Zvolen, jedno z najstarších miest Slovenska, sa nachádza v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, pri sútoku riek Slatina a Hron. Strategická poloha v blízkosti Kremnických a Štiavnických vrchov bola využívaná ako križovatka obchodných ciest už od pradávna.
Pre výhodnú polohu medzi lesmi a pre dostatok vody vyhľadávali a osídľovali tento kraj už v praveku. Osídlenie je známe z neolitu, sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, hromadný nález bronzových mečov a šperkov z doby rímskej a slovanské z 8. a 9. storočia.
Poloha Zvolena na mape Slovenska
Názvy mesta v priebehu histórie
Názvy mesta sa v priebehu histórie menili:
- r. 1135 - Zolium
- r. 1224 - Zoulum
- r. 1232 - Zolym
- r. 1248 - Zowolium
- r. 1403 - Antiyuum Zolium
- r. 1567 - Veterorzolium
- r. 1773 - Zwolen
- r. 1808 - Starý Zwolen
- r. 1920 - Zvolen
Zvolen mal v Uhorsku dôležité postavenie a jeho mestské privilégiá sa stali vzorom pre novoprivilegované mestá. Nový spôsob života priniesol vyššiu kultúru a od 13. storočia sa vo Zvolene rozvíjali všetky črty stredovekého života.
Zvolen je významný dopravný uzol v rámci Slovenska, nakoľko mestom vedie hlavný cestný ťah E77 (Krakov - Budapešť) v severo-južnom a E58 (Bratislava - Košice) v západo-východnom smere. Železničná stanica Zvolen je uzlom tratí z Nových Zámkov, z Krupiny, z Košíc a z Banskej Bystrice.
Zvolenské námestie
Pustý hrad a Zvolenský zámok
Na strmom kopci nad sútokom Slatiny a Hrona postavili hrad Starý Zvolen, od 19. storočia známy ako Pustý hrad, ktorý sa stal strediskom oblasti Zvolenského lesa. Hradu začala od 13. storočia konkurovať osada Zvolen rozložená medzi Slatinou a Hronom.
Vznik hradu v meste, ktorý poznáme pod názvom Zvolenský zámok sa spája s menom panovníka Ľudovíta Veľkého, ktorý panoval v rokoch 1342 až 1382. Na základe archeologického a historického výskumu vieme, že Dolný hrad slúžil ako sídlo panovníka, keď bol vo Zvolene na poľovačke či pri inej príležitosti.
Zvolenský zámok je zapísaný v Zozname národných kultúrnych pamiatok. Bol postavený v rokoch 1370-1382 uhorským kráľom Ľudovítom I. ako poľovnícky zámok typu talianskych mestských kastelov. Postupne prestavaný v duchu renesancie a baroka, v 60. rokoch 20. storočia komplexne zrekonštruovaný. V súčasnosti jeho priestory využíva Slovenská národná galéria Bratislava.
Osada musela od svojho vzniku čeliť početným nájazdom Tatárov. Zvolenčania požiadali kráľa Belu IV. o obnovenie mestských práv, čo sa stalo 28. decembra 1243.
O stavbu veľkolepého zámku sa zaslúžil kráľ Ľudovít I. Zámok bol dokončený v roku 1382, keď sa Zvolen stal dejiskom zásnub Márie, dcéry Ľudovíta I., so Žigmundom Luxemburským. Zámok prešiel rôznymi stavebnými úpravami, najmä renesančnou prestavbou.
Mesto okrem období rozvoja postihovali i kruté vojny a nepokoje. Od roku 1526, keď Turci porazili uhorské vojská pri Moháči, žil Zvolen v obavách pred Turkami. Zámok a mesto opevnili. Po viacerých nájazdoch Turci v roku 1588 vyrabovali mesto, ale zámok nápor vydržal.
Zvolenský zámok
Kostol sv. Alžbety
Objekt Rímsko-katolíckeho farského kostola sv. Alžbety pochádza z rokov 1244 -1250 a je najstarším sakrálnym objektom v meste. Pôvodná jednoloďová neskororománska, resp. ranogotická stavba kostola bola v rokoch 1380-1390 prestavaná do gotického slohu. Na južnej strane kostola bola pristavená kaplnka Božieho tela.
Z pôvodného gotického objektu sa zachovala gotická krížová klenba, ktorou je zaklenutá sakristia a priľahlá kaplnka, empora s troma lomenými oblúkmi arkád a gotický portál vedúci z námestia do kaplnky. Kostol bol pôvodne ohradený múrom.
V 14. - 15. storočí boli pristavené objekty fary, mestskej školy, radnice s väzením, nemocnica (chudobinec). V 2. pol. 16. storočia bola drevená povala lode zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou. Zároveň bola vystavaná veža. Kostol je dlhý 34 m, šírka lode je 11,5 m a výška 10 m.
Z interiéru je zaujímavá masívna kamenná krstiteľnica z roku 1621 a dva renesančné epitafy so šľachtickými erbami. Hlavný portál kostola je neskororenesančný. V 18. storočí na mieste pôvodnej kaplnky bola postavená Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ukončená barokovou vežičkou. V kaplnke sa nachádzajú tri renesančno-barokové oltáre.
Kostol sv. Alžbety vo Zvolene
Evanjelický kostol sv. Trojice
Evanjelický kostol sv. Trojice bol postavený na mieste Bossaniovského meštianskeho domu, ktorý miestni evanjelici zakúpili a v roku 1785 prestavali na skromný kostol. Kostolná veža vysoká 38 metrov pochádza z roku 1856 - 1857 a pristavil ju František Mikš z Tuhára. Tri kostolné zvony odliali v nemeckom Bochumi. Nový kostol s farou postavila v rokoch 1922 - 1923 v neogotickom slohu Slov. čes. úč. stavebná spoločnosť z Banskej Bystrice.
Sochu Krista na oltári a reliéf poslednej večere vyhotovil Ján Urban z Olomouca. Organ je od firmy Rieger z Krnova. Kostolné lavice vyrobili vo zvolenskej dielni Samuela Figuscha. K historicky cenným predmetom, ktoré sú súčasťou kostola, patria staré kalichy a pateny na Večeru Pánovu z 18. storočia.
Objekt je v interiéri riešený ako trojloďový priestor s polygonálnym uzáverom.
Za evanjelickým kostolom (vo dvore fary) v prízemnom domčeku v rokoch 1830 - 1832 býval kňaz Karol Kuzmány.
Evanjelický kostol sv. Trojice vo Zvolene
Zvolen patrí medzi naše najstaršie mestá a je spoločenským centrom svojho regiónu. Jeho poloha predurčuje využívanie okolitých hôr na letnú i zimnú turistiku. Podľa povesti uhorskí panovníci si zvolili miesto pri sútoku Hrona a Slatiny za svoje letné sídlo. Preto vraj osada pod Pustým hradom dostala názov Zvolen.
Je jedným z najstarších miest na Slovensku a svoje dejiny píše od roku 1172. Zvolen bol do 13. storočia slobodnou občinou kráľovských služobníkov, mestské výsady mu udelil panovník Belo IV . v roku 1238. Počas tatárskeho vpádu mesto o svoju privilegiálnu listinu prišlo, a tak požiadalo panovníka o obnovu pôvodných mestských práv. Belo IV. v privilegiálnej listine z 28. decembra 1243 obyvateľom Zvolena obnovuje tieto výsady.
V polovici 13. storočia mesto dostáva právo používať vlastný erb.
V 14. storočí mesto prekvitá a rozvíja sa hlavne na báze poľnohospodárstva a remesiel, neskôr v ňom Ľudovít I. z Anjou postavil pohodlné poľovnícke sídlo. Od 16. storočia malo aj poddanské obce (Lieskovec, Bacúrov). Od roku 1540 do polovice 19. storočia bolo mesto obohnané hradbami. Do 18. storočia tu zasadali župné kongregácie a sédria.
Slobodné kráľovské mesto Zvolen bolo v polovici 16. storočia na vrchole svojho rozvoja. Jeho výhodná poloha, prosperujúci trh, prítomnosť dvoch kráľovských hradov, ktoré boli zároveň aj sídlom Zvolenskej župy a jej správcu, zabezpečili Zvolenu postavenie významného hospodárskeho, vojenského a kultúrneho centra celej stredoslovenskej oblasti.
Významným strediskom obchodu najmä s dobytkom bol v období 17. - 20. storočia. V meste pribúdali i ďalší obyvatelia, v roku 1820 ich žilo na jeho území 1904 v 202 domoch. Čulý národný život vo Zvolene prebiehal najmä v 40. rokoch 19. storočia, keď ho ako poslanec zastupoval na Uhorskom sneme v Bratislave Ľudovít Štúr.
Z mnohých remesiel sa v 20. storočí udržali drevospracujúce a kovospracujúce profesie. Niektoré drobné prešli cez manufaktúrnu fázu na továrenskú výrobu.
Industrializáciu zastupuje od roku 1871 továreň Union , ktorá vyrábala rozličné železné výrobky a druhy plechov. Továreň mala vlastné hnedouhoľné bane v Badíne a robila prieskum na okolí.
V roku 1872 bola založená Mestská sporiteľňa, v roku 1887 Úverová banka, v roku 1902 Zvolenská ľudová banka. Zvolen bol napojený na železničnú trať z Lučenca do Pešti (1871), na košicko-bohumínsku železnicu smerom do Vrútok (1872 a v roku 1873, keď bola vybudovaná železnica do Banskej Bystrice , stal sa križovatkou.
Zvolenský zámok je gotická stavba s renesančným vonkajším opevnením, situovaná na miernom návrší takmer v osi dlhého zvolenského námestia. V súčasnosti v ňom sídli Slovenská národná galéria.
Zrúcaniny Starého hradu, od 19. storočia známeho ako Pustý hrad , sa nachádzajú nad sútokom Hrona a Slatiny, 2 km na JZ od Zvolena. Pustý hrad vznikol na mieste staršieho slovanského hradiska. Hrad bol sídlom zvolenského kráľovského komitátu, ktorý zaberal územie približne dnešného stredného Slovenska.
Ozdobou centra mesta sú i pôvodné meštianske domy na Námestí SNP. Väčšinou renesančné stavby, na ktorých sa zachovali zaujímavé architektonické prvky. V bývalej radnici sídli Lesnícke a drevárske múzeum , kde sú inštalované zbierky „Stromy našich lesov“ a „Rezbárstvo“.