Štátne dotácie pre cirkvi na Slovensku: Zmeny vo financovaní a ich dopad

Financovanie cirkví na Slovensku prechádza zmenami. Návrh novely zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností prešiel parlamentom, novelu ešte musí podpísať hlava štátu. Novelu zákona podporilo 96 poslancov, 35 sa ich zdržalo a traja boli proti.

Od januára sa financovanie cirkví môže zmeniť, výška príspevku by sa po novom mala odvíjať od miery rastu minimálnej mzdy. V čase, keď politici omieľajú slovko konsolidácia a lekári rádovo v tisícoch podávajú výpovede aj pre mzdy, si cirkvi prilepšia, štátny príspevok sa bude odvíjať od minimálnej mzdy, vynásobenej koeficientom 1,1 percenta. Každoročne.

Ministerstvo kultúry pripravilo novelu zákona, v ktorej navrhuje, aby sa príspevky od štátu naviazali na rast minimálnej mzdy. Cirkvi väčšinu štátneho príspevku používajú na platy zamestnancov. Tie sú iba málo vyššie ako je minimálna mzda. Priemerný plat kňaza za minulý rok bol okolo 760 eur, čo je len o desať eur viac, než momentálna výška minimálnej mzdy. Cirkvi by platy chceli navýšiť.

Ministerstvo kultúry (MK) SR približuje, že cieľom novely je zvýšiť mieru solidarity medzi cirkvami, podporiť transparentnosť financovania a zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť výšky príspevku štátu pre cirkvi a náboženské spoločnosti. „Zákon bol pripravený v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 - 2027 a prináša zmeny vo výpočte štátneho príspevku pre cirkvi,“

Podľa ministerstva zmena reflektuje na aplikačné skúsenosti z posledných rokov, ktoré ukázali, že súčasný systém nestačí na pokrytie mzdových nákladov, obzvlášť v menších cirkvách, a zároveň je ťažko predvídateľný.

Ministerstvo uvádza, že od prijatia pôvodného zákona v roku 2019 vzrástol príspevok štátu pre cirkvi o 24 percent, avšak minimálna mzda sa za rovnaké obdobie zvýšila o 44 percent. Novela zabezpečí, aby štátne príspevky rástli v súlade s minimálnou mzdou, čo prispeje k stabilnejšiemu fungovaniu cirkví a náboženských spoločností.

Novela tiež upravuje finančný mechanizmus na základe počtu veriacich jednotlivých cirkví, podľa výsledkov sčítania obyvateľstva. Výška príspevku pre konkrétnu cirkev sa zmení, ak sa počet jej veriacich zníži, alebo zvýši, o desať percent. Tak by sa malo zaistiť spravodlivejšie rozdelenie štátnej podpory.

V budúcom roku z rozpočtu ministerstva kultúry pribudne na kontá registrovaných cirkví takmer 64 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti vlaňajšku o štyri milióny eur. V roku 2026 to už bude 70 miliónov, v nasledujúcom o deväť miliónov viac a tak ďalej. V budúcom roku sa predpokladá zvýšenie príspevku o 4,6 milióna eur.

Už pred začiatkom predostretia návrhu vzniesla námietky Národná banka Slovenska spoločne s Generálnou prokuratúrou i viacerými ministerstvami. Ministerstvo práce zase upozornilo na to, že štátny príspevok nemá slúžiť len na mzdy duchovných a laikov, ale aj na iné výdavky rastúce o infláciu. Takže minimálna mzda nie je vhodná referenčná hodnota.

Podľa návrhu by sa k výške príspevku mal prirátať aj medziročný nárast minimálnej mzdy. Peter Kucharčík z tlačového odboru ministerstva kultúry uviedol, že zo zvyšku celkového medziročného navýšenia príspevku štátu dostane každá cirkev ešte časť podľa pomeru počtu jej veriacich. Príspevok by sa tak mal navýšiť na necelých 70 miliónov eur. Okrem neho ministerstvo plánuje kompenzovať nárast minimálnej mzdy od roku 2019. Jednorazovo tak cirkvi dostanú šesť miliónov eur.

Hovorkyňa KBS Jančišinová dodala, že zvýšením príspevku štátu sa zvýši udržateľnosť financovania cirkvi a cirkvi tak budú môcť využiť vlastné zdroje aj na iné aktivity, či už pastoračné, sociálne alebo opravy kultúrnych pamiatok.

Ak navrhovanú novelu schváli vláda aj parlament, začne platiť od 1. januára 2025. Verejné financie sú horúcim zemiakom končiacej, a najmä novej vlády, ktorá vzíde po voľbách. Na rozpočet totiž treba výrazne našetriť, no škrty u voličov nie sú populárne. A popri tom všetkom sa má nový parlament medzi prvými témami zaoberať zvyšovaním financovania pre registrované cirkvi, napriek tomu, že už dnes ročne dostávajú od štátu desiatky miliónov eur.

Poslanci na októbrovej schôdzi parlamentu posunuli návrh do druhého čítania počtom 99 hlasov zo 136. Ich symbióza je tentoraz taká zjavná, že k žiadnemu prekvapivému zlomu pravdepodobne nepríde ani počas novembrovej, keď oslavujeme 35.

Autori novely chcú, aby sa to odrazilo najmä na vyšších platoch farárov. Momentálne sa výška štátnej dotácie pre cirkvi odvíja od valorizácie miezd štátnych zamestnancov. Poslanci však navrhujú, aby suma bola viazaná na rast priemernej mzdy v celom hospodárstve. Tieto mzdy stúpajú rýchlejšie, a tak by viac stúpala aj suma transferu zo štátneho rozpočtu do rozpočtov registrovaných cirkvi.

Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. V roku 2023 si medzi sebou rozdelili štátny príspevok v sume 57,6 milióna eur. Podľa súčasného znenia zákona si príspevok medzi sebou môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali. Najvyššiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev s najpočetnejším číslom veriacich, tento rok ide o sumu vyše 39 miliónov eur. Vyše 90 percent príspevku zvyčajne ide na platy duchovných a laikov. Z týchto peňazí platia odvody.

Zvyšok sumy sa používa na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev pritom sama rozhoduje, na čo príspevok použije. Miliónové príspevky štátu však cirkvám postačia iba na minimálne mzdy duchovných, vyplýva z výkazov náboženských inštitúcií. Napríklad priemerný plat farára Bratislavskej arcidiecézy katolíckej cirkvi sa vlani mal pohybovať okolo tisíc eur v hrubom. Laici mali dostavať o stovku viac. „Priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku bola vo výške 684 eur,” informovala náboženská organizácia v správe o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi vlani priemerne dostávali od štátu 700 eur mesačne.

Cirkvi pri tom nie sú odkázané na štátne peniaze. Evanjelická cirkev pre Pravdu uviedla, že jej ústredie ročne hospodári s rozpočtom okolo osem miliónov eur. Väčšiu časť príjmov tvorí štátna dotácia, cirkev dostáva finančné príspevky aj zo zahraničia, tie sú viazané na konkrétny účel. „V posledných dvoch rokoch bola osobitná pomoc na úrovni viac ako 500-tisíc eur, ale iba v súvislosti s pomocou odídencom z Ukrajiny. Ide o pomoc z iných cirkevných organizácií v zahraničí,” uviedli v stanovisku. Okolo 300-tisíc ročne evanjelici zarábajú na prenájme majetku.

Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev presné čísla o svojom hospodárení neprezradili. „Je veľmi ťažké určiť presnú časť, ktorú tvorí príspevok štátu na príjmoch cirkví, keďže príspevok štátu je poskytovaný spolu 14 subjektom, väčšinou sú to biskupstvá. Ďalších skoro 1 600 farností, rehoľné spoločenstvá a diecézne charity sú plne financované z vlastných zdrojov.

Ako ukázala analýza Pravdy, slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojené do podnikania, niektoré z nich dokážu úspešne hospodáriť so svojím rozsiahlym a rozmanitým majetkom. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré sú oslobodené od dane.

Náboženské organizácie ale ťažia financie aj z iných zdrojov, preto povinne zverejňujú aj informácie o svojich hospodárskych výsledkoch. Účtovne závierky troch najväčších cirkvi na Slovensku naznačujú, že celková hodnota ich majetkov sa blíži k 800 miliónom eur a vlastné príjmy ročne presahujú sumu 13 miliónov. Získať informácie o celkovej hodnote cirkevných majetkov je takmer nemožné. Cirkvi totiž majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastne účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý publikuje informácie o finančných výsledkoch firiem, je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií.

Napríklad gréckokatolícka cirkev na Slovensku rozdeľuje štátny príspevok medzi tri podriadené organizácie, ktorými sú Bratislavská eparchia, Košická eparchia a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev delí dotáciu na päť častí, z ktorých pozostáva jej štruktúra. Najväčšiu katolícku cirkev tvorí osem biskupstiev a arcidiecéz, Slovenská katolícka charita, Konferencia vyšších rehoľných predstavených a Konferencia biskupov Slovenska (KBS).

Základ bohatstva cirkví tvoria nehnuteľné majetky, ku ktorým sa náboženské organizácie dostali po páde totality cez dva reštitučné zákony. Sú to sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky, takto nadobudli aj lesy a pôdu. Najefektívnejšie tieto aktíva spravuje práve najbohatšia katolícka cirkev. Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev.

Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva.

Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva. Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove.

Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky v podstate platí štát. Hlavné náklady náboženských organizácií totiž tvoria mzdy a odvody duchovných, ktoré dotuje štátny rozpočet. Významné investície na opravy a rekonštrukcie budov, či už náboženských, alebo iných, cirkvi často spolufinancujú prostriedkami z eurofondov.

Cirkvám tak chýba motivácia na lepšie hospodárenie s majetkom, ktorý vlastnia. Takmer polovica náboženských organizácií je podľa ich účtovných závierok stratová. Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov.

Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných.

Rezort kultúry v roku 2012 pri tejto téme pre Pravdu vysvetľoval, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil, a mohli by fungovať bez štátnych dotácií.

Slovensko sa tak môže posunúť ešte ďalej od splnenia jednej zo základných požiadaviek nežnej revolúcie, teda odluky cirkvi od štátu. Slováci si v roku 1989 v sychravom počasí novembrových námestí vyvzdorovali 12 požiadaviek Verejnosti proti násiliu. A hoci sa v súčasnosti niektoré z nich opäť vzďaľujú do minulosti, posledná - dôsledná odluka cirkvi od štátu - zostáva stále nepopísaným listom.

Ak by si však niekto myslel, že založiť cirkev a zarobiť, je jednoduchý nápad, mýli sa. Takmer všetky štátom uznané a platené náboženské organizácie boli registrované ešte predtým, ako do platnosti vstúpila súčasná legislatíva. Tým získali aj nárok na štátne financovanie. Pre ostatných teraz platia prísne pravidlá a pre registráciu novej cirkvi treba nazbierať 50-tisíc overených podpisov ľudí, ktorí sa k jej vierovyznaniu hlásia. Vzniká tým paradoxná situácia, keď štátnu dotáciu napríklad dostáva československá husitská cirkev, ku ktorej sa podľa dát zo sčítania obyvateľov z roku 2021 hlási 581 ľudí, či Evanjelická metodistická cirkev s troma tisícmi veriacich. Počas sčítania obyvateľstva sa pritom k islamskému vierovyznaniu sa prihlásilo 3,8 tisíca ľudí, k budhizmu necelých sedemtisíc veriacich.

Rezort kultúry v tom problém nevidí, v reakcii pre Pravdu zdôraznil, že základné ľudské slobody majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví. Predstavitelia neregistrovaných náboženstiev sú však opačného názoru. Pravdou oslovené náboženské združenia tvrdia, že zmena prístupu štátu k menšinovým vierovyznaniam je viac ako žiadaná. „Nemáme podporu ani od štátu, ani zo zahraničných organizácií a už vôbec nie z mimovládok,” skonštatovalo združenie. Doplnilo tiež, že moslimovia by boli radi, ak by zákon bol pre registráciu nových náboženských organizácii jednoduchší.

Ján Kysucký z najväčšieho slovenského centra budhizmu Diamantovej cesty by privítal zmenu legislatívy podľa českého modelu. „Vhodnejšia by bola forma dvojstupňovej registrácie náboženských spoločností. Hľadať inšpiráciu v zahraničí navrhuje aj misijný pastor neregistrovanej cirkvi Spoločenstvo biblickej viery Jan Šichula. „Podmienky by sa mohli uvoľniť a transformovať podľa amerického modelu, kde sú naozaj minimálne a umožňujú takmer každej náboženskej skupine získať registráciu. Snahy o zmeny pri registráciách cirkví zatiaľ nemali u politikov dostatočnú podporu. „Dve poslanecké legislatívne iniciatívy v rokoch 2022 a 2023, ktoré navrhovali zmenu súčasných podmienok, boli neúspešné,” pripomenulo v stanovisku pre Pravdu ministerstvo kultúry.

Krajina pod Tatrami má v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie vzhľadom na registráciu cirkví a náboženských spoločností podstatne prísnejšiu legislatívu.

V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka.

Katedrála svätého Víta je najväčším chrámom v Českej republike.

Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane, ktorú platia zamestnaní veriaci. Jej výška je jedno percento z mesačného príjmu a ak občan ju nechce platiť, musí z cirkvi vystúpiť. V Rakúsku zároveň sú prehľadne informácie o tom, ako cirkev s príjmami hospodári. Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta. Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry. Štát prispieva iba na niektoré výdavky cirkví.

Každý dospelý občan Slovenska finančne podporuje Katolícku cirkev sumou 6 Eur ročne. Štát každoročne posiela náboženským spoločenstvám peniaze na základe zákona. Z 18-tich registrovaných cirkví na Slovensku, štyri z nich odmietli prijať podporu od štátu, napriek tomu, že na peniaze majú zákonný nárok. V roku 2012 poslal štát na účet Katolíckej cirkvi viac než 21 miliónov Eur. Z týchto peňazí sú hradené platy duchovných a prevádzové náklady cirkevnej administratívy (napr. biskupské úrady). Rekonštrukciu budov a kostolov si hradia cirkvi z vlastných peňazí a darov. Sekularizácia štátu v západných krajinách a znižovanie počtu veriacich vedie ľudí k presvedčeniu, že žiadna cirkev by nemala byť financovaná priamo štátom. Koľko by museli platiť členovia cirkví aby tak dokázali nahradiť chýbajúce štátne peniaze?

V súčasnosti sa ku Katolíckej cirkvi hlási 62% obyvateľov SR, čo predstavuje viac než 2,6 milióna dospelých ľudí. V západných krajinách sa po odluke cirkvi od štátu zaviedli tzv. „cirkevné dane“, ktoré platia iba registrovaní členovia cirkví.

Prieskumy hovoria, že počet praktizujúcich veriacich je oveľa nižší než počet tých, ktorí sa k jednotlivým náboženstvám hlásia. Sociológ Ján Bunčák z Univerzity Komenského v Bratislave tvrdí, že najskalnejších stúpencov cirkví a náboženských spoločností je medzi ekonomicky aktívnymi obyvateľmi približne desať percent.

Denník Pluska.sk priniesol v januári 2013 odhad príjmov Katolíckej cirkvi z milodarov. Podľa prieskumu sa na milodaroch za svadby, krsty, pohreby a zo zbierok „do zvončeka“ môže vyzbierať celkovo 68 miliónov Eur ročne. Finančné nároky Katolíckej cirkvi sú výrazne vyššie ako poskytovaná štátna dotácia. Ak by cirkev chcela aby zbieranie milodarov počas bohoslužieb nebolo nutné, cirkevná daň by musela nahradiť tieto príjmy. Výška cirkevných daní by následne musela byť 4-násobne vyššia než ako uvádzame v tabuľke vyššie.

V Rakúsku a Nemecku sa príspevky cirkvám platia na základe percenta z príjmu. V Rakúsku je priemerný ročný príspevok katolíka 112 Eur ročne. Študenti a dôchodcovia majú možnosť platiť nižšie príspevky.

Platy duchovných sú stanovené nariadením vlády SR. Ich výška sa odvíja od počtu odpracovaných rokov a hodnosti. Katolícky kaplán začína s platom približne 340 Eur mesačne. Platy farárov sú približne 400 Eur mesačne.

Náboženské spoločenstvá na svoju činnosť nezískavajú peniaze iba od štátu a milodarov ale aj z rôznych iných aktivít.

Občasne sa objavujúca téma na Slovenskej politickej scéne. Odpojiť cirkvi od rozpočtu verejnej správy alebo nie?

Pravidlá financovania cirkví vychádzajú zo zákona ešte z roku 1949, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Štát poskytuje dotácie na platy duchovným a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov. Okrem toho existuje aj Základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000, a obsahuje ešte ďalšie dva dodatky, ktoré boli vládou ratifikované. Vatikánske zmluvy v princípe upravujú právomoci katolíckej cirkvi na Slovensku. A to preto, že zmluva neobsahuje klauzulu o tom, ako ju možno ukončiť. Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť.

Vatikánske zmluvy boli témou v roku 2015, keď bola na stole zmena financovania a popritom sa začalo hovoriť aj o odluke štátu od cirkvi. Nakoniec v tomu roku neprešla ani zmena financovania kvôli nedostatočnému súpisu majetku cirkví. Zmenilo sa to až v roku 2019. Ale poďme pekne po poriadku. Do konca roku 2019 sa financovali cirkví na základe počtu duchovných, pretože primárne išli peniaze na platy kňazov a duchovných v rámci cirkví. Celkovo šlo na cirkvi napríklad v roku 2019 z Ministerstva kultúry viac ako 47 miliónov eur . Avšak viac ako polovica smerovala Rímsko katolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste bola grékokatolícka a evanjelická cirkev s necelými piatimi miliónmi eur.

Od roku 2020 sa financovanie a jeho politika trocha zmenili. Ministerstvo kultúry len poskytne balík peňazí a prenechá cirkvám väčšiu autonómiu v tom, ako s ním budú nakladať. Množstvo peňazí sa bude každý rok zvyšovať v závislosti od valorizácie, resp. Celkovo išlo v tomto roku cirkvám skoro 52 miliónov eur.

Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý. Ale späť k financovaniu. Cikrvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť. Nehovoriac o tom, že napríklad majetky rímskokatolíckej cirkvi sú trošku záhadou. O nich sa síce dozviete z katastra nehnuteľností, avšak kto už videl mapu katastra, tak asi vie že to je úloha na niekoľko dlhý večerov.

Keby sme chceli tému odluky cirkvi po finančnej stránke uzavrieť, tak dobrým príkladom modelu financovania je v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku, kde existuje tzv. cirkevná daň či príspevok alebo v Taliansku, kde je tzv.

V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.

Slovensko sa tak môže posunúť ešte ďalej od splnenia jednej zo základných požiadaviek nežnej revolúcie, teda odluky cirkvi od štátu.

Čo si myslíte vy?

tags: #statne #dotacie #na #cirkev #za #rok