Svätá Trojica (lat. Trinitas) v kresťanstve symbolizuje Boha v trojjedinosti troch božských postáv: Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého. Založená na symbolike magického čísla 3, prevzatá z pohanských predstáv. Za cirkevnú dogmu vyhlásená v roku 381 a za cirkevný sviatok v 14. storočí.
Najjednoduchším vyjadrením trojjedinosti Božej bol od 16. storočia trojuholník so svätožiarou a schematickým znázornením Božieho oka. Objavoval sa na antependiách a pečatiach najmä u evanjelikov a kalvínov.
Schému zobrazenia Trojice v podobe troch postáv alebo troch hláv uprednostňovala východná cirkev. V katolíckej časti Európy sa od 12. storočia presadila figurálna vertikálna kompozícia Bolestnej Trojice s Bohom otcom v pápežskom odeve, držiacim ukrižovaného Krista, pod nimi s Duchom svätým v podobe holubice, a neskôr kompozícia Víťaznej Trojice s Bohom otcom a Kristom vedľa seba, s nohami spočívajúcimi na zemeguli, ktorej pôvod smeruje k oltárnemu obrazu P. P. Rubensa. Obe kompozície sa šírili v 19. storočí.
Svätá Trojica od José de Ribera
Svätá Trojica v kontexte umenia
Egon Schiele, Gustav Klimt, Oskar Kokoschka - svätá trojica rakúskeho umenia, ktorá pravidelne zapĺňa výstavné siene u našich západných susedov a stále patrí k najväčším diváckym magnetom. Ak sa navyše k tomu pridá výročie jednej zo spomenutých hviezd, Rakúsko a špeciálne Viedeň sa postaví do pozoru.
Egonovi Schielemu (1890 - 1918) sa blíži storočnica a to je dôvod, aby oslavy odštartovala prvá výtvarná scéna: Albertina. Kto bol Egon Schiele? Mladý rebel, ktorý čoskoro opustil secesiu, aby si vytvoril vlastný štýl blížiaci sa k expresionizmu. Bol žiakom Gustava Klimta, ktorý ho považoval za svojho legitímneho nástupcu.
Obvinili ho z pornografie, lebo jeho akty boli viac než odvážne. So svojimi modelmi zaobchádzal vskutku nešetrne a často ich nútil do neobvyklých póz. Bol nenásytným pozorovateľom nahého tela, u ktorého sa prejavovali až pedofilné úchylky, ale bol aj mužom s obrovskou charizmou a výtvarným talentom. Zomrel mladý na následky španielskej chrípky, ktorou sa nakazil od svojej manželky Edith. Ktovie, kam by sa jeho umenie uberalo, keby zostal nažive?
Egon Schiele: Vysvetlenie veľkého umenia
Olgoj Chorchoj: Logika emócie v dizajne
Olgoj Chorchoj, za týmto trochu obskúrnym názvom štúdia sa skrývajú dvaja českí dizajnéri Michal Froněk (1966) a Jan Němeček (1963), ktorý ho v roku 1990 založili. Ich výstava v Umelecko-priemyselnom múzeu Moravskej galérie v Brne (potrvá do 16. apríla) predstavuje všetko podstatné, čím sa dizajn a architektúra štúdia Olgoj Chorchoj presadili.
Technicky precízny a esteticky príťažlivý štýl, vedomé spojenie krásy a účelu, inžinierskej konštrukcie a výtvarného tvarovania, moderných robotizovaných technológií a tradičných rukodielnych remesiel, racionality a elegancie. Aj preto má leitmotív expozície Olgoj Chorchoj príznačný názov Logika emócie, kde cítiť silný prejav novátorstva, ale aj tradície a generačnej kontinuity.
Výstava je prehľadne členená do šiestich samostatných celkov, v nich nájdete všetko, aj význam slova Olgoj Chorchoj.
Slovenská renesancia v fotografii
Slovenský folklór je opäť „in“. Viaceré umelecké médiá mapujú krásu zašlých vekov, ktorá je skutočne naša. K najoriginálnejším patrí kolekcia fotografií od umeleckej fotografky Petry Lajdovej, ktorá krásu slovenského ľudového kroja sníma najmä cez vrchné časti odevu - svadobné party a čepce.
Ako hovorí autorka, „cieľom tohto diela je prezentovať estetiku, krásu a umeleckú hodnotu ľudového umenia prostredníctvom umeleckej fotografie a poukázať na jej prepojenie so svetom moderne, originálne a s úctou.“ Do 26. marca sa jej kolekcia veľkoformátových fotografií zastavila v trenčianskej Galérii M. A. Bazovského pod názvom Slovenská renesancia… keď krása vychádza na svetlo. Je to renesancia ľudového umenia, ale aj oslava krásy mladých žien, renesancia minulosti bez pátosu a falošnej romantiky, ale s pokorou, výtvarnou invenciou a precíznou optikou, ktorá sa snaží poodhaliť vnútro portrétovanej ženy.
Trojičný stĺp v [Meste]
Trojičný stĺp v Trnave
Námestie svoju podobu rokmi mení, Trojička ostáva. Denne okolo nej prejdú davy ľudí bez povšimnutia. Ten je len jedným z mnohých svätcov zobrazených na súsoší. Táto nádhera je natočená smerom k mestskej veži a nesie názov Trojičné námestie. Najsvätejšia Trojica korunuje Pannu Máriu a stále zdobí rôzne skvosty.
Socha na námestí nestála vždy. Istý čas nieslo názov Gottwaldovo námestie a mala ho zdobiť socha Klementa Gottwalda. Trojičku mali rozobrať a odstrániť, Klementa však rozdelili na dve časti. Štyridsať rokov odpočívala v sklade. V roku 1993, po rozsiahlej rekonštrukcii, stojí znovu na svojom mieste. Prekonané trápenia ochránili mesto pred ohňom, a konečne bola zrekonštruovaná Jednota.