kostola páter Pavol Noga je rekonštrukcii kostola veľmi naklonený a vyvíja maximálne úsilie, aby sa tento zámer stal skutočnosťou. Obnova by sa mala financovať z viacerých zdrojov. Dom v Kapitulskej ulici č. V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv. Spravuje ho Misijná spoločnosť sv.
V tridsiatich rokoch 20 storočia spolubratia Misijnej spoločnosti svätého Vincenta vo vtedajšej Banskej Bystrici postavili svoj misijný dom, v ktorom bola zriadená takzvaná apoštolská škola pre chlapcov, ktorú viedli pátri lazaristi. Neskôr tu bol zriadený malý seminár pre formáciu budúcich misionárov. Pred druhou svetovou vojnou a tiež počas nej až do násilného zlikvidovania všetkých reholí v našom štáte tento kostol bol v ich správe a keďže vedľa kostola pôsobili tiež sestry vincentky, tak tento kostol dostal ľudový názov kláštorný.
Počas komunizmu bol kostol v správe biskupského úradu. V určitom čase asi po dobu dvoch rokov bol kostol úplne zatvorený a bola snaha o jeho likvidáciu. Chvála Bohu sa to nestalo a dedičstvo našich otcov sa uchovalo. Po páde totalitného režimu sa Misijná spoločnosť vrátila do svojho domu a kostol bol opäť daný do ich správy.
Teraz tu stojíme my, ľudia 21 storočia, kde chceme ďakovať Bohu za dar viery i tohto chrámu a zároveň si uvedomujeme svoju povinnosť odovzdať vieru a zušľachtiť dar pre budúce pokolenia.Z tohto dôvodu dnes posvätíme novú krížovú cestu, ktorú pre tento kostol namaľovali väzni z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Banská Bystrica - Kráľova.
Banskobystrický okrášľovací spolok srdečne pozýva všetkých milovníkov histórie nášho mesta na v poradí už 49. Bystrickú hodinku, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 21. apríla 2022 o 18:00 hod. v Národnom dome. Aprílová Bystrická hodinka sa bude venovať odkrývaniu dejín Kostola Sv. Alžbety. Je pravidelné mesačné podujatie organizované dobrovoľníkmi z Banskobystrického okrášľovacieho spolku (BBOS) od roku 2015. „Sme veľmi radi, že naše podujatie neutrpelo ani počas dvoch rokov pandémie, kedy sme ho organizovali obmedzene, a že má stále svojich fanúšikov, ktorí nás každý mesiac poctia svoju návštevou. Aj z vďaky našim návštevníkom, ktorí nás podporujú už sedem rokov, sme sa rozhodli zotrvať pri bezplatnom vstupnom. Bystrická hodinka venovaná Alžbetke sa uskutoční vo štvrtok 21. apríla 2022 o 18:00 hod.
Pri príležitosti sviatku sv. Alžbety Uhorskej, ktorý si pripomíname v pondelok 17. novembra, vás pozývame na odpustovú slávnosť v kostole sv. Alžbety v Banskej Bystrici.
Bibliografia:
- FILLOVÁ, Ľubica - RAJNOHA, Stanislav - ŠIMKOVIC, Michal - JANURA, Tomáš: Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum kostola sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici. Banská Bystrica, 2019 - 2020, rukopis.
- IPOLYI, Arnold: Die Cheschichte und Restauration kirchliche Kunstdenkmale in Neusohl.
- JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica -na základe poverenia predstaviteľov mesta napísal v rokoch 1896 - 1922 Emil Jurkovič. Banská Bystrica : Občianske združenie Pribicer - 1.
- - Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1.
- - Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- - Kvietok, M. - Molota, T. - Tomášik, R.: Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu, podľa §39,ods.9, zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a §10 vyhlášky MK SR č. 253/2010, ktorou sa vykonáva zákon č.49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, pri stavbe: „Obnova NKP r. k. kostol sv. Alžbety“.
- - Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. 26. 9.
Za pomoc a podklady ďakujeme JUDr. Mgr. V Banskej Bystrici.
