Anjeli v nebi podľa Biblie: Poslovia a služobníci Boží

Anjeli sú duchovné bytosti, ktoré neprestajne oslavujú Boha a slúžia jeho spasiteľným plánom. Boli stvorení Bohom.

Slovenské slovo „anjel“ pochádza z gréckeho „angelos“, čo znamená „posol“. V Starom zákone až na dve výnimky je pre označenie anjela použité hebrejské slovo „malak“, čo tiež znamená „posol“.

Aj keď sa slovom „anjel“ v Biblii označujú prevažne duchovné bytosti, občas sa používa v súvislosti s ľuďmi. Prorok Malachiáš povedal, že „pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov.“ (Mal 2,7) Pre slovo „posol“ je použitý výraz „malak“, teda ten, ktorý sa používa aj pre anjelov.

Duchovné bytosti - anjeli sú teda Boží poslovia, ktorí pracujú pre neho a pre dobro ľudí. Písmo sväté nám neposkytuje žiadnu presnú zmienku o tom, kedy boli stvorení anjeli, predpokladá sa však, že vznikli skôr ako ľudia.

Pán Ježiš hovorí často o anjeloch; v Novom zákone sa spomína sedem „chórov“: tróny, panstvá, sily, mocnosti, archanjeli, kniežatstva a anjeli. Starý zákon sa konkrétne zmieňuje o dvoch chóroch: cherubíni a serafíni. Boh dal anjelom veľkú múdrosť, slobodu a moc. Nový aj Starý zákon hovoria tiež o padnutých anjeloch. Anjeli sú čisto duchovné osoby, ktoré nemajú telá (Mt 11,30). Stoja pred tvárou Boha, preto sú blažení (Mt 18,10).

Tieto duchovné bytosti tvoria nebeský súd, nazývajú sa anjelmi (z gréčtiny „angelos“ = „posol“), pretože podľa Biblie vykonávajú Božie rozkazy. Niekedy si za účelom vykonať Boží rozkaz prevezmú ľudskú podobu. Ich posolstvá sú podľa Biblie veľmi dôležité, napr. Zvestovanie Pána (Lk 1,26; 2,9-14).

Anjeli - tak ako aj my - sme predmetmi Božej milosti a lásky. Pretože však nemajú telo ako my, ich odpoveď na Božiu lásku si nežiadala čas a potrebu rásť a dozrievať. Akonáhle boli stvorení a prijali milosť Božiu, mali príležitosť reagovať na Božiu lásku, a tak vstúpiť do blaženosti. Nevieme, z čoho pozostávala tá skúška. Tí, čo obstáli, dostali „svetlo slávy“ a „v nebi ustavične hľadia na tvár Otca“ (Mt 18,10).

Primárna úloha dobrých anjelov je oslava a služba Bohu. Stvoriteľ sám je taký silný a slávny, že sa ľudia k nemu nemôžu priblížiť. „On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže“ (1 Tim 1,6,16).

Anjeli nemajú ľudské nedostatky, a preto môžu jednať v zastúpení Boha a sprostredkúvať jeho vôľu ľuďom. Oni tvoria „most“ medzi svätosťou a dokonalosťou Boha v nebi a nedostatkami smrteľných ľudí na zemi. Anjeli boli stvorení ako nesmrteľní (t.zn. nikdy nezomrú).

„Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Je len málo anjelov, ktorých mená poznáme. Najväčší z anjelov je podľa tradície archanjel Michal, „veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa“ (Dan 12,1), ktorý je vodcom nebeského vojska, bojoval proti „drakovi“, teda proti padlým anjelom, a zvrhol ich na zem (Zjv 12, 7). Michal je obhajcom Božieho ľudu pred Bohom (Dan 10, 13.21).

Medzi anjelmi je veľmi významný ten, ktorý nesie meno Gabriel. Dvakrát bol poslaný k prorokovi Danielovi. Pri druhej príležitosti sa Daniel práve modlil, keď „rýchle priletel muž, Gabriel, ktorého som videl predtým vo videní…zhováral sa so mnou…“ a pokračoval v predpovedaní udalostí (Dan 9,21-27).

Ján Krstiteľ a takisto aj sám Ježiš Kristus boli bezprostredne ohlásení práve cez anjela Gabriela. Gabriel sa zjavil najprv otcovi Jána Krstiteľa - Zachariášovi, ktorému povedal okrem iného aj svoju úlohu: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou“ (Lk 1,19). Z toho vidíme, že anjeli môžu stáť v slávnej prítomnosti Boha, zatiaľ čo ľudia nemôžu. Anjeli sú poslaní plniť Božie priania.

O šesť mesiacov neskôr sa Gabriel zjavil Márii, ktorá pochádzala z kráľovského rodu Dávida. Hovorí jej: „…našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Lk 1,26-33) Toto bola mimoriadna a do určitej miery aj nepríjemná udalosť, lebo Mária nebola vydatá. Bohu však nič nie je nemožné.

Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, anjeli to ohlásili pastierom: „zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.

Trojicu najväčších anjelov dotvára archanjel Rafael. Najviac sa spomína v Knihe Tobiáš ako „jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu.“ (Tob 12,15). Sprevádza mladého Tobiáša na cestách a uzdravuje jeho otca - navracia mu stratený zrak.

Anjel strážca je nebeský duch, pridelený Bohom, ktorý má dozerať na každého z nás počas nášho života. Úloha anjela strážneho je viesť nás k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť nás od zlého. Anjeli strážni sa za nás modlia a prednášajú naše modlitby Bohu. Pomáhajú nám predovšetkým v hodine smrti. Anjel strážny nemôže vplývať priamo na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Pôsobí nepriamo, vonkajšími znameniami alebo v našej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a následne myšlienky.

Od sedemnásteho storočia cirkev slávila samostatný sviatok anjelov strážcov v celej Cirkvi v októbri. Od revízie cirkevného kalendára sa tento sviatok slávi 2. Pán Ježiš hovorí v evanjeliu: „ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Existencia anjelov strážcov je dogma kresťanskej viery; tieto bytosti sú vždy prítomní pri nás, aby nám pomohli. Nech sa cítime akokoľvek sami, vždy je pri nás anjel strážny.

V Zjavení sv. apoštola Jána (Apokalypsa) Boh prikazuje Jánovi, aby napísal každej zo siedmich cirkví list, pričom ich má adresovať ich anjelom, teda anjelom cirkví efezskej, smyrnianskej, pergamskej, tyatirskej, sardskej, filadelfskej a laodicejskej.

Táto veta neznamená, že prví z ľudského rodu mali takú istú fyzickú prirodzenosť ako anjeli. Anjeli nemali nikdy zomrieť. Adam a Eva neboli stvorení ako nesmrteľní, len ich duša mala žiť večne. Žalm 8 oslavuje Božie stvorenia. „…čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?

Nový zákon tiež potvrdzuje túto pasáž. Hovorí, že ľudia - zahŕňajúc aj Ježiša Krista - boli stvorení len o niečo menší od anjelov kvôli „utrpeniu smrti“ (Hebr 2,9). Anjeli neumierajú, ale ľudia áno. Dokonca aj Ježiš, syn Boha, bol smrteľný muž.

Sú to anjeli, ktorí neobstáli v skúške a previnili sa (mienka teológov je, že to bola pýcha). Títo anjeli odmietli nadprirodzenú blaženosť z dôvodu, že si k nej stačia sami, že ju dosiahnu vlastnými silami, bez Božej pomoci. Boh ich nezničil, iba limitoval v ich deštrukčnej činnosti. Ich postavenie je trvalé. Démoni sú padlí duchovia pod vedením satana. Satan je nazvaný kniežaťom alebo vodcom všetkých zlých duchov (Mt 9,34; 12,24, Mk 3,22; Lk 11,15). Démoni sa tiež volajú služobníkmi alebo vyslancami satana (Lk 4,35; 9,1.42; Jn 10,21). Satan je veľmi bystrý a inteligentný. Je oveľa rozumnejší ako ľudia. Má premyslenú taktiku. Jeho najväčším víťazstvom je presvedčiť ľudí o svojej neexistencii alebo neškodnosti (napr. rozprávky). Má výbornú organizáciu, spomenutú v Ef 6,10-12.

Na rozum a vôľu človeka nemá vplyv priamo, to môže iba Boh. Posadnutosť diablom je činnosť zlého ducha a deje sa proti vôli človeka.

Anjeli neexistovali vždy. Početné biblické pasáže potvrdzujú, že Boh na počiatku stvoril všetkých anjelov. Jób sa zmieňuje o anjelských chóroch napĺňajúcich nebesia chválou Boha v udalosti stvorenia „vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania“ (Jób 38:7). Hoci sú to duchovné bytosti, anjeli sa líšia od Trojjediného Boha a nie sú tu od večnosti. Jasný rozdiel nachádzame v Nehemiášovi 9:6 medzi Bohom neba a Jeho stvorením: „Ty si jediný, Hospodine, Ty si stvoril nebesá, nebesá nebies a ich všetky voje … Tebe sa klaňajú i voje nebies.“

Tomáš Akvinský (1225-1274), nazývaný tiež „anjelský učiteľ“, sa vo svojich dielach zaoberá pevným založením stvorenia a existencie anjelov. Podľa Tomáša Akvinského, jedným z Božích zámerov v diele stvorenia je tiež ukázať Jeho vlastnú slávu. Preto je aj dokonalosť vesmíru odrazom Božej vnútornej dokonalosti. Tomáš Akvinský tvrdí, že keďže Boh má dokonalú inteligenciu, musia v Jeho stvorení byť aj stvorenia, ktoré sú tiež inteligentné.

Raný cirkevný otec Augustín (354-430) zdôrazňuje, že príbeh stvorenia odhalený v Genesis nespomína priamo stvorenie anjelov a je v skutočnosti prekvapujúco ticho ohľadom tejto témy, pričom sa zaoberá viac stvorením iných Božích stvorení. Pre Augustína bolo stvorenie anjelov skôr textovou a teologickou špekuláciou. Naráža na stvorenie anjelov, keď skúma úvodné kapitoly knihy Genesis a premýšľa, že stvorenie „neba“ v Genesis 1:1 otvára stvorenie duchovných vecí ex nihilo (z ničoho - pozn. prekl.), zatiaľ čo stvorenie „svetla“ v Genesis 1:3 slúži ako čas, v ktorom tieto nebeské stvorenia prichádzajú na svetlo a začínajú slúžiť Bohu.

V rámci svojej diskusie Augustín opatrne poukazuje na to, že síce príbeh stvorenia v Genesis nezmieňuje priamo stvorenie anjelov, dokážeme si predstaviť, že Boh stvoril anjelov pred stvorením kozmu - alebo že anjeli boli stvorení v tandeme s upevnením kozmu.

Pisatelia Novej zmluvy taktiež potvrdzujú stvorenie anjelov. Navyše, Boh pevne zadal počet anjelov v presnom okamihu ich stvorenia (Nehemiáš 9:6). Inými slovami, Boh netvorí anjelov nepretržite, ale ich existencia a počet bol pevne daný na začiatku. Písmo nikde nenaznačuje presný počet anjelov, ktorí boli stvorení, ale často odkazuje na nespočetné množstvo zástupov. Na hore Sinaj Boh „prišiel z myriád svätých“ (Deuteronomium 33:2, Roháčkov preklad). V Žalme 68:18 žalmista hovorí, že „Vozov Božích je dvadsať tisíc, tisíce tisícov“ (Roháčkov preklad). Keď veriaci vstúpia do prítomnosti Boha v uctievaní, vstúpujú do prítomnosti „k myriadám anjelov“ (Židom 12:22, Roháčkov preklad). Ján líči: „Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov“ (Zjavenie Jána 5:11).

Zatiaľ čo Biblia prehlasuje Bohom stvorených anjelov, takisto trvá na tom, že neexistujú takým istým spôsobom, akým existujú ľudia. Napríklad, narozdiel od ľudí, Boh stvoril anjelov, ktorí sa medzi sebou nemôžu množiť alebo zomrieť. Autor listu Židom mieni, že všetci anjeli sú „duchovia“ - „ Či nie sú všetci služobnými duchmi…?“ (Židom 1:14). Keď sa Pán Ježiš zjavil svojim učeníkom po zmŕtvychvstaní a pred nanebovstúpením, priznáva, že „duch nemá kosti a mäso“ ako má On (Lukáš 24:39). V Biblii anjeli nie sú zvyčajne viditeľní pre ľudí, kým ich Boh neodhalí (viď Numeri 22:31, 2. kráľov 6:17, Lukáš 2:13). Avšak z času na čas dostali anjeli ľudskú podobu a zjavili sa rozličným ľuďom v Písme. Anjel povedal žene pri prázdnom Ježišovom hrobe: „Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal“ (Matúš 28:5-6).

Anjelská moc je jasne viditeľná ako v Starej tak aj Novej zmluve. V Žalme 103:20 sú anjeli identifikovaní ako „silní hrdinovia“ (Roháčkov preklad). V Efezským 1:21 sú anjeli definovaní ako „mocnosti“, pokým v Kolosenským 1:16 ako „mocnárstva“. V Starej zmluve anjeli zachraňovali ľudí, ničili mestá, pustošili armády a dokonca aj spôsobovali slepotu. V 2. Samuelovej 24:10-17 anjeli zahubili sedemdesiat tisíc mužov v Jeruzaleme. Svätí anjeli sa takisto objavujú neustále v boji s padlými anjelmi (démonmi) v „nebesiach“ (Daniel 10:13.20-21).

Naprieč Novou zmluvou zohrávajú anjeli dôležitú úlohu. Anjel odvalil kameň od vstupu do Ježišovej hrobky (Matúš 28:2, Marek 16:34) a oslobodil Petra z väzenia (Skutky apoštolov 12:20-23). Herodes bol ranený anjelom a žrali ho červy (Skutky apoštolov 12:20-23). Pavel sa o anjeloch zmieňoval ako o „moci“ (2. Tesalonickým 1:7) a Peter ich popisuje, že sú „v sile a moci väčší“ než ľudia (2. Petrov 2:11). V Zjavení Jána uplatňujú anjeli moc nad prírodou (Zjavenie Jána 7:1-3). Anjeli natrvalo vysťahujú Satana a jeho anjelov z nebies (Zjavenie 12:7-9).

„Uctievanie anjelov“ bolo jednou z falošných doktrín, ktoré sa vyučovali v Kolosách (Kolosenským 2:18). V Zjavení Jána varuje anjel Jána, aby ho neuctieval: „Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím i tvojich bratov, ktorí majú svedectvo Ježišovo. Bohu sa klaňaj!“ (Zjavenie Jána 19:10). Navyše, nikdy sa nesmieme modliť k anjelom. Iba Boh môže odpovedať na modlitby. Pavel nás varuje proti zmýšľaniu, že akýkoľvek iný „prostredník“ môže prísť medzi nás a Boha, „jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus“ (1. Timoteovi 2:5). Ak by sme sa modlili k anjelom, nepriamo by sme im dali rovnosť s Bohom. V Písme nie sú žiadne príklady kohokoľvek, kto by sa modlil k anjelovi alebo prosil anjela o pomoc. Ba čo viac, Písmo neposkytuje nijaký rozkaz, aby sme sa zháňali po zjavení anjelov. Zjavujú sa bez vyhľadávania. Ak by sme hľadali takéto zjavenia, znamenalo by to nezdravú zvedavosť alebo túžbu po nejakom veľkolepom zážitku než po láske k Bohu a odovzdanosti pre Neho a Jeho dielo.

Hoci sa v Písme anjeli zjavujú ľuďom v rozličných dobách, ľudia takéto zjavenia očividne nikdy nevyhľadávali. Naša úloha je hovoriť priamo s Bohom, ktorý je sám osebe Veliteľom všetkých anjelských síl.

Podobenstvá a učenie Ježiša

Ježiš v evanjeliách často používal podobenstvá na priblíženie duchovných právd. Niektoré z týchto podobenstiev sa dotýkajú aj témy anjelov a ich úlohy v Božom kráľovstve. Napríklad, podobenstvo o stratenej ovci (Matúš 18:12-14) hovorí o tom, ako Boh nechce, aby zahynul ani jeden z maličkých, a anjeli sa tešia z každého hriešnika, ktorý sa kajá.

Ježiš tiež hovorí o tom, že pri vzkriesení budú ľudia ako anjeli v nebi (Matúš 22:30), čo naznačuje ich duchovnú prirodzenosť a blízkosť k Bohu.

Dôležité biblické citáty o anjeloch

• Matúš 18:10: "Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach."
• Židom 1:14: "Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, ktorí majú zdediť spásu?"
• Zjavenie Jána 5:11: "Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov."

Tabuľka: Anjeli v Biblii

Anjeli sú mocné duchovné bytosti, ktoré slúžia Bohu a ľuďom. Ich úloha je mnohostranná - od oslavovania Boha až po ochranu a sprevádzanie ľudí. Biblia nám poskytuje bohatý obraz o ich existencii a pôsobení v nebeskom aj pozemskom svete.

Výklad Genezis 6:1-4 je zložitý a kontroverzný. Diskusia sa sústreďuje na výklad slovného spojenia „synovia Boží“. Kto sú to? Keď sa ľudia začali rozmnožovať na zemi a rodili sa im dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú krásne, vzali si z nich za manželky tie, ktoré si vybrali.

Jeden z názorov chápe „synov Božích“ ako potomkov Šéta. Najsilnejší dôkaz pre tento postoj sa nachádza v Genezis 4-5, kde sa opisujú dve línie pôvodu od Adama: jedna cez Kaina a druhá cez Šéta. V Starej zmluve sa Boží ľudia zmluvy niekedy označujú ako Boží synovia (Dt 14:1; Jer 3:19), hoci sa o nich nikdy nepoužíva presné slovné spojenie „Boží synovia“.

Najstarší a pravdepodobne najrozšírenejší výklad je, že „synovia Boží“ sú padlí anjeli (démoni). Tento výklad bol najviac uprednostňovaný v starovekom judaizme a v prvotnej cirkvi (porov. 1Pt 3:19-20; 2Pt 2:4; Júd 1:6). Výraz „Boží synovia“ sa na iných miestach jasne používa na označenie anjelských zástupov na Božom nebeskom nádvorí (porov. Jób 1:6; Jób 2:1; Jób 38:7).

Toto stanovisko však nie je bez ťažkostí, z ktorých najpodstatnejšia je predstava padlých anjelov, ktorí majú fyzické vzťahy so ženami. Písmo uvádza prípady, keď sa anjeli zapájali do ľudských činností, napríklad do jedenia (Gn 18:1-2,8; Gn 19:1,5), ale pohlavný styk je určite krok ďalej!

V liste 1. Petrov 3:18-22 Peter hovorí o duchoch vo väzení, pretože za dní Noacha neposlúchali (1Pt 3:19-20). Hoci sa o tom polemizuje, slovo „duchovia“ sa s najväčšou pravdepodobnosťou vzťahuje na zlých duchov (porov. Mt 8:16; Mt 12:45; Lk 4:36; Lk 10:20; Sk 19:12-16). Súvislosť týchto duchov s Noachovými dňami výrazne poukazuje na Genezis 6. To, že títo „duchovia vo väzení“ sú padlí anjeli, potvrdzujú aj podobné pasáže v 2.

Napríklad v liste 2. Petrov 2:4-10 apoštol uvádza tri starozmluvné príklady Božieho súdu ako varovanie falošným učiteľom. Prvým sú padlí anjeli, ktorí sú spútaní a čakajú na konečný súd (2Pt 2:4). Druhým a tretím príkladom je potopa v Noachových časoch (2Pt 2:5; porov. Gn 6-8) a zničenie Sodomy a Gomory (2Pt 2:6; Gn 19). Vzhľadom na to, že druhý a tretí príklad nielenže pochádzajú z knihy Genezis, ale sú uvedené aj v chronologickom poradí, má zmysel vnímať prvý príklad ako príklad pochádzajúci tiež z knihy Genezis.

Podobne ako Peter aj Júda uvádza tri starozmluvné príklady Božieho súdu (Júd 1:5-7). Na rozdiel od Petra nespomína potopu a neusporadúva ich v chronologickom poradí. Napriek tomu sa Júdov 1:6 zhoduje s 2. Petrov 2:4 a zdá sa, že je narážkou na Genezis 6:1-4. Títo anjeli prejavili hriešnu pýchu tým, že opustili svoje postavenie autority a opustili svoj riadny príbytok. Teraz sú držaní „vo večných putách“ až do súdneho dňa.

Pripúšťame, že tieto pasáže neposkytujú jednoznačnú odpoveď na otázku, ako by duchovné bytosti mohli mať sexuálny vzťah so ženami. Nová zmluva nám dáva jasné príklady démonov - a dokonca aj samotného Satana -, ktorí sa zmocnili ľudských bytostí a spôsobili, že sa správali hrozným spôsobom. Napríklad gadarenský démon sa správa nekontrolovateľne a má nadľudskú silu (Mk 5:1-20). Oddeliť konanie človeka od konania démonov je v takýchto prípadoch takmer nemožné.

Samozrejme, môžem sa mýliť a výklad Šétovská interpretácia môže byť predsa len správna. Určite pripúšťam, že staroveký názor sa zdá našim moderným ušiam zvláštny. Ale keďže sa zdá, že Peter aj Júda ho zastávali, zdá sa mi, že je to najlepší výklad Genezis 6,1-4.

tags: #su #ako #anjeli #v #nebi #ktori