Prvá generácia gréckych bohov
V prvej generácii gréckych bohov vládli Titani. Boli deťmi bohyne Zeme Gaie a boha neba Urana. Pôvodne ich bolo dvanásť, šesť mužov a šesť žien. Neskôr k nim pribudli ich potomkovia.Titani žili na nebi pod vládou svojho otca Urana a chránili jeho trón. Keďže Uranos na nich zanevrel a uväznil ich do vnútra zeme, Gaia sa rozhodla Urana potrestať. Zašla za Titanmi a nahovárala ich, aby ho zbavili vlády. Jej výzvu prijal iba najmladší syn Kronos.
Uranos a Gaia predpovedali, že ho vlastné dieťa zbaví vlády. Kronos sa oženil s Rheiou. Aby sa vyhol osudu, rozkázal svojej manželke Rheii, aby mu novorodencov priniesla hneď, ako sa narodili. Zhltol päť svojich detí: Hestiu, Demeter, Héru, Hádesa a Poseidóna.
Preto keď Rhea čakala svoje najmladšie dieťa Dia, skryla sa pred Kronom na ostrove Kréta, a keď sa Zeus narodil, zabalila do plienok kameň a podala ho Kronovi, ktorý ho prehltol. O malého Dia sa starali pastieri. Neskôr si Rhea zobrala svojho syna naspäť na Olymp a predstavila Dia Kronosovi ako nového posluhovača.
Zeus
Druhá generácia gréckych bohov
Druhej generácii gréckych bohov vládol boh Zeus. Narodil sa tajne na Kréte vo vrchu Dikte. Neskôr Rhea a Dio pridali do Kronosovho nápoja horčicu. Kronos zvracal a vyvrátil všetky svoje deti, lebo Kronos ich nemohol stráviť. Tak sa stalo, že v opačnom poradí uzreli po druhý raz svetlo sveta.
Potom začal Zeus vojnu proti Kronovi a Titanom. Táto vojna trvala už desať rokov, keď Gaia predpovedala, že zvíťazí ten, kto si zavolá na pomoc zajatcov Tartaru. Zeus vyslobodil Kyklopov a storukých obrov. Kyklopi zhotovili pre Dia blesk, pre Háda prilbu, ktorá ho robila neviditeľným, a pre Poseidóna trojzubec.
V strašnom boji, ktorý sprevádzalo hromobitie otriasajúce nebom a zemou a príšerné burácanie mora, Zeus premohol Krona a ostatných Titanov, zvrhol ich do Tartaru a ustanovil storukých obrov za ich strážcov. Traja Kronovi synovia si potom lósom rozdelili vládu nad svetom tak, že Zeus vládol v nebi, Poseidón na vode a Hádes v podsvetí. Zem a Olymp boli spoločné všetkým bohom.
Olympskí bohovia
Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť.Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi. Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný.
Zeus mal 5 ďalších súrodencovi: Demeter, Hestia a Héra, ktorá bola zároveň jeho manželka, Hádes a Poseidon. Všetkých menovaných prehltol Kronos, ich vlastný otec, ktorému bolo vyveštené, že jeho dieťa ho zbaví nadvlády - to sa aj stalo.
Ako už bolo vyššie napísané, Poseidon bol Diov brat a v hierarchii bol druhým najvyšším bohom spolu s Hádesom. Bol bohom morí a oceánov a jeho známym symbolom je Trident - trojzubec, ktorý mu ukuli Telchini - údajne pôvodní obyvatelia ostrovu Rhodos.
Hádes sa po veľkom víťazstve nad Kronom stal bohom podsvetia, teda ríše mŕtvych. Spomedzi Kronových detí bol najstarším. Do podsvetia si uniesol dcéru Dia a bohyne Demeter - Perfsefonu a urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych. Medzi ostatnými bohmi nebol veľmi obľúbený a len málokedy opúšťal svoje sídlo.
Héra bola sestra a zároveň manželka hlavného boha Dia a preto je pokladaná za najvyššiu bohyňu. Ďalšia dcéra Krona bola bohyňou domova, rodiny či domáceho krbu, ktorý bol považovaný za stred rodiny.
Posledné dieťa Krona a jeho manželky Rheie - Demeter - bola bohyňou zeme, rastlín, plodnosti či roľníctva. Ako už bolo vyššie spomenuté, Persefona bola dcéra Dia a Demeter, neskôr sa stala manželkou Hádesa. V ríši mŕtvych mala rovnakú pozíciu ako Héra na Olympe.
Afrodita bola bohyňa lásky, sexuality, krásy, príťažlivosti či plodnosti. Vďaka svojej kráse a kúzlám sa stala jednou z najsilnejších bohýň vôbec. Najvyšší boh Zeus sa obával, že jej krása by mohla spôsobiť spory medzi bohmi a tak sa rozhodol, že ju vydá za Hefaista.
Apolón, boh svetla, básnictva či lukostreľby, bol Diov syn, ktorého však nemal s jeho manželkou Hérou a tá potom tomuto bohovi už od malička strpčovala život. Grécka mytológia často pracuje so vzťahmi, láskou a sexuálnymi príbehmi, a preto aj Apolón mal mnoho mileniek - či už „obyčajné“ smrteľníčky, alebo krásne nymfy.
Apolónové dvojča, od ktorého je staršia len o jeden deň, je bohyňou lovu, mesiaca či zvierat. Typicky je preto zobrazovaná s lukom. Staroveká mytológia ju vykreslila ako krásnu a zároveň mocnú bohyňu, ktorá žila panenským životom.
Aténa nebola len bohyňa, no taktiež ozbrojená bojovníčka považovaná za poradkyňu vojakov. Je známa ako bohyňa múdrosti, no do jej okruhu božstiev tiež zaraďujeme umenie, stratégiu, odvahu alebo spravodlivosť.
Syn Dia a Héry - Ares, bol vo svojom remesle vojny akýmsi oponentom práve spomenutej Atény. Bol to veľmi krutý bojovník, ktorý miloval vojnu, bitky, zabíjanie a sám si ich zúčastňoval s veľkým štítom a svojim zázračným mečom. Vo všeobecnosti rozhodne nepatri do obľuby gréckeho obyvateľstva.
Syn Dia a Héry je boh kováčov, ohňa, remeselníkov a zároveň tvorca mnoho dôležitých predmetov - zhotovil zbroj aj pre známeho bojovníka Achilla. Čo sa týka jeho životu, tak osud k nemu nebol veľmi prívetivý. Od narodenia bol škaredý, za čo ho jeho matka zhodila z Olympu. Po istom čase sa síce s matkou zmieril a tá ho zavolala späť na Olymp, kde mu zriadila kováčsku dielňu, no potom ho z posvätnej hory pre zmenu zhodil jeho otec. Pri páde si zlomil obe nohy.
Ďalší na zozname je opäť Diov syn, jeho matka bola plejáda (sprievodkyne bohyne Artemis) Maia. Je to boh cestovateľov, ale i zlodejov či obchodu. Zároveň to bol posol bohov. Podľa gréckych mýtov šlo o veľmi šikovného a vynaliezavého boha.
Mytológia priraďuje ďalšiemu Diovmu synovi objavenie viniča a tým pádom sa stal bohom vína, vinohradníctva, ale i zábavy či plodnosti. Na základe toho sa v jeho mene konali veľké zábavy, ktoré boli v Ríme dokonca zakázané, keďže sa často zvrhávali k iným veciam.
Dcéra Dia a jeho manželky Héry bola bohyňou večnej mladosti a služobníkov. Sama na Olympe plnila funkciu „čašníčky“. Zeus ju však po čase v tejto funkcie nahradil a Héba tak svoje miesto musela opustiť, s čím sa jej mama len ťažko stotožňovala.
Aj keď nepatril medzi hlavných bohov, tak plnil dôležitú funkciu, keďže bol zosobneným slnka, jeho jasu a tepla. Každé ráno vychádzal plniť si svoje úlohy za sprievodu spievajúceho kohúta, ktorý sa stal jeho symbolom.
Apolón - boh Slnka
Grécky boh Slnka je Apolón (lat. Apollo). Bol synom Dia a bohyne Lété. Podľa legiend je žiarivý boh so zlatými vlasmi a korunou z jasných lúčov. Bol bohom svetla a slnka, lekárstva, umenia, múz, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec.V neskoršom období bol stotožnený aj s Héliom, bohom Slnka; jeho sestra Artemis bola stotožnená s bohyňou Mesiaca Selénou. Prímením boha Apolóna je Foibos ("žiariaci"/"jasný", po latinsky Phoebus). Používalo sa často namiesto jeho mena, lebo sa písalo aj Foibos Apolón (podobne ako sa za jeden pojem považovalo „Pallas Aténa“).
Ľudia ho uctievali z mnohých dôvodov. Bol bohom slnka a svetla, bez ktorých by nebol na svete život, a pôvodcom harmónie a krásy, bez ktorých by život za mnoho nestál. Chránil ľudí vo vojnách a nebezpečenstvách, zaháňal od nich prírodné pohromy, dával im zdravie a v chorobe ich liečil, staral sa o poriadok stanovený Diom, miloval a odmeňoval dobro, trestal zlo.
Strela z jeho luku nikdy neminula cieľ. Jeho trestajúce šípy boli neomylné a prinášali mor. Takisto neomylné boli aj jeho veštby. Neveštil však nikdy sám od seba. Oznamoval ľuďom Diovu vôľu, a to prostredníctvom veštkýň, najmä delfskej Pýthie a Sibýll v iných veštiarňach.
Apolón
Apolón je považovaný za božstvo, ktoré má moc nad morom, svetlom, uzdravením, umením, lukostreľbou, veštbami a proroctvami, kolonistami, tancom, rozumom, a ktoré chráni aj stáda. Slávna Apolónova veštiareň stála na Kréte.
Medzi jeho atribúty patrí labuť, vlci, delfíny, luk so šípmi, vavrínový veniec, citera či lýra. Ďalším z apollónskych symbolov je trojnožka, symbol prorockej sily. Na Apolónovu poctu sa usporadúvali každé štyri roky pýtijské hry v Delfách.
| Atribút | Symbolika |
|---|---|
| Lýra | Harmónia a umenie |
| Luk a šípy | Ochrana a trest |
| Vavrín | Víťazstvo a sláva |
| Trojnožka | Prorocká sila |
Symboly Apolóna
Mýty o Apolónovi
Podľa povestí sa Apolón narodil na ostrove Délos, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pytónom, ktorého na ňu poslala žiarlivá Diova manželka Héra. Délos bol v tých časoch plávajúci ostrov, ktorý sa zmietal na vlnách a nebol preto obzvlášť bezpečným útočiskom.Len čo však vstúpila na délsku pôdu, stal sa z Diovej vôle zázrak: z hlbín mora sa vynorili dve skaly, ktoré zahradili ostrovu i Pytónovi ďalšiu cestu. Léto potom na hore Kynté porodila dvojčatá, dcéru Artemis a syna Apolóna. Na Krétu sa dostal potom s matkou, a tam dospel na mládenca.
Keď Apolón vyrástol, vzniesol sa so svojimi zbraňami, zlatou lýrou a strieborným lukom do výšin a zamieril do kraja, kde žil Pytón, aby sa pomstil za prenasledovanie matky. Našiel ho v hlbokej úžľabine pod vrchom Parnasom, zasypal ho šípmi a zabil. Jeho telo zakopal do zeme, a aby po ňom nezostala ani pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pyto na Delfy.
Na mieste svojho víťazstva založil potom svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom, prostredníctvom Pýtie oznamoval Diovu vôľu. Aby sa očistil zo zabitia Pytóna a mohol sa ujať svojich božských funkcií, odchádza do Tesálie a slúži tam osem rokov kráľovi Admetovi ako obyčajný pastier. Po odčinení viny sa vracia do Delf, ktoré mal po Déle najradšej zo všetkých miest na zemi.
Ako každý z bohov, mal aj Apolón mnoho mileniek. U žien však napriek svojej kráse nemal vždy šťastie. Jeho prvá láska, nymfa Dafné, sa mu pred očami premenila na vavrínový strom, aby sa pred ním zachránila, jeho dvorenie odmietli dokonca aj dve smrteľné ženy, Kassandra a Marpessa.
Z jeho potomkov sa najväčšmi preslávil trácky spevák Orfeus, ktorého mal s Múzou Kalliopou, ďalej boh lekárstva Asklepios, ktorého mu porodila nymfa Koronis, a Aristaios, syn nymfy Kyrény, ktorý naučil ľudí chovať včely a dobytok. Jeho syn bol aj hudobník Linos Heraklov učiteľ, a podľa niektorých i boh sobáša Hymen, pomocník bohyne Afrodity.
Vo svete bohov a hrdinov hral Apolón významnú úlohu, sám sa tiež stal hrdinom mnohých príbehov. Známe sú napríklad jeho hudobné preteky so Satyrom Marsom, ktorý doplatil na svoju porážku doslova vlastnou kožou. Pri inej podobnej súťaži s bohom lesov a pastierov Panom prišiel kráľ Midas k svojim oslím ušiam. V trójskej vojne bojoval Apolón na strane Trójanov, usmernil aj let šípu, ktorý zasiahol Achila do päty.
Apolón: Boh svetla a hudby - Olympčania - Príbehy z gréckej mytológie - Pozri U v histórii
tags: #starogrecky #boh #slnka