Biblia nám odhaľuje Boží pohľad na jednotu. Tento významný okamih ľudských dejín nám odhaľuje Boží pohľad na jednotu. Vidno, že Všemohúci jednotu oceňuje, lebo hovorí, že keď ľudia zostanú jednotní, nie je možné im prekaziť čokoľvek si zaumienia.
Keďže egoizmus je jednou z najcharakteristickejších vlastností človeka, určite sa oplatí nad uvedeným faktom pozastaviť a porozmýšľať. Jednotlivec nikdy nedosiahne to, čo dosiahne skupina ľudí. Najväčšie osobné ciele človeka sú obsiahnuté v cieľoch väčších - globálnych. Už pri praotcovi viery - Abrahámovi vidíme, že Boh hovorí o národe, ktorý z neho vyjde. Osobný blahobyt človeka je v značnej miere závislý od štátu a regiónu, v ktorom žije a rozvoj života jednotlivca sa odvíja od kvality rodiny, v ktorej bol vychovaný.
Jednota v Božom kontexte
Ježiš sa modlí nasledovné: „A už viac nie som na svete, ale oni sú na svete, a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich v svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno ako my.“ (Jn 17,11) Všimnime si, že ako základ jednoty Ježiš neuvádza nič iné ako jednotu medzi Ním a Jeho Otcom. Ak majú byť veriaci jednotní, potom nestačí vytvoriť nejakú ľudskú platformu pre stretnutie, ale je nevyhnutné, aby jeden každý bol zjednotený s Bohom a Jeho Synom, Pánom Ježišom Kristom.
Na to, aby sme boli zjednotení s Ježišom, je treba sa znovuzrodiť a prijať normy Slova Božieho (Biblie) ako záväzné. Čím viac sa veriaci vinú k Pánovi a podriaďujú sa Božiemu slovu, tým sú si bližšie aj k sebe navzájom.
Musíme zdôrazniť, že bezbrehé pojatie jednoty nakoniec spôsobí to, že v nej nebude Boh. Znie to čudne, ale niektorým protagonistom jednoty to očividne nevadí. Základným predpokladom toho, aby sme vytvorili s niekým správnu jednotu a harmóniu, je totiž práve to, že niekoho z tejto jednoty vylúčime.
Najzrozumiteľnejším je príklad manželstva. Predpokladom skutočne hlbokého vzťahu medzi mužom a ženou je vylúčenie intímneho vzťahu s ďalšími partnermi. Biblia nás na mnohých miestach varuje, aby sme nevstupovali do jednoty s bezbožníkmi.
„Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ! Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny; pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí zostupujú do jamy; nájdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou. Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec. Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!“ (Pr 1,11-15)
Nemôžeme poprieť, že aj mafia, teroristické organizácie alebo tajné spolky, či sekty majú veľmi dobrú organizáciu a jednota je pre nich priam charakteristická. Problémom je, že v tejto jednote Boh nie je. Ak by sme sa pripojili do jednoty tejto, automaticky vystúpime z tej s Bohom.
Boh hovorí jasne: neexistuje jednota medzi Kristom a Beliálom: „A aký súhlas Krista s Beliálom? Priateľov si môžeme voliť, bratov nie. Brat nám je „pridelený“. Tak, ako keď sme sa narodili, my sme nerozhodli o tom, kto je naším súrodencom, podobne je to aj s bratmi v Kristu. Rozhoduje o tom Boh.
Každý znovuzrodený človek sa narodil do Božej rodiny a týmto krokom získal množstvo bratov a sestier. Žiadna skupina ani cirkev si nemôže privlastniť to, čo môže urobiť iba Najvyšší. Ak nejaká cirkev vyhlasuje, že je jediná pravá a spasenie a poznanie Boha je možné získať vstupom do nej, nie je treba veľkého duchovného rozlíšenia, aby bolo jasné, že ide o sektu.
Opäť je to Božie slovo, ktoré nám vymedzuje aj to, kto bratom nie je, aj keď o sebe tvrdí, že je, núka sa do rodiny, do jednoty a spolupráce. „Písal som vám v liste, aby ste sa nemiešali so smilníkmi, ale nie vôbec so smilníkmi tohoto sveta alebo s lakomcami a s dráčmi alebo s modlármi, pretože by ste museli vyjsť zo sveta. Ale teraz som vám písal nemiešať sa, keby sa niekto menoval bratom a bol smilník alebo lakomec, alebo modlár, alebo nadávač, alebo opilec, alebo dráč, s takým ani nejesť.
Lebo čože je mne do toho, aby som mal súdiť aj tých, ktorí sú vonku?! Či vy nesúdite tých, ktorí sú vnútri? A tých, ktorí sú vonku, súdi Boh. Ak by sme chceli vstúpiť do duchovnej jednoty s tými, ktorí smilnia, alebo sa klaňajú modlám, potom nám musí byť jasné, že v tejto jednote nie je Boh.
Božie požiadavky pre spoluprácu v spoločnosti sú celkom iné ako pre spoluprácu v cirkvi. Existujú štyri základné štruktúry, skrze ktoré sa realizuje vláda Božieho kráľovstva a každá má iné ciele a každá vyžaduje zhodu na iných základoch. Tieto základné štruktúry sú štátne zriadenie, zamestnanecký pomer, rodina a cirkev.
- Štát: Štátne zriadenie má zabezpečovať, aby sa mohol život jednotlivca pokojne rozvíjať a aby bol ochránený pred tým, kto by chcel tomuto rozvoju brániť.
- Práca: Aj čo sa týka pracovno-právnych vzťahov, je v poriadku, keď sa zjednotíme so spolupracovníkmi bez toho, že by boli kladené nejaké nároky na vierovyznanie.
- Rodina: Rodina vždy bola a bude základnou jednotkou národa a spoločnosti. Preto v tejto oblasti by sme mali stáť o čo najväčšiu harmóniu.
- Cirkev: V otázkach viery sme v úplne inej situácii ako v predchádzajúcich. V hľadaní uctievania Boha sa s našimi občanmi zhodnúť nemusíme.
Vôbec to nie je podmienka harmonického súžitia so spoluobčanmi. Po potope sa Boh rozhodol, že už viac pre bezbožnosť nezatopí svet. Hospodin nechal žiť vedľa seba tých, ktorí Ho uctievajú, aj tých, ktorí veria v cudzích bohov. Dážď padá na spravodlivých aj nespravodlivých a každý, kto zaseje, tomu semeno aj vyrastie. Čiže, ak hľadáme Boha, praktizujeme, prehlbujeme vieru, nemusíme sa s každým zhodnúť, môžeme sa s niekým aj nezhodnúť, a ešte to neznamená nepriateľstvo.
Aby sa zhodli cirkvi a všetky náboženské spoločnosti, je úplne vylúčené a kto tvrdí opak, vedome klame. Napríklad, niektoré náboženstvá sú prísne monoteistické, zakazujú veriť vo viacerých bohov, iné majú bohov milióny. Je suverénnou vôľou každého človeka veriť, v čo chce a vybrať si, s kým bude túto vieru praktizovať, teda s kým sa zhodne a s kým sa nezhodne. Mimochodom, toto zaručuje Ústava ČR aj SR.
Kresťanská viera stojí na zjavení Božieho slova - Biblie. Teraz hovoríme o zdravom, nie zákonníckom prístupe k Božiemu slovu. Podľa nášho názoru, z Božieho hľadiska sú veľmi dôležité miestne zbory, ktoré majú svoje konkrétne vedenie. Práca týchto ľudí, ktorých Biblia nazýva služobnými darmi, vedie k tomu, že jednotliví veriaci dokážu napredovať a žiť vo vzájomnej harmónii (zhode, jednote): „... až by sme všetci dospeli v jednotu viery.” (Ef 4,13) K spolupráci medzi jednotlivými zbormi môže dôjsť jedine vtedy, keď budú spolupracovať služobníci, ktorých Boh postavil do čela jednotlivých zborov.
Ak chce niekto vytvoriť platformu pre spoluprácu, a popritom na jeho živote nie je podpis Svätého Ducha v podobe jestvujúceho ovocia (rastúcej cirkvi), je táto snaha pochybná. Iba vtedy, ak napĺňame Božie ciele ako je tzv. Veľké poslanie alebo hlbšie poznanie Boha, má zmysel jednota, lebo Svätý Duch pri práci vytvára vzťahy medzi jednotlivcami. Veď aj v rodine budú dobré vzťahy iba vtedy, keď sa napĺňajú ciele (vzdelanie, úspech v robote, stavba domu...). Ak by nikto nič nerobil, potom by reči o vzájomnej potrebe a láske zneli trochu čudne. V cirkvi je to podobné. Zdá sa, že sa robí jednota pre jednotu. Dokonca sa robia spoločné akcie, ako sú konferencie alebo koncerty, ale je čudné, že nedochádza k rastu.
Letnično-charizmatické hnutie je fenomén, ktorým sa začínajú zaoberať všetky cirkvi. Mnohé totiž rýchlo vymierajú. Najnovšie štatistiky hovoria, že ľudí, ktorí prijímajú Ducha Svätého a s Ním aj hovorenie v jazykoch a ďalšie duchovné dary, je už 650 miliónov a odhad pre rok 2020 je, že tento počet dosiahne jednu miliardu. Všade tam, kde v cirkvi prebieha služba sprevádzaná nadprirodzenými charizmami, cirkev rastie. Preto cieľom každej cirkvi by malo byť, aby úroveň pomazania bola čo najvyššia.
Táto jednoduchá myšlienka je kľúčom k pochopeniu, k spolupráci a hľadaniu jednoty. Radi vojdeme do vzťahu s každým, kto má tento cieľ a od tých, ktorí sa nachádzajú vo vyššej úrovni zjavenia a pomazania, sa necháme inšpirovať a potiahnuť vyššie. Ak sme však volaní do takej spolupráce, kde je kladená podmienka, že upustíme od charizmatických prejavov, zaprieme Svätého Ducha a hovorenie v jazykoch, sme volaní do takého vzťahu, ktorého cieľom nie je jednota s Bohom.
Samozrejme, sme ochotní ísť do spolupráce aj s tými, kde je úroveň charizmatickej služby na nižšej úrovni a pomôcť im dostať sa vyššie, ak to bude ich prianie a cieľ. Došlo by však k tomu, že úroveň pomazania by sa znížila. Ak ide o dočasný jav, je to v poriadku (ako napríklad pri evanjelizácii), ak by však išlo o prijatý smer, tendenciu, potom je to nežiaduce, lebo to smeruje k zvlažneniu, stagnácii, odpadlíctvu a premiešaniu so svetom.
Občas počujem heslo, že máme hľadať to, čo nás spája. V cirkvi nás spája Boh, spája nás práve prítomnosť Svätého Ducha. Keď sa stretneme s Božím služobníkom, ktorého veľmi nepoznáme, je nám jasné, že bude kázať z Biblie posolstvo o Kristovi. Vždy sme ale zvedaví, aký má tento služobník vzťah so Svätým Duchom, ako bude kázanie Slova sprevádzané prejavmi moci. Ak sa sila Božia prejaví (obyčajne po službe Slovom), príde na zhromaždenie veľká radosť a okamžite vnímame, že sme v jednom duchu bez ohľadu na cirkevnú príslušnosť alebo národnosť.
Múdrosť v rôznych filozofických a náboženských kontextoch
Na túto otázku dejiny filozofie poskytujú viacero odpovedí:
- Védy (indické): Múdri hovoria o tom, čo je Jeden mnohými spôsobmi.
- Biblia: Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou. /Prislovia 9,10
- Lao-c: Múdry sa nestará o vzhľad, ale o brucho.
- Pytagoras zo Samu: Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie.
- Guatama Buddha: Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné.
- Konfucius - Kchung Fu-c’: Človek má tri cesty ako múdro konať. Najskôr premýšľaním: To je tá nejušlachtilejšia. Druhá napodobovaním: To je tá najlahšia. Tretia skúsenostou: To je tá najtvrdšia.
- Herakleitos: Muži filozofi musia poznať veľmi veľa vecí.
- Platón: Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod..
- Bhagavadgíta - Spev vznešeného: Osvietení správne hovoria, že múdry je ten, kto koná bez žiadostivosti a túžby po plodoch svojej činnosti.
- Aristoteles: Predovšetkým teda predpokladáme, že múdry človek vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach.
- Epikuros: Prázdna je reč toho filozofa, ktorý nelieči žiadnu bolesť ľudskej duše.
- Chrysippos: Múdrosť je vedenie o božských a ľudských veciach, filozofia je cvičenie v potrebnom umení.
- Marcus Tulius Cicero: Múdrosť obsahuje veľkosť ducha i spravodlivosť a povznesenosť nad všetko, čo sa človeku stane.
- Ježiš Nazaretský: Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane!‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.
- apoštol Pavol: Veď slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, čo sú na ceste k záhube, nám však, ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou.
- Marcus Aurelius: Umenie žiť sa skôr podobá umeniu zápasiť ako umeniu tancovať, pretože aj v ňom sa treba postaviť pohotove a pevne proti úderom, hoci nepredvídaným.
- Plotinos: Múdrosť je myslenie, ktoré sa odvracia od tunajšieho sveta a vedie dušu hore k veciam nadzemským.
- Avicenna - Ibn Sina: Múdrosť je cesta, ktorou ide duša za svojou dokonalosťou.
- Tomas Akvinsky: Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem.
- Tomas Kempensky: Opovrhnúť svetom, a tak sa domáhať nebeského kráľovstva, je najväčšia múdrosť.
- Tommaso Campanella: Koľko vieme, toľko môžeme.
- Jan Amos Komenský: Plná múdrosť, pansofia, je všezahŕňajúca, aby ľudský duch bol obrazom všemúdreho Boha.
- Blaise Pascal: Su dve krajnosti : vylucit rozum a uznavat iba rozum.
- Gottfried Wilhelm Leibniz: Ľahostajnosť sa rodí z neznalosti a každý je o to múdrejší, o čo rozhodnejší je zvoliť si to najdokonalejsie.
- Immanuel Kant: Niekedy túžba všetkému rozumieť vyústi do šialeného rozumu, rozumu ktorý sa snaží uchopiť veci, kt. sú nad jeho sily a upadne tak do šialenstva.
- Arthur Schopenhauer: Múdrosť je chápanie kauzálnych vzťahov v službách vôle.
- John Adolphus Etzler: Múdry skúma predtým než súdi, hlupák súdi predtým než preskúma.
- Soren Kierkegaard: Ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presahujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiacto zúfa, to znamená, že s...
Tieto citáty ukazujú rôznorodé pohľady na múdrosť, od náboženských a duchovných po praktické a filozofické. Každý z týchto pohľadov ponúka cenné lekcie pre život a osobný rozvoj.
Strom života symbolizujúci múdrosť a prepojenosť všetkého.
Kliatba a požehnanie: Duchovný rozmer života
Pre moderne a materialisticky zmýšľajúceho človeka znie slovo kliatba ako niečo mystické, nereálne a ťažko zdôvodniteľné. Aj v našej sekulárnej spoločnosti existujú ľudia, ktorým sa doslova „lepí smola na päty“ a prenasleduje ich neúspech. Majú rovnakú inteligenciu a východiskové možnosti ako ľudia v ich okolí, ale hoci sa veľmi snažia, darí sa im oveľa horšie. Sú to tí nešťastníci, ktorí „keď si dajú do záhradky trpaslíka, tak im vyrastie“. Ďalšiu kategóriu tvoria ľudia, na ktorých sa nevysvetliteľným spôsobom „lepia“ rôzne ochorenia, a to nie iba infekčné. Máme tiež ľudí, ktorí dlhodobo nedokážu preraziť vo finančnej oblasti. Aj keď sú veľmi usilovní, akonáhle zarobia peniaze, nejakým záhadným spôsobom o ne prídu.
Tieto nešťastné symptómy sa mnohokrát dedia z generácie na generáciu, a práve takto sa prejavuje sila prekliatia. Dobrou správou je, že vďaka Božej milosti a vykupiteľskému dielu Pána Ježiša Krista sa pôsobenie rôznych prekliatí dá vyriešiť a zvrátiť. Požehnanie (dobrorečenie) predstavuje pravý opak.
V Biblii sú dôsledky požehnania aj kliatby veľmi dobre opísané v 28. Hlavným prostriedkom požehnania a prekliatia sú slová. Ide predovšetkým o Božie slová, pri ktorých pôsobí najsilnejšia autorita, ale tiež slová ľudí. Ako sme už naznačili, najčastejšou a najsilnejšou príčinou kliatby (ale aj požehnania) v živote človeka sú Božie výroky.
O všeobecnom požehnaní alebo prekliatí života človeka primárne rozhoduje jeho postoj a poslušnosť voči Božiemu slovu. Z už spomenutej 28. kapitoly Deuteronómia je zjavné, že požehnanie alebo prekliatie si ľudia môžu vybrať.
„Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!
Tento text je úvodnou časťou Desatora a hoci je v spoločnosti dobre známy, ľudia si neuvedomujú, že jeho nedodržiavanie spôsobuje kliatbu, ktorá sa prenáša na 3 až 4 nasledujúce generácie. Pre Izrael znamenalo uctievanie nejakých iných bohov popri Hospodinovi duchovné cudzoložstvo a porušenie zmluvy, ktorú mali so svojím Pánom.
Predstavovalo to veľký problém a v súčasnej dobe je to veľkým problémom aj pre všetkých kresťanov, ktorí prejavujú náboženskú úctu komukoľvek inému ako osobám Božej Trojice - Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Podobne je zakázané zhotovovanie a uctievanie modiel, teda predmetov zobrazujúcich čokoľvek, čo je na nebi, na zemi alebo vo vodách pod zemou.
Okultizmus a falošná spiritualita
Do kategórie falošnej spirituality patria tiež všetky formy okultizmu či ezoteriky. Okultné aktivity predstavujú nelegitímny kontakt s duchovným svetom, ktorý vedie ku kontaktu s démonickými silami. Písmo hovorí o tom, že k Bohu vedie jediná cesta. Ježiš vyhlásil: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14,6) Akákoľvek snaha získať pomoc duchovného sveta, hoci aj s ušľachtilými úmyslami, je zlá a nebezpečná. Okultné aktivity môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií.
- Čarodejníctvo: predstavuje silovú formu okultizmu, zameranú na manipuláciu, zastrašovanie, jednoducho na ovládanie ľudí.
- Veštenie: ide o snahu získať duchovné poznanie skrytých vecí, predpovedať budúcnosť a nájsť rady pre správne rozhodnutia.
Rôzne predmety či artefakty s okultným pozadím sú dnes medzi ľuďmi značne rozšírené a namiesto toho, aby ľuďom „prinášali šťastie“, bývajú príčinou pôsobenia mnohých kliatob nad jednotlivcami aj rodinami. Čo si máme pod takýmito predmetmi predstaviť? Ide predovšetkým o všetky suveníry privezené z pohanských kultúr, kde slúžia k rôznym rituálom alebo zobrazujú pohanské božstvá, rôzne ochranné talizmany, lapače snov a podobne. Bežné sú prívesky s astrologickými znameniami, sošky svätých a všeobecne predmety používané pri modloslužbe.
Rôzne amulety.
Pred okultnými praktikami v akejkoľvek podobe nás Písmo dôrazne varuje: „Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nenapodobňuj ohavnosti miestnych národov. Nech nie je medzi vami nikto, kto by syna alebo dcéru previedol cez oheň: ani veštec zaoberajúci sa veštbami, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani veštec, ani ten, čo by sa vypytoval duchov mŕtvych. Každý totiž, kto koná tieto veci, je Hospodinovi ohavný.
Ak má byť odstránená kliatba, pôsobiaca v dôsledku vyššie uvedených vecí, je potrebné týchto praktík zanechať, odstrániť okultné predmety a prosiť Boha o odpustenie. V prípade, že sa takýmto aktivitám venovali naši predkovia, môžeme sa modliť aj za to, s vierou, že v našich životoch tieto temné sily už pôsobiť nebudú.
Ďalšie príčiny kliatby
- Neúcta k rodičom: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé. Úcta k rodičom je hodnotou, na ktorú kladie Boh obrovský dôraz.
- Útlak a nespravodlivosť: Prekliatie spôsobujú tiež všetky podoby útlaku a nespravodlivosti, najmä ak sú namierené proti slabým a bezmocným.
- Postoj k židovskému národu: Postoj ľudí a spoločnosti voči Bohom vyvolenému židovskému národu mal vždy vplyv na mieru požehnania alebo prekliatia daného národa.
- Spoliehanie sa na človeka: „Toto hovorí Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dôveruje človekovi a spolieha sa na telo, jeho srdce sa však odvracia od Hospodina.
- Lenivosť: "Prešiel som okolo poľa lenivého muža a popri vinici človeka, čo stratil rozum. A hľa, bola celkom zarastená bodľačím, jej povrch pokrývala pŕhľava a jej kamenný múr bol rozváľaný.
Ako sa brániť proti kliatbam
Je skutočnosťou, že aj v dnešnej dobe existujú ľudia, venujúci sa čarodejníctvu a rôznym formám mágie. Takíto ľudia dokážu používať svoje temné schopnosti aj na to, aby niekomu uškodili. Pravdou je, že sú tiež ľudia, ktorí sú im za to ochotní zaplatiť. Hoci používanie magických kliatob do určitej miery funguje a je nebezpečné, kresťania majú účinné prostriedky, ako tomu zabrániť. Prvým krokom je poraziť strach z týchto vecí. Akýkoľvek strach iba zväčšuje moc kliatby, lebo očakáva jej naplnenie. Ide o negatívnu vieru. Božie slovo hovorí: „Ako preletovanie vrabca a poletovanie lastovičky ani bezdôvodná kliatba nedosiahne cieľ.“ (Pr 26,2)
Pokiaľ patríme Ježišovi Kristovi a naše životy sú očistené od hriechov a porušení Zákona jeho vzácnou krvou, preliatou na kríži, nemusíme sa báť kliatby. Ak máte pocit, že nad vami niekto vyslovil prekliatie, urobte veľmi jednoduchú vec. Povedzte: „Môj život patrí Bohu, som očistený skrze obeť Pána Ježiša Krista, ktorý sa stal prekliatím, aby som ja mohol byť požehnaný. Preto teraz v mene Ježiša Krista ruším akúkoľvek kliatbu vyslovenú nad mojím životom (tu môžete byť konkrétni a danú vec presne pomenovať a zrušiť). Takáto kliatba nemá na mňa žiadny vplyv.
Popri cieľavedomom preklínaní existuje aj ďalšia kategória kliatby, a tou sú zlé slová, ktoré o nás hovoria ľudia, čo nás nemajú radi. Ak nás niekto vytrvale ohovára a nepovie o nás dobré slovo, má to svoju moc. Hoci to nie je také účinné, ako vyššie opísané „kvalifikované“ preklínanie, aj proti tomu je potrebné sa postaviť a neutralizovať vplyv, ktorý to na nás môže mať. Robí sa to presne rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcom prípade.
V prípade našich vlastných negatívnych výrokov o nás samých ide o špeciálnu kategóriu tzv. „sebapreklínania“. Tento jav sa, žiaľ, vyskytuje veľmi často a ľudia majú tendenciu ho podceňovať. Veď predsa každý si niekedy rád uľaví tým, že si vynadá do hlupákov, prípadne použije aj silnejšie výrazy. Keď sa stane nejaká nepríjemnosť, ľudia konštatujú: „Tak toto sa mi deje stále.“ „Nikdy sa mi nič nepodarí!“ „Všetko iba pokazím.“
Na takéto rozprávanie si musíme dať pozor. Požehnaní ľudia viery takto nehovoria. Keď sa nám niečo nepodarí, treba sa k tomu postaviť tak, že sa budeme ďalej snažiť a že nabudúce to vyjde. Takéto myslenie sa musí premietnuť aj do našich slov. Keď vieme povzbudzovať druhých, naučme sa povzbudzovať a fandiť aj sebe samým. V prípade, že už z našich úst vyjdú nejaké zlé slová na našu vlastnú adresu, hneď ich zrušme a nahraďme pozitívnym vyznaním. Takáto sebadisciplína v oblasti jazyka už pomohla mnohým ľuďom doslova zmeniť svoje životy. Hoci sú kliatby reálnou a nebezpečnou silou, v Kristovi máme moc nad nimi.