Drevené kostoly pod Tatrami: Skvosty sakrálnej architektúry

Drevené kostoly pod Tatrami sú skutočnými skvostmi tradičnej ľudovej architektúry a zároveň jej unikátnou a neoddeliteľnou súčasťou. Sú svedkami bohatej histórie a kultúry tohto regiónu. Každý z nich má svoje osobité čaro a jedinečný príbeh.

Artikulárny evanjelický kostol vo Svätom Kríži

Za obcou Svätý Kríž sa nachádza drevený artikulárny kostol, ktorý patrí medzi najväčšie drevené kostoly v Európe. Pôvodne bol súčasťou obce Paludza, zatopenej pri výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara. Na svoje terajšie miesto v obci Svätý Kríž v okrese Liptovský Mikuláš bol prepravený v rokoch 1974 - 1982. Ide pritom o jednu z najväčších stavieb z dreva nielen v rámci Slovenska, ale aj Strednej Európy, ktorá pojme až 6000 osôb.Kostol bol postavený v tvare kríža a postupom času k nemu okrem barokového oltára s maľbou Premenenie Krista, kazateľnice so zrubovým podstavcom, organu, biblických zobrazení či lustrov z benátskeho skla pribudla aj veža so zvonicou. Turistická prehliadka kostola sa absolvuje v doprovode sestier poskytujúcich odborný výklad.

Artikulárny evanjelický kostol v Kežmarku

Ak máte radi históriu, vydajte sa s nami na výlet do minulosti a objavte Drevený artikulárny kostol, zasvätený Najsvätejšej Trojici. Nájdete ho na východnom Slovensku, v historickom centre mesta Kežmarok. Vedeli ste, že táto vzácna sakrálna stavba sa v roku 2008 zapísala do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO? Zaujímavosťou je, že sa pri jeho stavbe nepoužil žiadny kovový materiál, teda všetky klince, kliny aj skoby sú výlučne z dreva.

Drevený kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol, len na základe povolenia - 26. zákonného článku - artikulu, ktorý v roku 1681 vydal šopronský snem. Tento artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly iba po jednom a to iba v slobodných kráľovských mestách - akým Kežmarok v tej dobe bol. Nie je známe, akú podobu mal prvý artikulárny kostol, keďže sa z neho zachovala iba krstiteľnica a kamenné epitafy.

Dňa 1. júna 1717 uzavrela cirkev v Kežmarku zmluvu na prestavbu kostola so staviteľom Jurajom Müttermanom, ktorý spolu s kežmarským rezbárom Jánom Lerchom, prestavili kostol za 75 dní. Odmenou im bolo 660 uhorských zlatých, 3 sudy piva a 7 lakťov jemného súkna. Odhaduje sa však, že celkové náklady na prestavbu kostola bolo 5 000 uhorských zlatých. Kostol dňa 15. augusta 1717 zasvätili Najsvätejšej Trojici.

Kežmarský artikulárny kostol, má podobne ako aj iné artikulárne kostoly, pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Zrubová stavba je vyhotovená z trámov červeného smreka. Širokú klenbu pripomínajúcu obrátenú provu lode podopierajú 4 točené nosné stĺpy a obvodové múry. Celú stavbu spevňujú 4 malé prístavby v rohoch a 6 drevených chórov.

Vašu pozornosť hneď pri vstupe upúta oltár, ktorý zhotovil kežmarský sochár Ján Lerch a zobrazuje Svätú Trojicu. Nádherná stropná maľba predstavuje modré nebo s oblakmi a dvanástimi apoštolmi. Práce na nej trvali desaťročia a pripisujú ju neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi. Kazateľnica je umiestnená tak, že na ňu vidieť z ktoréhokoľvek miesta v kostole. Výborná akustika v chráme umožňuje, že slová kazateľa sú všade dobre počuť. Ďalšou vzácnosťou, ako sme už spomenuli vyššie, je krstiteľnica s medenou misou a vekom, ktorá bola zhotovená v roku 1690.

Výnimočnou pamiatkou je barokový organ, ktorý je zdobený ornamentami a plastikou anjela. Pre svoj dokonalý zvuk sa dodnes využíva nielen pri bohoslužbách, ale i koncertoch. Pri príležitosti 500. výročia Reformácie (r. 1517), vydala Slovenská pošta známku s jeho vyobrazením. V súťaži o Najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen" získala 2. miesto.

Krásu a jedinečnosť tohto kostola ocenil aj režisér Juraj Jakubisko, ktorý v ňom nakrútili niekoľko scén z rozprávky Perinbaba. V súčasnosti si tento chrám Boží plní svoj náboženský účel a v stanovených hodinách je sprístupnený i širokej turistickej verejnosti.

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci

Neogotický kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (z roku 1888) je dominantou v Starom Smokovci. Kostol je postavený vo vysokohorskom alpskom štýle so svojim charakteristickým hrázdeným murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Strecha tvorí zároveň aj klenbu kostola. Architektúra je komponovaná v neogotickom štýle a svojou kompozíciou vynikajúco zapadá do vysokohorského prostredia.

Drevený Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažnej Klotildy. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Slávnostná posviacka kostola sa uskutočnila 26. augusta 1888. O rok neskôr boli inštalované do priečnej lode obraz Svätej rodiny maľovaný na skle a obraz sv. Juraja. Na vitráži znázorňujúcej sv. Juraja je erb biskupa Juraj a Császku. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža. Pri kostole sa nachádza i drevený altánok s lavičkou, na ktorej sedel i Ján Pavol II.

Kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine

Kostolík v Tatranskej Javorine postavili ho v rokoch 1902 a 1903 v malebnej dedinke pod štítmi Belianskych Tatier a zasvätili sv. Anne, patrónke lesnej práce. Ide o rímskokatolícky kostol, ktorého stavbu inicioval knieža Kristián Kraft Hohenlohe. Nevďačíme mu len za tento unikátny drevený kostolík, ale aj za to, že územia, ktoré spravoval, predstavujú v súčasnosti najzachovalejšie časti Tatranského národného parku.

Hohenloheho zaujal kostol v Dolnom Smokovci a tak v roku 1900 zadal objednávku staviteľovi Jánovi Blisznerovi, aby mu v podobnom duchu navrhol a postavil nový kostol v Tatranskej Javorine. Vzhľadom na to, že sa projekt kostola veľmi podobal predlohe, Hohenlohe si ho prial pozmeniť a dodať nový charakter a výzdobu. Knieža prišiel s myšlienkou, aby kostol bol zasadený do nórskeho alebo švédskeho štýlu, čím by lepšie zapadol do horskej tatranskej krajiny. Túto požiadavku tlmočil začiatkom roka 1901 osobný sekretár kniežaťa Drobig stavebnej firme Hugo Baum vo Vroclave, ktorú oslovili so žiadosťou o prepracovanie projektu. Kniežaťu sa nový projekt pozdával, a tak znovu oslovili staviteľa Bliesznera na jeho realizáciu.

V auguste 1903 dal knieža, síce evanjelik ale patrón, vysvätiť novopostavený katolícky drevený Kostol sv. Drevený kostol je zasadený do krásnej prírody s výhľadom na Belianske Tatry. Vnútorný drevený interiér je pastvou pre oči, najmä keď sa do stien oprú lúče slnka. Kostolík obklopuje cintorín, na ktorom púta pozornosť veľká hrobka. Patrí správcovi Javoriny Eduardovi Kégelovi, ktorý zomrel v roku 1911. Hrobku mu dal na znak vďaky a úcty postaviť knieža Hohenlohe. Vľavo pred hrobkou správcu našli miesto odpočinku samotný Hohenlohe a jeho manželka, neurodzená katolíčka a poľská umelkyňa Otýlia Lubraniec-Dambská.

Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa v Dolnom Smokovci

Kostolík v Dolnom Smokovci bol označený za majstrovské dielo drevenej stavebnej konštrukcie. Stavbu projektoval architekt Gedeon Majunke, ktorý v Tatrách navrhol viacero významných stavieb, medzi nimi i slávnu Téryho chatu. Pokochať sa jeho tradičnosťou a jednoduchosťou môžete kedykoľvek. Výhľad naň vám doplní i panoráma Lomnického hrebeňa. Bol postavený 1891 pre potreby tatranských hostí, ale aj pre potreby rozrastajúcej sa dolnosmokoveckej osady.

Podnet k výstavbe kostola vyšiel z pravidelných hostí Dolného Smokovca, ktorí medzi sebou usporiadali aj finančnú zbierku na úhradu jeho stavebných nákladov. Sumou na jeho výstavbu prispela aj Spišská banka a arcikňažná Izabela, ktorá sama vyšila a darovala omšové rúcho z bieleho hodvábu a štyri umelecky hodnotné vázy.

Ďalšie drevené kostoly na Slovensku zapísané v UNESCO

Prvá osmička kostolov nášho článku je pritom pod titulom Drevené kostoly Karpatského oblúka zapísaná od roku 2008 v Zozname svetového dedičstva ľudstva UNESCO:

1. Chrám sv. Mikuláša v Bodružali: Gréckokatolícky chrám zrubového typu pochádza z roku 1658.
2. Drevený artikulárny kostol Hronsek: Evanjelický kostol z rokov 1725 - 1726.
3. Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove: Drevený kostol z konca 15. storočia, považovaný za najstarší a najzachovalejší na našom území.
4. Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne: Rímskokatolícky kostol gotického slohu postavený v 15. storočí.
5. Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej: Gréckokatolícky zrubový chrám byzantského typu z roku 1730.
6. Drevený artikulárny kostol Leštiny: Kostol postavený zo smrekového dreva v rokoch 1688 - 1689.
7. Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej: Gréckokatolícky kostol zrubového typu z roku 1742.
8. Kostol sv. Trojice v Kežmarku: Drevený artikulárny evanjelický kostol postavený v roku 1717.

Tabuľka: Prehľad drevených kostolov pod Tatrami

Navštívte tieto unikátne drevené kostoly a nechajte sa očariť ich krásou a históriou!

tags: #strane #pod #tatrami #kostol