Staroegyptský boh plodnosti Chnum

V starovekom Egypte bol uctievaný panteón bohov a bohýň, ktorí zohrávali dôležitú úlohu v živote ľudí. Medzi týchto bohov patril aj Chnum, boh plodnosti, vody a stvoriteľ. V tomto článku sa pozrieme na jeho význam, zobrazenie a úlohu v staroegyptskej mytológii.

Chnum (grécky Chnúmis) bol pokladaný za stvoriteľa bohov a ľudí, ktorých modeloval na hrnčiarskom kruhu. Vďaka spojeniu s oblasťou 1. kataraktu, považovanou za prameň Nílu, bol považovaný aj za darcu nílskej vody. Bol znázorňovaný ako baran, od Starej ríše tiež v ľudskej podobe s baraňou hlavou.

Egyptský boh CHNUM bol znázorňovaný ako baran a od Starej ríše tiež aj v ľudskej podobe. Egyptský boh plodnosti CHNUM bol pokladaný za stvoriteľa bohov a ľudí, ktorých modeloval na hrnčiarskom kruhu.

Ďalší bohovia starovekého Egypta:

• Atum: Heliopolský hlavný boh. Podľa Egyptských legiend stvoriteľ sveta. Pôvodne bol zobrazovaný ako obelisk, neskôr nadobudol podobu človeka s dvojitou korunou kráľa Horného a Dolného Egypta. Podľa legiend mal 2 deti: Šua a Tefnut. jeho kult bol uctievaný v každej dobe Egyptských dejín. Neskôr bol spájaný s bohom slnka Reom ako jeho odpoludňajšia časť.
• Šu: Boh vzduchu a sám vzduch, boh svetla, ale aj Nosičom neba. Údajne ho Atum stvoril tak, že ho vyfúkol zo svojho nosa. Mal 3 deti: Geba, Heha a Nut. Bol darcom životodarnej hmoty, ktorej sa ľudia zmocňujú dýchaním. Pomáhal Reovi plaviť sa na slnečnej lodi po oblohe.
• Tefnut: Bohyňa vody a vlhkosti. Vznikla tak, že ju Atum vypľul ako slinu zo svojich úst. Bola zobrazovaná ako levica, ktorá splývala s kobrou a preto mohla chŕliť horiace plamene. Pomáhala svojmu manželovi Šuovi ochraňovať Rea na jeho každodennej ceste.
• Geb: Boh Zeme a sama Zem. So svojou manželkou Nut mal 4 deti: Usira, Eset, Nebthet a Sutecha. Geb zosobňoval Zem ako kotúč, ktorý pláva na vesmírnych vodách boha Nuna. Tešil sa úcte všetkých ľudí. Vážili si ho ako ochrancu pred hadmi a škorpiónmi.
• Nut: Bohyňa neba a samo nebo, Pani Západu. jej telo vytvára oblúk nebeskej klenby. Uctievali ju ako svoju ochrankyňu počas života i po smrti. Zobrazovali ju v ľudskej podobe ako zosobnenú nebeskú klenbu, ktorá sa špičkami prstov na rukácha a na nohách dotýka Zeme.
• Usir: Boh mŕtvych a vládca podsvetia. Pán večnosti. So svojou manželkou Eset mal jedného syna Hora. Zosobňoval sily prírody, ktoré sú príčinou večného kolobehu jej umierania a opätovného vzkriesenia. Jeho kult bol veľmi oslavovaný a uctievaný v celých dejinách Egypta. Bol zobrazovaný ako človek s nerozčleneným telom /pripomínal múmiu/, na hlave mal hornoegyptskú bielu korunu lemovanú čiernymi pštrosími perami.
• Eset: Pani mocných slov, najväčšia z bohýň a bohov. je manželkou Usira. Sú jej pripisované mnohé funkcie, napríklad ochrankyňa mŕtvych, patrónka žien. Na zobrazeniach má čiapku v podobe supice, alebo jednoduchú šatku stiahnutú stuhou.
• Sutech: Boh púšte, búrok a mora. jeho manželkou bola Nebthet. Bol považovaný za zlého boha. Podľa legiend útočil na chrámy iných bohov, ktorý ho stále porazili a tak si svoju zlosť vylieval na ľuďoch. Ľudí pred ním chránili kňazi a stále museli proti Sutechovi bojovať. bol považovaný za ochrancu egyptského kráľa, chránil ho fyzicky i magiky. Privolával ničivé vetry a piesočné búrky, ale ľuďom dával aj kovy a najmä meď. Ochraňoval Egypt pred nepriateľmi. Postupne jeho kult zanikol a jeho meno bolo používané len v kliatbach. Bol zobrazovaný ako štíhly muž s rukami v bojovom, alebo výhražnom geste.
• Nebthet: ochranná bohyňa mŕtvych. Mala jedného syna Anupa, ktorý v podobe šakala ochraňoval mŕtvych a pohrebiská. Nemala osobitný kult a uctievali ju len s ostatnými bohmi Devätora.
• Thovt: boh múdrosti a učenosti, zákonov a ustanovení, písma a reči, lekárstva a čarodejníctva, Veľký boh neba, podsvetia stelesnený v Mesiaci. Považoval sa za vynálezcu slov, ktorý obdaroval ľudí rečou a odlíšil ich tak od zvierat. Vynašiel aj počítanie a meranie, kalendár a množstvo iných užitočných vynálezov.
• Hor: boh Slnka, neba, svetla božský vládca Egypta. So svojou manželkou Hathor mal 4 synov: Hapiho, Duamutefa, Amseta, Kebehsenufa. Podľa oficiálneho učenia všade a pri všetkom ochraňoval Egyptského kráľa. Ochraňoval aj hranice Egypta pred nepriateľmi.
• Nun: boh pravodstva, z ktorého vzišiel svet, Stvoriteľ sveta a Otec bohov. Bol považovaný za zdroj všetkého, čo eistovalo za akúsi prahmotu a prasilu. Egypťania si predstavovali Zem ako plochý kotúč, čo pláva v Nunovom pravodstve. Hoci bol uznávaný po celom Egypte, nestavali sa mu chrámy ani sa mu nepreukazovali žiadne osobitné pocty. Jeho vyobrazenia sú len ojedinelé.
• Niau: Manželka boha Nuna a aj jeho ženský náprotivok. Boh priestorovej nekonečnosti. Často sa stotožňuje s bohom Hehom, ktorý zosobňoval nekonečnosť vzdušného priestoru, a nie je vylúčené, že spočiatku tvorili jedno a to isté božstvo. Často sa považoval za potomka Nuna.
• Niaut: Manželka boha Heha, a aj jeho ženský náprotivok.
• Kek: Boh temnoty. manželka boha Keka a aj jeho ženský náprotivok.
• Amon: Boh mesta Waset, stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov. Postupne bol spájaný a stotožňovaný s mnohými bohmi a preberal aj ich funkcie. Pôvodne bol bohom vzduchu, neskôr aj bohom slnka a postupne priberal aj množstvo iných funkcií. Jeho vyobrazení sa zachovalo neuveriteľné množstvo. Bolo mu zasvätené neuveriteľné množstvo chrámov.
• Amonet: manželka boha Amona, a aj jeho ženský náprotivok.
• Niu: boh "toho čo nie je". Egypťania mu nepreukazovali nijakú osobitú úctu. Podľa niektorých egyptológov znamenala fráza "toho čo nie je" veci, ktoré sa ešte nestali, čiže vecí v budúcnosti.
• Niaut: manželka boha Niua a aj jeho ženský náprotivok.
• Mut: bol hlavným bohom Wasetu a je jeho dôležitosť vzrastala a klesala podľa postavenia Wasetu v Egypte. Pani nebies. Spočiatku bola bohyňou jazera ležiaceho na juhovýchod od Karnaku a v období Strednej ríše bola vyhlásená za Amonovu manželku. Jej kult však nikdy nezľudovel a bol uznávaný len vo Wasete. Postupne začala splývať s inými bohyňami. Spočiatku bola vyobrazovaná ako supica, neskôr mala podobu ženy s čiapkou zo supích pier pod kráľovskou korunou, niekedy mala aj Hathorine rohy, alebo Reov slnečný kotúč.
• Chons: Wasetský boh mesiaca a všeobecne boh lekárstva. Takisto bol spájaný aj s inými bohmi a pri tom dostal titul "Pilier nesúci nebo". ako bohovi liečiteľstva mu boli pripisované aj mnohé vyliečenia a zázraky. Vznikli aj legendy o jeho zázrakoch. Zastával vysoké postavnie po celom Egypte až do príchodu kresťanstva. Bol vyobrazovaný ako mladý muž s berlou a korbáčom, na hlave mal polmesiac.
• Ptah: Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta, otec bohov a ľudí. Patril medzi najvyššie postavených Egyptských bohov. Všeobecne bol považovaný za stvoriteľa sveta. Postupom času splýval z inými bohmi, ale jeho kult mal stále významné postavenie v celom Egypte, ba aj v Egyptských kolóniách. Bol zobrazovaný v ľudskej podobe a s holou hlavou v priliehavom rúchu, takže pripomínal múmiu.
• Sachmet: Bohyňa vojny v podobe levice /ženy s hlavou levice/, manželka Ptaha. Bola najvýznamnejšia spomedzi všetkých bohýň vojny, uctievala sa v celej ríši. Sprevádzala kráľa do vojny ako posvätná kobra na jeho čelenke. Podľa mýtu O záchrane ľudstva pred záhubou bola veľmi ukrutná a krvilačná. Spolu s Ptahom mali syna Nefertema.
• Nefertem: Boh vône a svetla, uctievaný v lotosovom kvete. Stal sa symbolom vychádzajúceho Slnka, dostal sa aj do vzťahu k Nunovým vodám a aj bohom prinášajúcim svetlo, ochrancom mŕtvych, východných krajín. A to sú len jeho najznámejšie funkcie. bol veľmi zložitým bohom a splýval s inými bohmi. S postupom času ho z jeho postavenia "vytlačil" Imhotep.
• Imhotep: Hodnostár kráľa Džosera a staviteľ jeho pyramídy. Postavil prvú egyptskú pyramídu ako hrobku pre Džosera a začal stavať pyramídu aj jeho nástupcovi Sechemchetovi. Venoval sa tiež písomníctvu a literatúre (údajne bol autorom najstaršieho veršovaného literárneho útvaru s didaktickým zameraním, takzvaného "ponaučenia"). Podľa niekorých zdrojov bol veštcom a lekárom zároveň. Neskôr sa stal Ochrancom písomníctva a vzdelanosti, napokon boh lekárstva.

Vznik starovekého Egypta sa datuje udalosťou zjednotenia Horného a Dolného Egypta, ku ktorému prišlo približne 3000 rokov pred Kr., kráľom Menim, ktorý založil hlavné mesto starovekého Egypta - Mennefer. už táto udalosť splýva s mytológiou. Deliaca čiara medzi posvätným a profánnym sa počas celých dejín starovekého Egypta hľadá len veľmi ťažko. Má to za následok určitú strnulosť vo vývoji egyptských dejín, ktorá bola spôsobená práve väzbou ríše na mytológiu.

Existujúci stav bol chápaný ako narušenie maat /poriadku, spravodlivosti, pravdy/, ktorý treba neustále udržovať opakujúcimi sa obradmi a rituálmi, a tým zabezpečovať chod vecí. Akákoľvek odchýlka je preto skôr chápaná ako nedokonalosť a hrozba. V predstavách Egypťanov bol kedysi na Zemi Zlatý vek, keď bohovia nažívali spolu s ľuďmi v dokonalej harmónii.

Avšak rituálmi neustále uvádzať do poriadku. Štátna štruktúra bola do veľkej miery utváraná zbošťovaním panovníka, ktorý sa stotožňoval s bohom Horom aj Usirom, s bohom Ra, ktorý bol Amonom aj Usirom zároveň a bol vykonávateľom narušeného maat. Rozlišujeme viacero kozmogónií a teológií, pričom každá z nich sa viaže k osobitému mestu. Vyplýva to z toho, že za stred Zeme, teda počiatok stvorenia, sa považovali viaceré mestá. Na počiatku sa z pravôd vynoril pahorok, to znamená prvá pevnina, ale tiež prvý pevný bod - vedomie.

Tu sa vynára prapôvodný lotos alebo tiež kozmické vajce, z ktorých sa rodí slnečné dieťa, najvyšší boh Re-Atum-Cheprer, ktorý bol patrónom v meste On. jeho tri mená sú iba cyklami, ktorými prechádza slnko, sú výrazom toho istého boha: Cheper - slnko vychádzajúce, Re - slnko v zenite, Atum - zapadajúce slnko. Z ich spojenia vznikajú Nut a Geb (Nebesá a zem) z ktorých spojenia vzniká štvorica súrodencov Usir, Eset, Sutech a Nebthet.

Usire predstavuje prvého vládcu nad ľuďmi, avšak jeho brat Sutech mu túto pozíciu závidí, a tak ľsťou prinúti Usira, aby vliezol do sarkofágu, ktorý potom Usire zaklincuje a hodí do Nílu. Usirova žena Eset dlho hľadá manželovo telo, až sa jej to nakoniec podarí. Na krátku chvíľu pomocou mágie oživí Usira a splodí s ním Hóra. V inej verzii Sutech rozseká Usirovo telo na štrnásť častí a rozhádze ho pozdĺž Nílu, aby sa už nikdy nemohol vráiť medzi živých, pričom Usirov falus dá zožrať krokodílovi. Tak sa Usirus stáva vládcom a sudcom v ríši mŕtvych, pretože nadobudol vedenie o smrti, ktoré predtým nemal.

Hórus bojuje so Sutechom, pričom ho premôže, znovunastolí maat, ktorý bol porušený Sutechom a bohmi je uznaný za právoplatného kráľa. Sutech ako boh, avšaknemôže byť Hórom zavraždený, preto sa tento súboj neustále opakuje aby bol udržaný maat, prostredníctvom faraóna, ktorý je vtelením Hóra.

Menneferská teológia je podstatne jemnejšia. Stvoriteľom je Ptah, ktorý tvorí prostredníctvom svojho ducha a slova. Ptah tvorí Atuma, a to tak, že najskôr si na neho v svojej duši pomyslí a ptoom ho stvorí tým, že vyriekne jeho meno. Amon bol vo Vesete tiež chápaný ako člen ogdoády, ako provotné božstvo v chaose, je Kráľom bohov. Tamojší kňazi vyhlásili za boha stvoriteľa Thowta (gr. Herma), prvého z deviatich božstiev, ktorý bol v iných končinách uctievaný ako lunárne božstvo, tiež božstvo podsvetia, vynálezca hieroglyfyckého písma.

Svet podľa tejto teológie vznikol z vajca, ktoré bolo znesené Thowtom (bol zobrazovaný ako vták ibis), v hniezde, ktoré bolo vyrástlo z vesmírnych pravôd. Vyliahnutý svet dotvoril svojim hlasom. Faraón bol predstaviteľom boha na Zemi. Podľa mytológie mu bola vláda udelená najvyšším božstvom, ktoré ako prvé vládlo Zemi /jeho meno záviselo od toho, ktoré božstvo sa momentálne tešilo najväčšej úcte. mesto, v ktorom bol tiež uctievaný aj jeho kult sa stalo počas vládnutia toho ktorého faraóna hlavným mestom Egypta/.

a faraón bol buď priamo jeho synom alebo mu bola vláda týmto božstvom odovzdaná. Faraón bol stotožňovaný hneď s viacerými božstvami. Najčastejšie s Hórom a Usirom, aletiež s Re, Amonom, niekedy aj so Sutechom. Zaujímavé je, že faraón bol Hórom aj Usirom zároveň. Počas svojho života stelesňoval boha Hóra, ktorý premohol zlo a znovunastolil maat. Jeho úlohou bolo neustále tento poriadok udržiavať.

Faraón ako usirus vládol aj po smrti. Stotožnenie faraóna s božstvom slnka zase predstavovalo iba splynutie boha Hóra a Usira, a to tak, že slnko počas svojej nočnej púti prechádza podsvetím, kde bojuje so zlými silami a démonmi a ráno, po prebojovanej noci znovu vychádza ako nastoliteľ maat. prvého faraóna predstavoval stvoriteľ, ktorý prenáša svoje poslanie na svojho syna - faraóna. Každý faraón je takto chápaný ako boh.

Počas stáročí stúpal vplyv a majetky Amonových kňazov, ktorí sa začali vyvyšovať dokonca aj nad faraóna. Ich správanie sa stretlo s otvoreným protestom až u faraóna Amenhotepa IV (Amon je spokojný), ktorý sa premenoval na Achnatona (Slúžiaci Atonovi). V umení bol Aton zobrazovaný ako slnečný kotúč, s natiahnutými dlhými, všeobímajúcimi rukami, ponúkajúcimi kríž života, anch. Táto udalosť sa odohrala v r. 1375 - 1350 pred Kr. a je známa ako marnská revolúcia. zaujímavé pritom je, že sa Achnaton s Atonom nestotožňuje. Hovorí o sebe iba ako o Atonovom synovi.

Chrámy, ktoré nechá va stavať pre Atona nemajú strechu, aby mohlo slnečné svetlo vniknúť priamo dnu. proti Achnatonovi sa spojili velkňazi zavrhnutých božstiev a zavraždili ho. Po Achnatonovej smrti zbúrali Atonove chrámy a Achnatonovho nástupcu Tutanchatona premenovali na Tutanchamona. Atonove chrámy boli zničené a na ich ruináchj boli vystavané nové chrámy pre Amona. Takisto Atonove meno bolo vymazané zo všetkých stavieb a nahradené Amonovým. Po čase sa všetko vrátilo do starých kolají a na Achnatonovu reformu sa zabudlo.

Egypťania kládli dôraz snáď ako nikto iný, na pohrebné rituály a zabezpečenie posmrtného života. Prevládala predstava, že je dôležité zachovať si telesnú schránku po smrti neporušenú čo najdlhšie, pretože v nej prebýva duša. To bol tie jeden z dôvodov, prečo bola egyptská medicína na tak vysokej úrovni. Egypťania dosiahli majstrovstvo v umení mumifikácie mŕtvych.

keďže venovali veľké úsilie tomu, aby mumifikáciu doviedli do dokonalosti, boli znalcami ľudského tela a orgánov. Egypťania verili, že mumifikáciu vynašiel boh Anup, ktorý bol zároveň sprievodcom mŕtvych do podsvetia. Najdôležitejšia bola cesta mŕtveho do podsvetia, ktoré bolo často umiestňované pod zemou, ale tiež v nebi. Na tejto este čakali na dušu zosnulého mnohé nástrahy, ktorýmmal čeliť prostredníctvom magických zaklínadiel a formulí, ktoré boli často vpísané do sarkofágu alebo na stenách hrobky.

Duša zosnulého musela prejsť vážením a iniciačným rituálom, ktorý predstavoval odriekanie mien 42 bohov a pomenovaní rôznych miest v zásvetí. Duša bola poloená na váhy, na ktorých druhej strane bolo pštrosie pero. Každým zo 42 bohov bola položená jedn aotázka, na ktorú bolo potrebné odpovedať nie. Odpovede boli zaznamenané Usirom, ktorý ich potom vyhodnotil. ak prevážili pravdivé odpovede, duša mohla vstúpiť do podsvetia. Ak prevážili odpovede záporné, mŕtvy bol zhltnutý obludou Amemait. 42 otázok položených mŕtvemu predstavovali akýsi mravný kódex starovekého Egypta.

V neskorších dobách bola do hrobu prikladaná Kniha mŕtvych, ktorá mala slúžiť pre zosnulého ako návod na cestu podsvetím. Do hrobky sa tiež prikladali figärky služobníkov, ktorí mali za zosnulého vykonávať rôzne povinnosti, obetiny jedla, rôzne talizmany, hlava, ktorá mala slúžiť akopríbytok pre ducha po tzv. slnko, pán neba, stvoriteľ a vládca svete, tiež Cheper, Aton, Hór. Podoba - slenčný kotúč, skarabeus, sokol, včela. Ako pán neba sa Re rodil každé ráno na obzore z Nut a plavil sa po nebi na svojej bárke až do večera, kejď ho Nut prehltla. Podoby Rea sa pčoas dňa menili - raz bol dieťaťom, mladíkom na tróne, mužom so sokolou hlavou, mužom s baraňou hlavou. Podľa jedného mýtu ľudia strojili úklady na samotného Rea, ktorý sa o tom dozvedel a v návale zlosti sa im h...

Socha boha Chnuma s baraňou hlavou

Tabuľka: Niektorí významní bohovia starovekého Egypta

Chnum, ako boh plodnosti a stvoriteľ, zohrával kľúčovú úlohu v zabezpečení prosperity a pokračovania života v starovekom Egypte. Jeho uctievanie bolo spojené s Nílom, životodarnou riekou, ktorá umožňovala poľnohospodárstvo a existenciu civilizácie. Jeho zobrazenia ako barana symbolizovali silu a plodnosť, zatiaľ čo jeho úloha hrnčiara naznačovala jeho schopnosť formovať a vytvárať život.

tags: #staroegypsky #boh #plodnosti