"Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta." (Mt 28, 16-20) V tomto odkaze Pána Ježiša Cirkev vytvára farnosti, teda spoločenstvá, ktoré ohlasujú a svedčia o veľkosti Boha.
Aj farnosť Motešice je spoločenstvom ľudí, ktorí milujú Boha a chcú ohlasovať zmŕtvychvstanie Božieho Syna Ježiša Krista. Farnosť Motešice tvorí 5 obcí: Dolné Motešice, kde sa nachádza aj farský kostol Narodenia Panny Márie z 13. storočia, a filiálne obce Horné Motešice, Neporadza, Peťovka a Petrova Lehota. Samotná farnosť sa nachádza v krásnej prírode, z jednej strany obklopená horami a z druhej strany úrodnými poľami. Samotná história farnosti siaha až do konca 12. a začiatkom 13. storočia. Je súčasťou starobylého Nitrianskeho biskupstva. Z farnosti vyšli aj mnohé duchovné povolania: kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry.
Pre lepšiu predstavu o duchovných pôsobiacich v okolí, uvádzame prehľad niektorých rodákov a kňazov:
- Jozef Sucháň (* 20. 7. 1870, +7. 12.
- Ignác Janáč - Hrubý (*18. 5. 1907 Nesluša, +13. 4. 1945 správca Krškany okr.
- Ján Gašinec (* 26. 1. 1908 Rudinská, + 22. 5. 7. 1940 doč.
- narodený 14. 6. ordinovaný 21. 6. 1985 - správca farnosti Komjatná, k 1. 11. 1996 aj k r. 2000 - farár Krivá, k 6. 6. r. zomrel 14. 1.
- Mons. Janáč Pavol (Hrubý - Janáč Pavol), Mons. * 7. decembra 1942, Nesluša +12. ordinovaný 5. 6.
- PaeDr. Mgr. * 18. Júl 2001 penzionovaný - 029 54 Krušetnica č.
V súvislosti s duchovným životom na Slovensku, je zaujímavé sledovať aj rekonštrukcie a obnovy kultúrnych pamiatok, ktoré sú často spojené s náboženskými objektmi. V roku 2013 boli Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky podporené rôzne projekty, ktoré sa týkali obnovy a reštaurovania:
| Subjekt | Mesto | Okres | Kraj | Projekt |
|---|---|---|---|---|
| Obec Fintice | Fintice | Prešov | Prešovský | Obnova fasády kaštieľa - III. etapa |
| Mesto Hlohovec | Hlohovec | Hlohovec | Trnavský | Empírové divadlo Hlohovec - reštaurovanie stropu |
| Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku so sídlom v Mokrej Lúke | Mokrá Lúka | Revúca | Banskobystrický | Hlavný oltár v ev. kostole a.v. Mokrá Lúka |
| Mesto Šahy | Šahy | Levice | Nitriansky | Reštaurovanie pravého krídla čelnej fasády objektu Radnice v Šahách |
| Gréckokatolícka cirkev, farnosť Čirč | Čirč | Stará Ľubovňa | Prešovský | Ikony apoštolov z grécko-katolíckeho kostola Ochrany Najsvätejšej Bohorodičky v Čirči |
| Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jablonica | Jablonica | Senica | Trnavský | Reštaurovanie oltárov sv. Františka s Assisi a sv. Jána Krstiteľa zo zaniknutého kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach |
Tieto aktivity svedčia o úsilí zachovať kultúrne dedičstvo a podporovať duchovný život v rôznych regiónoch Slovenska.
Okrem duchovného života, obyvatelia Slovenska aktívne trávia svoj voľný čas aj cestovaním a spoznávaním nových miest. Mnohí sa vydávajú na púte, ako napríklad cyklopúť do Santiaga de Compostella, alebo podnikajú cyklistické výlety po Slovensku a okolitých krajinách.
Tento pozdrav pútnikov nás sprevádzal celú dlhú cestu, ktorá sa volá Camino navarro a vychádza z francúzskeho mesta Saint-Jean-Pied-de Port, odkiaľ sme 28.8. 2014 začali našu cyklopúť a končí v Španielskom meste Santiago de Compostella.
Cycling the Camino Portugués from Porto to Santiago de Compostela
Ďalšia trasa cyklistických potuliek po Slovensku a priľahlom okolí bola naplánovaná na nedeľu 24. augusta k našim južným susedom. Počasie tohto leta je dosť premenlivé a tak som pri pohľade na vývoj počasia zažíval neistotu, či sa akcia v nedeľu bude môcť uskutočniť. Plánovali sme vyraziť zo Štúrova, čo je také 2-3 hodinky cesty autom a ak by na nás malo potom pršať … , lepšie byť v suchu. Mám skorý budíček okolo piatej púšťam počítač a pozerám na radarové snímky našej oblasti. Paráda, v okolí Ostrihomu je čisto, zrážky už postupujú na východ. Ideme. Ešte niečo zjesť, rozobrať bicykle a hodiť ich kufra auta (toto je náš netradičný rodinný spôsob prepravy bicyklov) a vyrážame. Pre potvrdenie mi volá Vlado fajn, už je nás 5. Po ceste v Hlohovci naložíme Danku a stretneme sa podľa dohody s Kornelom partia sa rozrastá nás 10. V Štúrove ešte korigujeme miesto zrazu, lebo parkovisko pri Bille je platené a presúvame sa o 400 metrov vedľa k Lidlu (my to zoberieme okľukou okolo celého Štúrova). Tu sa už len zvítame, vybalíme, urobíme foto do prezenčky a cez most Márie Valérie prechádzame do Ostrihomu. Prehliadku dominanty miestnej baziliky si nechávame na cestu späť, prvýkrát blbo odbočíme a zistíme, že nám chýba Vlado a Peter. Vyrieši to telefonát a návrat našej skupinky, ktorú Ľubo s pomocou GPS navedie na správny smer. Po spojení pelotónu pokračujeme už po naplánovanej trase na kraj Ostrihomu, kde máme v miestnom Tescu kratšiu technickú prestávku (ešteže toalety majú označené aj piktogramami, ináč by sme museli čakať vonku, kým prídu prví návštevníci) a výmenu miestnej meny. Definitívne vyrážame. Prechádzame Dunajsko ipeľským národným parkom (Duna Ipoly Nemzeti Park), okolo nás sú pekné lúčky, míňame ohradu s koňmi a blížime sa do kopcov. Pohoda trvá asi 5 km, keď sa cesta začína pomaličky dvíhať a začíname naberať metre. Stúpanie nie je príliš strmé, podľa prepočtov asi 5-ka, ale nemá konca. Stretávame relatívne veľa dobre vybavených cyklistov hobíkov, ktorí sa svižne pohybujú oboma smermi. Míňame dedinku Pilisszentélek (Huty), na ktorú sa nám otvára krásny výhľad, keď na chvíľu opustíme les. Stále do kopca pokračujeme až na odbočku k turistickému centru Dobogókö, ktoré je našim hlavným cieľom. Je veterno a chladno a tak pokračujeme ešte asi 3 km ako ináč, do kopca. Dobogókö je známe turistické miesto, ktoré má vraj veľmi silné energetické účinky. Podľa budhistov práve tu prechádza srdcová čakra Zeme, miesto navštívil v roku 2006 dalajláma, je tu aj pamätná tabuľa Dr. Téryho (kto pozná Vysoké Tatry spozornie), lyžiarske vleky, penzióny, reštaurácie … stojí teda za návštevu. Po dobrom občerstvení nastáva čas rozhodovania, ktorou z plánovaných trás sa budeme vracať. Rozhodli sme sa pre zlatú strednú cestu cez Dömös. Nasadáme na našich tátošov a rútime sa zjazdom dole až na okraj dedinky Pilisszentkereszt, po slovensky Mlynky, centra slovenskej menšiny v Maďarsku. Menšinu sme nestretli, zato sme zistili, že v opojení z rýchlosti sme minuli odbočku. To znamená návrat asi kilometer hore kopcom. No čo už, trasa bola plánovaná ako vrchárska. Od odbočky sme konečne na lesnej asfaltovej cykloceste, kde už nestretáme autá. Stúpame plynule až do sedla Király-kúti, kde krátku pauzu niektorí využijú na občerstvenie sa lesnými plodmi. Tu odbočíme vľavo smerom na Dömös. Cesta stráca parametre asfaltky, po asi 200 metroch sa to stále zhoršuje a tak sa rozhodneme pokračovať najdlhšou variantou. Vrátime sa do sedla a opäť sa spúšťame dole kopcom až k odbočke doľava na Pilisszentlászló (Svätý Václav), kde nás čaká už posledné, dnes najkratšie stúpanie. Potom sa napájame na hlavnú cestu a dlhým zjazdom sa dostávame k brehu Dunaja na okraji Visegrádu. Odtiaľto je to už len po rovine (ale v slušnom protivetre) skoro 20 km do Ostrihomu. V Ostrihome sme si od rána nechali bonbónik prehliadku baziliky. Kto tam ešte nebol, nech tam určite ide. Už pohľad od Štúrova je impozantný a rozľahlé vnútorné priestory stoja za návštevu. Trochu nás ale začína tlačiť čas a preto si výhľad z kupoly nechávame na ďalšie návštevy a presúvame sa cez most opäť na Slovensko. Ešte urobíme poslednú spoločnú fotku z bazilikou a Pilišskými vrchmi v pozadí, v kaviarničke na námestí si dáme dobrú kávu a fľaškové pivo (malé) a už nás čaká iba rozlúčka, nakladanie bicyklov a cesta domov. O 21:30 parkujeme auto doma na dvore. Ak by sa niekto vydal v našich stopách, forinty si meniť nemusí všade sa dalo platiť eurami.
Z tradičného miesta zrazu v Novom Meste nad Váhom (parkovisko OD Lídl), kam niektorí prišli autom, niektorí vlakom a niektorí bicyklom, sme za takmer ideálneho cyklistického počasia (o jeden dva stupne mohlo byť teplejšie) vyrazili po rovine smerom na Beckov a Trenčianske Stankovce. V Trenčianskych Miticiach sme doplnili cyklofľašky kvalitnou Mitickou minerálkou (tečie im to tam bez prestávky v centre dediny a zadarmo), čo bolo veľmi prezieravé, lebo na nasledujúcom úseku trasy do Trenčianskych Teplíc sa striedali miestami až 14%-né stúpania s prudkými klesaniami. Tento terén okamžité preveril kondičnú pripravenosť jednotlivých účastníkov, ktorá bola rôzna a peletón sa nám dosť roztrhal. Kopcovitý terén do Trenčianskych Teplíc napokon zvládli všetci, akurát že niektorí mali flákotu a orosené v miestnej reštaurácii na stole skôr a niektorí neskôr. Po obede sa s nami rozlúčil Ľubo Kraic, ktorý mal neodkladné rodinné povinnosti. Z Trenčianskych Teplíc naša cesta ďalej smerovala cez Trenčiansku Teplú do Trenčína, pred ktorým sa od nás odpútal náš pretekár Peťo Hovorka, pre ktorého bolo naše tempo skrátka brutálne pomalé. V Trenčíne sme sa krátko zastavili miestnej atrakcii, takmer štyri roky dokončenom novom letnom kúpalisku, ktoré však akosi zabudli napojiť na vodu, kanalizáciu a plyn, preto odvtedy pomaly ale isto chátra (sme to my ale bohatý národ). Za Trenčínom utrpel náš peletón poslednú stratu, keď sa od nás odpojili Hela Gurínová, Božka Ilavská a Maroš Modrovský, ktorý zvolili skrátenú variantu trasy po hlavnej ceste. Posledná časť cesty viedla cez Bošácu, Dolné Srnie do Nového Mesta nad Váhom, kde prekvapujúco nikto nevyužil služby ŽSR, a tak sme spoločne pokračovali do Považian a ďalej popri kanáli do Piešťan. Ako už z textu vyplynulo, viacerí účastníci si trasu dobrovoľne predĺžili o úsek do Nového Mesta nad Váhom a späť. Mne osobne doma na tachometri svietilo číslo 140,53 - tento rok zatiaľ najviac, ale boli aj lepší. Rekordérom je určite náš budúci člen Ivan Kubiš, ktorý to potiahol až z Hlohovca a späť. Ďalšími rekordérmi sú určite Mirka Valovičová a Denis Vrábel, ktorí prekonali svoje osobné denné maximum o vyše 30 km. Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, J. Budoš, Ľ. a E. Kraicoví, A. Gieci, D. Ješko, J. Poláček a V. Ako hostia: P. Chnapko, J. Koprna, K. Ninis a M. Pre tento rok si členovia MKCK a ich hostia vybrali k týždennému relaxu na bicykli oblasť moravskej Hanej.
Pre tento rok si členovia MKCK a ich hostia vybrali k týždennému relaxu na bicykli oblasť moravskej Hanej. Kraj považovaný za úrodnú rovinu však oplýval aj nespočetným množstvom pahorkov a na nich učupených hradov a zámkov a to robilo kraj zaujímavý pre naše už nedočkavé, cyklistikou podkuté zmysly. Na štart sa vydávame až štyri osádky áut a jedna skupina tzv. non-stopárov. Prechádzame Moravou z juhu na sever, Je toho veľa na pozeranie, ale to by nám zobralo veľa času, tak si musíme vybrať. Zastavujeme sa v Olomouci. Tu je toho na pozeranie taktiež požehnane: dominanta hlavného námestia Stĺp najsvätejšej trojice, na stene renesančnej radnice je umiestnená rarita socialistického realizmu orloj, ktorý v čase budovania socializmu dostal nové figúrky robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie, ktoré sa dávajú do pohybu každý deň o 12.-tej hodine. No a samozrejme Olomoucký hrad situovaný na Václavskom návrší, kde bol v roku 1306 zavraždený posledný Přemyslovec kráľ Václav III. Obdivovať tu môžeme aj katedrálu sv. Ďalšou našou zastávkou je púťové miesto Svatý Kopeček. Jeho dominantou je chrám Navštívenia Panny Márie zo 17. storočia, ktorú pápež Ján Pavol II povýšil na baziliku minor. Cca o 9. hodine sa vydávame na našu prvú cykloetapu. Opúšťame Mohelnicu a smerujeme do mestečka presláveného výrobou olomouckých tvarúžkov do Loštíc. Za dedinou Jeřmaň sa nachádza prvý cieľ dnešnej etapy hrad Bouzov. Tento romantický hrad, založený na prelome 13. a 14. storočia bol do roku 1696 v striedavom vlastníctve rôznych českých a moravských rodov. Potom kúpil hrad rád nemeckých rytierov. Od roku 1945 je majetkom štátu a od roku 1999 národnou kultúrnou pamiatkou. Hrad je plne zariadený a tak prehliadka so sprievodcom je unikátnym zážitkom. Pred hradom je tiež pomerne živo sú tu rôzne stánky s tradičnou remeselnou výrobou a nechýbajú aj rytierske súboje. Zdržíme sa tu vyše dve hodiny, tak je načase putovať ďalej. Krásna cyklocesta cez lesy nás dovedie do Javoříčka, dedinky vypálenej za II. svet. vojny. Ďalej putujeme okolo Javoříčskych jaskýň a chaty Jeskyňka do dediny Kadeřín. Nasledujúca cesta sa vyznačuje neustálym striedaním našich výškových polôh po kopcovitom, ale krásnom kraji. Prechádzame cez Blažov do Kozova. Pretože sa obloha riadne zatiahne, rozhodneme sa radšej zastaviť v reštaurácii vo Valáškovom Grunte na pomerne predčasnú večeru, lebo o chvíľu sa strhne búrka a lejavica, ktorú v pohode prečkáme v suchu reštaurácie. Najprv smerujeme na mesto Úsov. Tu odbočujeme doprava na horáreň Kluče a cyklocesta 6026 nás pekne po rovinke prevedie po lužných lesoch chránenej krajinnej oblasti Litovelského Pomoravia až do samotného mesta Litovel. Na chvíľu sa zastavujeme na jedno orosené na námestí, ale toto je práve v prestavbe, tak onedlho pokračujeme - ešte po Pomoraví - až do obce Hynkov. Tu opúšťame toto jedinečné územie a smerujeme cez obce Příkazy a Senica do Náměšti na Hané preslávenej krásnym zámkom. Pretože je pondelok, tak je zavretý nielen samotný zámok, ale aj miestne reštaurácie. Zasýtiť naše už pomerne prázdne žalúdky sme museli až vo vedľajšej dedine Loučany. Naša ďalšia cesta sa nesie v znamení unikania pred dažďom. Ten nás doženie v dedinke Haňkovce. Ďalej putujeme cez dedinku Mladeč do Nových Zámkov. A sme zase v Pomoraví. Zastavujeme sa v Nových Mlynoch, kde v miestnej reštaurácii dáme niečo pod zub. Smerujeme zase na Úsov. Ale teraz sa tu zastavujeme v miestnom zámočku, kde si prezrieme nádvorie, labyrint a malú výstavku stredovekého práva. Ďalšia cesta cez Oskavu a Bedřichov sa nesie už v znamení podjeseníckeho malebného kraja. Za Bedřichovom začína cca 6 kilometrové stúpanie na chatu Rabštejn, ktoré preverí naše kondičky. Tu sa zaslúžene občerstvíme, doprajeme si odpočinok a niektorí sa vyberieme na neďalekú zrúcaninu rovnomenného hradu. Ďalšia cesta cez les je po technickom teréne trochu náročná, ale čaká nás aj zaslúžený zjazd do Mladoňova. Keďže teplota stúpa, stúpa aj vyčerpanosť. Okolitý kraj je síce pekný, ale neustále stúpanie a klesanie dá poriadne zabrať. Ešte že sa nám do cesty postavili aj krčmy, ktoré túto únavu dokonale eliminovali. Ráno sa s nami lúči Paľo Herceg, ktorý odchádza domov za rodinou. My smerujeme na severozápad. Prechádzame dedinkami: Křemačov, Krchleby do Lupěného, kde navštívime železničný mini skanzen. Prekrásna náučná cyklocesta vybudovaná na telese starej železničnej trate nás dovedie do prvého dnešného cieľa do dedinky Hoštejn. Tu by mal byť rovnomenný hrad, ale zostalo z neho len (ako sa hovorí pri Trnave) len za dvoje táčky (fúriky). Po malej občerstvujúcej prestávke pokračujeme ďalej. Pokojná cyklocesta vedie údolím popri riečke Březnej. Je tu vidieť veľa skautských táborov a mladých skautov pri taktických cvičeniach. Pohoda nám končí pri dedinke Crhov. Začíname stúpať. No a vydriapať sa po 12-percentnom stúpaní do dedinky Cotkytle nám dá poriadne zabrať. Nie je tu však žiadne občerstvujúce zariadenie, čo nám na pohode rozhodne nepridá. Skúsime odbočiť asi pol kilometra mimo trasu k reštike Gansberg na hornej stanici lyžiarskeho vleku. Pokračujeme ďalej. V pohode si vychutnávame zjazd cez dedinky Strážná, Tatenice do Krasíkova. Tu si pozrieme zrúcaninu starého kláštora. Trochu sa potrháme, takže jedna skupinka zle odbočí, čo nám spôsobí malé zdržanie, ale nakoniec všetci spoločne putujeme po pomerne ťažkom teréne a stúpanie popri Ospitskom potoku po značne poškodenej ceste nás riadne vyčerpá. Takže jedno orosené v Maletíne príde nesmierne vhod. Čaká nás ešte jedno malé zablúdenie v Javoří, pretože mapa nesedela so skutočnosťou. O chvíľu sme v dedinke Mírov. Na miestnom zámku je preslávená väznica, ale je to do kopca a hodín je veľa tak pokračujeme cez Křemačov do Mohelnice. Dnešná trasa nám dala poriadne zabrať: okrem vyčerpania a ťažkostí s občerstvením nebol ani poriadny hrad, len malá kopa sutín. Dnes sa s nami lúči aj Dalibor Ješko, ktorý odchádza domov do práce. Putujeme zase smerom na Úsov. V pohode prechádzame dedinkami Troubělice, Šumvald do Dlouhej Loučky. Za dedinou začína stúpanie. Prechádzame popri arboréte Makču Pikču. Tu si možno prezrieť rôzne druhy skalničiek a iných všakovakých kvetín a okrasných stromčekov. Blížime sa k hradu Sovinec. Ten je už pekný, malebný a hlavne fotogenický, čo využívajú hlavne naši hlavní fotografi…
Farnosť Dolné Motešice je živým spoločenstvom, ktoré okrem duchovného života, aktívne prispieva k zachovávaniu kultúrneho dedičstva a podporuje aktívny životný štýl svojich členov.
