So slávením sviatkov Veľkej noci a kresťanských obradov sa už tradične spája aj požehnanie jedla. Práve táto súčasť veľkonočných sviatkov je skôr regionálnym zvykom na východe Slovenska.
Požehnanie jedla sa vo väčšine dedín a miest uskutočňuje zvyčajne ráno na Veľkonočnú nedeľu. V Košiciach si môžete dať požehnať potraviny aj dnes.
V Prešove sa v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa koná slávnostný obrad Vzkriesenia Ježiša Krista, kde sídelný gréckokatolícky biskup požehnáva veľkonočné jedlá, ktoré veriaci prinesú v tradičných košíkoch.
Svätenie jedál počas Veľkej noci
Symbolika a význam svätenia jedál
„Jedno slávenie je v kostole okolo stola a druhé slávenie je doma okolo stola, ale vždy je to stolovanie, a preto jedlo má významnú funkciu. Ak chceme vyjadriť nejaké spoločenstvo, tak pripravíme hostinu. Symboly, ktoré sa na Veľkú noc používajú, napríklad vajíčko ako symbol nového života, pretože všetko začína od vajíčka, od jadra. Symboly korešpondujú s posolstvom Veľkej noci, s posolstvom nádeje, oživovania, kolobehu sveta,“ skonštatoval Mons. Anton Fabian.
Ide pôvodne o rusínsky zvyk, ktorý sa rozšíril na celé územie Slovenska. Pôvodné nemecké obyvateľstvo jedlo nesvätilo.
V centre Košíc bude počas sviatkov vysvietený veľkonočný košík
Obsah tradičného veľkonočného košíka
Do prúteného koša sa pripravili vajíčka, šunka, klobásky, chlieb, koláče, chren, soľ, maslo a v niektorých oblastiach zvykli priložiť aj víno alebo pálenku. Jedlo sa svätilo na prvej, rannej, svätej omši.
Obsah tradičného veľkonočného košíka
Upečená paska sa ráno na Veľkonočnú nedeľu vložila do košíka k ostatným jedlám ako vajíčka, šunka, klobásy, tvaroh a pod. Jej príprava, pečenie a konzumácia mala obradný charakter. Jej veľkosť či chuť po upečení predpovedali budúcu úrodu.
Typický znak Paschy je paschálny košík. Ten sa u nás svätí väčšinou v nedeľu ráno. Pascha - biely koláč pečený doma, hrudka - syr s vajíčkami, u nás na slano, v iných častiach východného Slovenska aj na sladko. Ďalej sa dáva klobása, údené mäso, šunka, vajíčka natvrdo, maslo, cvikla, soľ, chren, niekde aj bábovka.
Zvykom je, že nič z toho, čo zostane, nevyhadzovať do koša.
Obradný charakter a zvyky spojené s Paschou
Potom sa v domácnostiach usporiadala slávnostná hostina, podobná tej vianočnej. Niekde sa udržal zvyk, že matka po návrate domov z omše kládla košík každému členovi domácnosti na temeno hlavy, ako ochranu pred zasiahnutím bleskom, alebo aby sa hromov nebáli.
Na začiatku sa predniesla modlitba. Zväčša otec rodiny, gazda, rozkrojil prvé vajíčko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny. Každý dostal jeden mesiačik, ako symbol zmŕtvychvstania a znovuzrodenia. V nešťastí si mali spomenúť, s kým v ten deň jedli veľkonočné vajíčko a nešťastie ich nakoniec obišlo.
Počas hostiny sa mali všetci najesť do sýta, čo malo zabezpečiť sýtosť po celý rok. Ani jedna omrvinka nesmela vyjsť nazmar. Omrvinky, škrupinky či kosti sa starostlivo odložili, lebo sa im prikladala magická moc.
Pred rozkrájaním ho gazda zo spodnej strany prežehnal znakom kríža. Paska sa pri slávnostnom stolovaní rozdelila medzi všetkých členov rodiny a jedla sa ďalšími posvätenými pochutinami. Pravidlom bolo, že ani jedna omrvinka nesmela vyjsť nazmar.
Od škrupiniek z uvarených vajec až po omrvinky z obradnej pasky. Niekde dal gazda z posvätených jedál dobytku aby boli celý rok zdravé, plodné a silné.
Na Bielu sobotu katolícki veriaci (rímski aj grécki) pripravovali jedlá na svätenie do košíka, evanjelickí veriaci pripravovali také isté jedlá s tým rozdielom, že ich nesvätili.
Po posvätení sa každá gazdiná ponáhľala rýchlo domov. Susedy sa navzájom aj predbiehali, ktorá je šikovnejšia. Panovala totiž povera, že ak rýchlo prídu domov, skoro dokončia žatvu a kravy im nebudú utekať z poľa domov. Okrem toho ešte gazdiná, keď dobehla do dvora, raz obehla s košíkom okolo domu. Až potom s kresťanským pozdravom Pochválený Ježiš Kristus - alebo na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno u gréckokatolíkov s pozdravom Christos voiskres - vošla do domu. Položila košík na stôl a všetky požívatiny z neho vybrala a nakrájala na tanier. Pred jedlom sa všetci spoločne pomodlili. Pokiaľ sa všetci nenajedli, gazdiná nesmela od stola odísť, lebo verili, že by tak počas celého roka nemala ani chvíľku voľného času. Okrem toho platil pre gazdinú zákaz piť počas jedenia vodu, aby vtáky neozobávali mladú pšenicu.
Pascha (Paska) - obradný chlieb
Slovo Pascha je odvodené od starej židovskej slávnosti Péssach. Paska, či pascha, paschaľnyj chlib, mama pascha, sa piekla na Bielu sobotu. Tradícia pasky sa k nám rozšírila z východného kresťanského obradu.
Zvykol sa piecť prevažne v oblasti severovýchodného Slovenska. Niekde bol na povrchu vyzdobený pečenými vrkočmi a guľôčkami z cesta, čo malo pripomínať tŕňovú korunu Ježiša Krista. Pasky sa zvykli piecť aj v rôznych veľkostiach. Veľká bola určená na svätenie, menšia sa pripravila pre návštevy a drobné pasky sa piekli pre deti.
Paska - tradičný veľkonočný chlieb
Regionálne rozdiely v obradných pečivách
Samozrejme sa v rôznych oblastiach a regiónoch Slovenska piekli rôzne obradné pečivá. Niekde to bola pascha, inde pečka, veľkonočná baba, veľkonočný koláč alebo vianočka. Každý región má svoje obradné pečivo, ktorému boli pripisované magické účinky.
Veľkonočné jedlá na Slovensku
K veľkonočným sviatkom nepochybne patrí dobré jedlo. Práve na sviatočnom stole sa odzrkadľujú niektoré rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska.
Nižšie je uvedená tabuľka s tradičnými veľkonočnými jedlami na Slovensku:
| Región | Tradičné jedlo | Popis |
|---|---|---|
| Východné Slovensko | Syrek (hrudka) | Jedlo z mlieka a vajec, podávané so šunkou. |
| Východné Slovensko | Paska (pascha) | Koláč podobný vianočke, symbol dobrej úrody. |
| Slovensko | Veľkonočný baránok | Koláč bohatý na vajíčka. |
| Slovensko | Pečené jahňa (kozľa) | Symbol obete Baránka Božieho. |
| Spiš | Švencelina | Pokrm z posvätených jedál (šunka, chlieb, vajce) zaliaty kyslým mliekom a chrenom. |
| Slovensko | Šunka a klobásy | Odložené zo zabíjačky. |
| Južné a západné Slovensko | Pečka (baba) | Zmes žemlí, vajec a klobásy pečená v baránkovej forme. |
Prípravy pred Veľkou nocou
Veľké jarné upratovanie museli gazdinky každoročne ukončiť najneskôr týždeň pred Veľkou nocou. To znamená, že na Kvetnú nedeľu už bol v každom dome poriadok. Počas Veľkého týždňa už ani okná neumývali, ani nič neprali.