Stredovek, obdobie hlbokej viery a rozsiahleho duchovného hľadania, zanechal trvalé dedičstvo v spôsobe, akým bol Boh zobrazovaný v umení a literatúre. Tieto zobrazenia, od symbolických reprezentácií až po komplexné umelecké diela, odrážajú meniace sa chápanie božstva a jeho vzťahu k ľudstvu.

Rozetové okno v gotickej katedrále v Chartres
Symbolika Boha v Architektúre a Umení
Stredoveké gotické katedrály a kostoly majú nad vstupným portálom veľké okrúhle rozetové okná. V Košiciach ho môžeme vidieť na priečelí kaplnky sv. Michala. Tieto rozetové okná vizuálne vyjadrujú všadeprítomnosť Boha a tiež dobre usporiadanú dušu človeka.
Pútnik alebo náhodný návštevník, ktorý vstúpi do vnútra, po prvotnom obdive úžasnej harmónie svetla a farieb vitráží, si v samom strede rozetového okna môže všimnúť zobrazenie Krista. V mariánskych katedrálach je Kristus v náručí Panny Márie. Posolstvo okna je jasné: Keď sa život človeka sústreďuje na Krista, všetky energie, túžby a sily duše vytvárajú krásne a posvätné dielo.
V ospravedlnení, v láske, v milosrdenstve a v odpúšťaní Ježiš Kristus zostáva absolútnym stredobodom života kresťana. Pán môj a Boh môj - zvolal apoštol Tomáš, keď videl vzkrieseného Ježiša (Mt 20, 28). Dať Ježiša do stredu svojho srdca, života vlastnej rodiny, všetkých námah, obáv a úspechov, zostáva na každom z nás. Tým dôležitým je, že nás vedie k tomu naše srdce.
Čo je RUŽIČOVÉ OKNO v gotickej architektúre? | Katedrála Notre-Dame de Chartres vo Francúzsku
Znaky Stredovekej Literatúry
Stredoveká literatúra v Európe (5. až 15. storočie) bola hlboko ovplyvnená kresťanstvom. Medzi hlavné znaky stredovekej literatúry patria:
- Kresťanstvo ovplyvňovalo pohľad ľudí na svet a určovalo aj názory na umenie.
- Dôležitý bol kresťanský názor o nemenlivosti sveta, teda všetko je raz a navždy dané.
- Stredovek veril v nadpozemský svet, pozemský vnímal iba ako jeho odraz, preto aj diela zachytávajú tento vyšší svet.
- Hlavnou témou literatúry bolo náboženstvo, Boh, životy svätých.
- Postavy neboli psychologicky prepracované ani sociálne rôznorodé: prevládalo zobrazenie života svätcov, zachytenie zázrakov, ich asketického života alebo zobrazenie rytierov, ktorí museli byť statoční, oddaní, pomáhali bezmocným, prejavovali úctu ženám.
- Postavy neboli individualizované, neboli jedinečné ako v súčasnej literatúre, ale typizované. Pri zobrazení postáv sa využívala idealizácia.
- V literatúre boli časté kontrasty: dobro - zlo, duša - telo, večnosť - pominuteľnosť.
- V dielach sa pozitívne hodnotila pestrosť deja, nie zobrazenie príčin deja.
- Obsah (motívy a témy) bol menej dôležitý ako forma (kompozícia, štylistika, jazyk diela).
- Jazyk bol ozdobný, štýl kvetnatý, jazykové prostriedky emocionálne.
- Stredoveká literatúra bola písaná hlavne v latinčine, národné jazyky ešte neexistovali.
- Diela boli často anonymné, človek nie je v stredoveku dôležitý.
- Stredovek obľuboval symboly, hlavne číselné, symbolika farieb.
- Estetická funkcia literatúry je v úzadí, prevláda náučná funkcia.
- Pred vynálezom kníhtlače sa literatúra šírila hlavne ústnym podaním, väčšina ľudí nevedela čítať a písať.
- Žánre: kázne, modlitby, legendy, kroniky, eposy.
Vývoj Zobrazovania Ježiša Krista v Umení
Zobrazovanie postavy Ježiša Krista v umení je veľmi obšírna téma. Už jeho samotná história je trochu rozporuplná, pretože zobrazovať Boha bolo v najstarších dejinách prísne zakázané, nakoľko ho ako nadpozemskú bytosť ani nemožno zobraziť. S príchodom Krista sa však situácia začala meniť, keďže Ježiš je Boh, ale zároveň človek, ktorého je možné zobraziť vďaka jeho ľudskej podobe. Takéto vyobrazenia začali vznikať pomerne skoro a najstaršie, ktoré sa zachovali, sú z 3. storočia.
Biblia ani iné historické zmienky o Ježišovi sa nezmieňujú o tom, ako vyzeral. Aj preto pojmy „podobizeň“ a „portrét“ nemusia mať rovnaký význam. V niektorých situáciách môže byť podobizňou aj dielo, ktoré nevychádza z reálneho vyobrazenia a nepodobá sa na zobrazovaného. Realistický portrét tak, ako ho vnímame dnes, totiž vznikol až v 19. storočí. V staršej histórii teda vznikali skôr podobizne/portréty, ktorých úlohou bolo, aj za pomoci atribútov/symbolov, zachovať vizuálnu informáciu o danej osobe, stvárnenie jej postavy a neskôr aj čŕt tváre, či už reálnych, alebo idealizovaných. Tie boli spájané s magickými motívmi, alebo mali znásobovať silu zobrazeného a moc pôsobiť vo vypätých životných situáciách. A tak i o Kristovom vzhľade na prvých umeleckých zobrazeniach možno v tomto kontexte hovoriť ako o podobizni.
Prvá biskupská synoda, ktorá podporovala obrazové znázornenie Ježiša, sa konala v roku 692 a priniesla tvrdenia, že takéto zobrazenia sú duchovne užitočné pre veriacich. Na druhej strane byzantský cisár Lev III. vydal v prvej polovici 8. storočia sériu ediktov proti obrazom, tie vyvolali takmer storočie trvajúci náboženský konflikt, ktorý sa napokon skončil v prospech obhajcov zobrazovania Ježiša Krista.
Ranokresťanské umenie zobrazovalo Ježiša v symbolickej forme, písmovej ako christogram, alebo figurálnej ako baránok, neskôr lev, pelikán, jednorožec, orol, ďalej ryba, fénix, vinič, atď. Prvé zobrazenia Krista ako človeka sa opierali o antické predlohy a Ježiš bol zobrazovaný ako mladý, urastený muž bez fúzov, s kučeravými vlasmi (Dionýzos, Hermes, Orfeus), nesúci na pleciach jahňa (stelesnenie antickej kalokagatie). Od konca 4. storočia sa začal objavovať typ Krista ako učiteľa (Kristus Pantokrator). Existuje veľa tematických zobrazení Krista, z ktorých každé si zaslúži a vyžaduje osobitnú pozornosť. V tých najčastejších je Ježiš zobrazovaný ako božský vládca, spravodlivý sudca, vykupiteľ alebo dieťa (Jezuliatko), atď.
Kríž ako Symbol
Kríž je ústredným symbolom kresťanstva, ktorý odkazuje na ukrižovanie Ježiša Krista tak, ako to uvádzajú novozákonné evanjeliá (porov. Mt 27, 1 - 55; Mk 15, 1 - 41; Lk 23, 1 - 46; Jn 19, 1 - 38). Na kríži sa odohral hlavný okamih zjavenia Božej lásky. Kríž je symbol utrpenia, ale aj znamenie nádeje, ktoré zdôrazňuje odpustenie hriechov a zmierenie Boha s ľuďmi.
V priebehu prvých troch storočí sa kríž nezobrazoval. Jednak preto, že v tomto období bol ešte kríž bežným nástrojom popráv a zároveň Cirkev tohto obdobia mala negatívny postoj k obrazom (výjavom). Uctievanie kríža je známe od štvrtého storočia, čo vo veľkej miere súvisí s vládou cisára Konštantína Veľkého, ktorý v roku 313 vydaním Milánskeho ediktu zaručil slobodu vyznania pre všetky náboženstvá v Rímskej ríši, a tak aj Cirkev nadobudla slobodu svojho prejavu a života viery.
Kríže s postavou Ježiša sú známe ako krucifixy. Tento pojem pochádza z latinského cruci fixus - upevnený ku krížu. V období stredoveku sa zobrazuje Ježiš na kríži so skupinami ľudí usporiadanými okolo kríža. V takomto prípade záležalo na tom, na ktorú stranu má Ježiš naklonenú hlavu s tŕňovou korunou. Na niektorých krížoch nachádzame pod korpusom zobrazenú lebku so skríženými hnátmi, ktoré odkazujú na Golgotu. Súčasťou zobrazenia je aj tŕňová koruna, ktorá tiež u východných kresťanov na kríži chýba. Všeobecné smernice Rímskeho misála v piatej kapitole hovoria o zariadení a výzdobe kostolov na slávenie Eucharistie a formulujú záväzné usmernenie.
Pápež Benedikt XVI. vnímal kríž s ukrižovaným Pánom ako spoločný orientačný bod, na ktorý sa sústreďuje zrak ľudí aj kňaza. Ukrižovaný Kristus je neustále prítomný vo svete a v živote každého z nás. Stojí po našom boku, keď sa tešíme, modlíme, ale je s nami aj pri našom zlyhaní. Neopúšťa nás, lebo kríž vyjadruje plnosť jeho lásky voči jednotlivcovi a celému ľudstvu. Zobrazenie umučenia Krista na kríži má akceptovať postavu trpiaceho Krista a celkovú kompozíciu. Stvárnenie má byť biblicky verné a zrozumiteľné každému, kto sa na kríž pozerá.
Pútnické Miesta a Ich Význam
Najznámejšie pútnicke miesta ročne navštívia milióny veriacich i turistov, ktorých tam neprivádza len viera, ale aj zvedavosť. Tradícia putovania veriacich, či už kresťanov, moslimov, alebo hinduistov, má svoje korene až v staroveku. Prvé putovania zaznamenala už Biblia. Hovorí sa v nej o putovaní Abraháma, Izáka a Jakuba do Sichemu, Betelu a do Mamre, kde sa im podľa Svätého písma zjavil Boh, aby im prisľúbil zasľúbenú zem. Pre kmene, ktoré sa vydali na dlhú cestu z Egypta cez Sinajskú púšť, sa stal posvätným miestom vrch Sinaj.
K prvým pútnickým miestam patril Jeruzalem. Ako uvádzajú dokumenty o ľudovej zbožnosti a liturgii vydané vatikánskou Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí, každý muž Izraela sa musel trikrát do roka „ukázať pred Pánom“, teda absolvovať púť do jeruzalemského chrámu. Každá zbožná izraelská rodina chodievala do Svätého mesta sláviť výročie paschy.
Zlatou érou putovania na posvätné miesta bol stredovek. Pútnici v tých časoch smerovali predovšetkým do Jeruzalema a ku Kristovmu hrobu. Lákali ich tam aj relikvie, ako tunika, šatka s Kristovou tvárou či Sväté schody. Do Ríma začali chodiť pútnici, aby si uctili pamiatku apoštolov Petra a Pavla, navštívili katakomby i najslávnejšie baziliky. Od 9. do 16. storočia bolo veľmi navštevovaným pútnickým miestom Santiago de Compostela.
Na svete je vyše 130 pútnických miest, ktoré sú spojené so zázrakmi, prím hrá Taliansko doslova posiate pútnickými miestami, na ktorých kedysi došlo k zázraku. Už takmer trinásť storočí je na Apeninskom polostrove známe prvým a podľa katolíckej cirkvi najväčším zázrakom starodávne mesto Lanciano. So zázrakom sa spájajú aj dejiny hornobavorského pútnického miesta v Altöttingu. Už od roku 1330 je cieľom pútnikov aj neveľké nemecké mestečko Walldürn.
Tisícky pútnikov každý rok smerujú aj do miest Bolsena a Orvieto v strednom Taliansku. Láka ich podobná legenda, ale z roku 1263. Kult Čiernej Madony sa šíri kresťanským svetom od roku 1499, keď miestni kresťania umiestnili v kaplnke na Vinskom Vrhu 117 centimetrov vysokú sošku z tmavého dreva od neznámeho rezbára. Slzenie Panny Márie na ikone preslávilo medzi kresťanmi farnosť Máriapócs v maďarskom Potisí. Po Čenstochovej je najvýznamnejším pútnickým miestom v Poľsku Zebrzydowská kalvária neďaleko Krakova.

Pútnické miesto Loyola v Španielsku
Rôzne Zobrazenia Boha a Ich Interpretácie
Biblia nám nehovorí ako presne Ježiš vyzeral, úmyslom svätopiscov bolo zachytiť Jeho život a Jeho učenie, nie jeho telesné proporcie a kvality. Zobrazovanie Boha v Starom zákone bolo prísne zakázané, čo je rozumné, pretože Boh je duch a takého nemožno zobraziť. Okrem toho, polyteistické pohanské kulty Blízkeho východu mali tendenciu zbožšťovať obraz samotný, akoby bol jedno s „bohom“ , ktorého vyobrazoval, k čomu skĺzavali často i samotní židia a Boh to preto rozumne zakázal.
S kresťanstvom sa veci trochu zmenili. A Kristove vyobrazenia začali vznikať pomerne skoro. Niektoré vyobrazenia Ježiša sú tieto: Alexamenovo graffito - graffito blasfemo. Toto je pravdepodobne najstaršie, hoci hanlivé a urážlivé vyobrazenie. Obraz bol vyrytý do omietky na stene rímskeho domu, neďaleko Palatínskeho pahorku a jeho vznik sa datuje zhruba do roku 200.
V hornej časti grafity je písmeno ypsilon, alebo tau, ktoré symbolizuje kríž. Vľavo je zobrazený muž, ako vojak, alebo strážnik, ktorý dvíha ruku, v geste uctievania. V strede je obraz ukrižovaného muža s hlavou osla a pod ním stojí nápis v hrubej gréčtine: „ΑΛΕ ξΑΜΕΝΟϹ ϹΕΒΕΤΕ ϑΕΟΝ - Alexamenos uctieva Boha.“ Predpokladá sa, že v okolí, možno práve v tom dome, býval kresťan Alexamenos, z ktorého viery sa takto niekto vysmieval. V inej časti domu je na stene nápis, vyrytý inou rukou „ΑΛΕξΑΜΕΝΟϹ FIDELIS - Alexamenos je veriaci,“ ktorý je pravdepodobne odpoveďou na blasfemickú karikatúru. Jestvujú rôzne interpretácie.
Ďalším vyobrazením je Dobrý Pastier, ktorý nesie na ramenách ovcu. Objavuje sa v Jánovom evanjeliu (Jn 10:11-18). Dobrý pastier položí život za svoje ovce. Symboly preberali a vkladali svojich diel. Sú to staršie a táto freska pochádza z 3. storočia. Ďalším vyobrazením je Kristus uzdravuje ochrnutého. Je to vyobrazenie mladého vzdelaného muža. Obraz Pantokratora sa dlho považoval za dielo 13. storočia, ale posledné výskumy a dôkladná analýza ukazujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo 6. storočia a bol vytvorený v Konštantínopole. Je to potom najstaršie vyobrazenie Ježiša ako Pantokratora, Vševládcu a jedna z najstarších zachovaných ikon východnej cirkvi.
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Rozetové okno | Všadeprítomnosť Boha a usporiadaná duša človeka |
| Kríž | Utrpenie, nádej, odpustenie hriechov |
| Baránok | Symbol Krista v ranokresťanskom umení |
| Pantokrator | Ježiš ako Vševládca |