Katolícke biblické dielo na Slovensku spustilo aplikáciu „Liturgické čítania“. Aplikácia je určená najmä pre katolíkov, ktorí chcú mať rýchly prístup k aktuálnym liturgickým textom čítaným počas bohoslužieb. Je dobrou pomôckou k rozjímaniu nad biblickým liturgickým textom a príprave na svätú omšu.
Poďme sa pozrieť na to, ako pristupovať k liturgickým čítaniam a akú úlohu zohráva lektor pri svätej omši.
Úloha lektora pri svätej omši
Čítanie si treba vopred vždy prečítať. Treba sa s textom oboznámiť, snažiť sa ho pochopiť, hľadať najvhodnejšiu formu prednesu. Najmä nedeľné čítanie je potrebné si aj premyslieť, premeditovať. Treba dbať, najmä v nedeľu, na úpravu svojho zovňajšku.
Pred sv. omšou príde lektor do sakristie, včas, nie na poslednú chvíľu. Tu si môže ešte pozrieť text v lekcionári; upraviť sa. Počas sv. omše sedí lektor na vyhradenom mieste v prvej lavici. Obsadené miesto vyhradené pre lektora je znamením, že je prítomný a nemusí ho nikto nahrádzať.
Pred čítaním, alebo ešte pred začatím omše, je vhodné sa pomodliť Modlitbu lektora, uvedenú na lavici. Kto číta prvé čítanie, vychádza z lavice a kráča k ambone až po skončení modlitby a po spoločnom Amen. Nie cez modlitbu! Počas modlitby, ktorú prednáša kňaz, nerobí žiadne pohyby, ani prípravu „na štart“, aby ničím nepútal na seba pozornosť, čiže jeho pohyb začne až vtedy, keď si ľudia sadajú.
Kto číta druhé čítanie, ide k ambone, keď sa poslednýkrát opakuje responzórium. Lektor kráča dôstojne, bez náhlenia a bez upozorňovania na seba. Ak prechádza popred svätostánok, pokľakne na jedno koleno; ak prechádza popred oltár, hlboko sa pred oltárom ukloní; ak prichádza z boku a neprechádza popred svätostánok ani popred oltár, nerobí ani poklonu ani úklon. To isté platí pri odchode od ambony.
Po príchode k ambone sa upokojí, uvedomí si, čo ide robiť. Môže si v duchu povedať prosbu, napr. „Pane, pomáhaj mi v tejto službe, aby som ju konal na tvoju česť.“ Začne čítať, až keď sa všetci usadia a nastane ticho. Druhé čítanie začína čítať po skončení spevu žalmu.
Ak je prípadne pred čítaním komentár, začne čítať hneď po skončení komentára. Počas komentára môže pomaly prichádzať alebo pokojne stáť pri ambone. Nikdy sa nečíta nadpis „Prvé čítanie“ alebo „Druhé čítanie“, ani podnadpis vytlačený kurzívou!
Lektor si stále uvedomuje, že číta posvätný text, Božie slovo! Preto číta nahlas, zreteľne a pomaly. Uvedomuje si, že nečíta len pre seba, ale pre tých, ktorí sú zúčastnení na bohoslužbe. Pri čítaní načim dodržiavať pravidlá slovenskej výslovnosti. Pri čítaní lektor stojí vzpriamene, nemá vysunutú ani podlomenú nohu.
Nadpis Čítanie z knihy... a výzvu na konci Počuli sme Božie slovo treba oddeliť od ostatného textu krátkou prestávkou. Pri výzve Počuli sme Božie slovo sa lektor pozrie na tých, pre ktorých čítal. Až po odpovedi ľudu lektor odíde späť na svoje miesto. Ak sa pri omši používa evanjeliár, je položený na oltári, po 2. čítaní treba lekcionár zavrieť a odložiť pod ambonu.
Ak niet organistu a žalmistu supluje kňaz, lektor po 2. čítaní prečíta aj verš pred evanjeliom. Spôsob dohodne s kňazom. Ten, kto číta prosby, kráča k ambone počas výzvy kňaza. Začne čítať hneď po výzve kňaza.
Kňaz určuje odpoveď ľudu na prosby. Lektor to nerobí iba po predchádzajúcej dohode s kňazom alebo pri výzve „Pane, vyslyš nás“. Lektor číta prosby, nie odpovede ľudu. Prípadná pridaná prosba má byť napísaná a schválená kňazom; improvizovanie pri ambone je nevhodné a nedôstojné.
Ak niekomu robí problém súvislé čítanie, problémy zraku, zdravotné problémy, treba radšej poprosiť lektora alebo kňaza, zajakávanie, časté opravovanie sa, pokašliavanie počas čítania nie je vhodné.
Ako byť dobrým čitateľom na omši
Význam liturgie
Slovo „liturgia“ v pôvodnom význame znamená „verejné dielo“, „službu v mene ľudu alebo v prospech ľudu“. V kresťanskej tradícií znamená, že Boží ľud sa zúčastňuje na „Božom diele“. V Novom zákone sa slovom „liturgia“ označuje nielen slávenie Božieho kultu, ale aj ohlasovanie evanjelia a činorodá láska. Vo všetkých týchto prípadoch ide o službu Bohu a ľuďom.
Do liturgie patrí vysluhovanie sviatostí a liturgia hodín. Spomedzi siedmich sviatostí sa najčastejšie slávi sv. omša (Eucharistia) a sviatosť zmierenia (spoveď). Liturgia hodín (posvätné ofícium, breviár) je denná modlitba katolíckej Cirkvi latinského obradu (rímskokatolíci). Modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici. Nosnou časťou sú žalmy.
Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo veriacich, teda celá Cirkev. Liturgické slávenia nie sú súkromné slávenia, ale slávenia Cirkvi, ktorú tvorí Boží ľud pod vedením biskupov. Preto spoločné slávenie liturgie má prednosť pred individuálnym slávením. V slávení liturgie má každý svoj druh činnosti. „Všetky údy nekonajú tú istú činnosť“ (Rim 12,4). Niektorých povoláva Boh na osobitnú službu spoločenstvu. Títo služobníci sú vybratí a prijímajú sviatosť posvätného stavu, ktorou ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe samého Ježiša Krista, aby slúžili Božiemu ľudu.
Keďže sviatosť Cirkvi sa plne prejavuje v Eucharistii, služba biskupa sa prejavuje predovšetkým v slávení Eucharistie (sv. Liturgii teda predsedá vysvätený služobník - biskup alebo kňaz, prípadne diakon. Medzi ostatné liturgické služby patrí služba akolytu (mimoriadny rozdávateľ sv. prijímania), lektora (čítanie sv. Písma), miništranta (asistencia pri oltári), organistu, speváka žalmov, služba liturgického spevu.
Liturgia sa slávi denne, predovšetkým však v nedeľu. Nedeľa ako deň Pánovho zmŕtvychvstania má osobitné postavenie. Je to deň zasvätený Pánovi. V tento deň má každý kresťan-katolík povinnosť zúčastniť sa na sv. omši. Celé slávenie sa deje v rámci tzv. liturgického (cirkevného) roka. Liturgický rok začína prvou adventnou nedeľou. Adventné obdobie trvá tri-štyri týždne. Po ňom nasleduje Vianočné obdobie, ktoré končí Nedeľou Krstu Pána Ježiša (je to nedeľa po sviatku Zjavenia Pána - Troch kráľov).
Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou a trvá 40 dní (pôstne nedele sa do tohto počtu nerátajú). Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou a končí Turícami (Zoslaním Ducha Svätého). Ostatné obdobie (medzi vianočným a pôstnym obdobím a po Turícach) sa nazýva Cezročné obdobie alebo Obdobie cez rok.
Takmer v každom meste či dedine sa nachádza budova, ktorej hovoríme chrám, kostol, či kaplnka. Je to miesto zasvätené výlučne Bohu. Tu sa deje liturgia, modlitba Cirkvi, tu sa vysluhujú sviatosti. Tu sa uchováva Najsvätejšia Sviatosť, teda Telo Pána Ježiša. Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. V liturgii má všetko svoj význam. Mladý kresťan má preto poznať symboly, úkony, postoje, gestá… Má dobre poznať „liturgickú reč„.
Liturgický rok
Pre lepšiu predstavu o liturgickom roku si pozrite nasledujúcu tabuľku:
| Obdobie | Začiatok | Koniec |
|---|---|---|
| Adventné obdobie | Prvá adventná nedeľa | Predvečer Vianoce |
| Vianočné obdobie | Narodenie Pána | Nedeľa Krstu Pána |
| Pôstne obdobie | Popolcová streda | Zelený štvrtok |
| Veľkonočné obdobie | Veľkonočná nedeľa | Turíce (Zoslanie Ducha Svätého) |
| Cezročné obdobie | Po Krste Pána | Pred Adventom |
Prikázané sviatky
Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst.