Obec Svätý Anton sa nachádza v malebnom prostredí Štiavnických vrchov, v údolí potoka Štiavnica. Táto oblasť je známa svojou bohatou históriou a prírodnými krásami, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia.
Dominantou obce je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckom odboji.
Nadmorská výška a geografické charakteristiky
Nadmorská výška obce v jej strede dosahuje 452 metrov. Celkový chotár sa rozprestiera v rozmedzí 370 až 761 metrov nad morom. Chotár obce je silne členená hornatina, ktorú tvoria andezity a dacity.
Západná časť chotára je väčšinou odlesnená, zatiaľ čo východná časť je takmer súvisle pokrytá dubovým, hrabovým a bukovým lesom. Pôda v tejto oblasti je tvorená hnedými lesnými pôdami, ktoré sú čiastočne podzolované.
Prírodné bohatstvo a park pri kaštieli
Pri kaštieli sa nachádza rozsiahly park, ktorý predstavuje jedinečnú kombináciu prírodných a umelých prvkov. V parku sú na terasovitých stupňoch prudkého svahu zastúpené jednotlivé etapy okrasného záhradníctva od starej pagaštanovej a lipovej aleje až po sentimentálne (grotta, kaskády) a dendrologické príkrady (sekvoje z roku 1879) a zbierky ihličín z I. Československej republiky.
Ako väčšina parkov pri šľachtických sídlach aj tento mal byť kombináciou pravidelnej tzv. francúzskej časti a prírodne-krajinárskej tzv. anglickej časti. Z tej prvej sa zachovalo niekoľko terás s náznakmi výsadby. V anglickej časti sú dodnes zachované 2 umelo-vytvorené jazierka (Horné a Dolné), ktoré sú prepojené vodopádom a kaskádami. Napája ich dômyselný vodný náhon, ktorý privádza vodu pomocou kanála a akvaduktov až spoza kopca.
Tento unikátny vodný systém plnil viacero funkcií. Jednak slúžil na zavlažovanie rastlín a tiež jeho reguláciou pri jarnom topení snehu či búrkových zrážkach sa zabraňovalo záplavám v dolnej časti parku či v kaštieli Dodnes sú zachované aj pôvodné kamenné oporné múry a 2 kamenné studničky. V rohu parku je vybudovaná umelá jaskyňa (Grotta), miestnymi obyvateľmi nazývaná „Peklo“.
V parku je niekoľko nádherných viac ako 100-ročných líp, borovíc, smrekov, bukov a dubov. Pred jaskyňou je torzo z kmeňa Sekvojovca mamutieho. Pri príležitosti narodenia svojho jediného syna Leopolda ho dal vysadiť v roku 1878 Filip Coburg. Tiež je tu vysadených niekoľko nových sekvojovcov a tzv.
V zimnom období často schádza ku kaštieľu srnčia a jelenia zver, alebo aj diviaky. Večer počuť sovu a vidieť niektoré druhy netopierov. Častým návštevníkom jazierok sú aj kačky. Prostredie je čisté, preto nie je vzácnosťou vidieť salamandru, alebo aj raka a užovku.
Park je súčasťou expozície Múzea vo Svätom Antone a veľmi vhodným spôsobom dopĺňa tu vytvorené expozície - poľovnícku i umelecko-historickú. Park slúži ako oddychová zóna pre návštevníkov múzea, ale aj obyvateľov obce a turistov z okolia.
Príležitostne sa v ňom konajú aj rôzne akcie, napr. Dni sv. Huberta, vystúpenia sokoliarov, divadelné predstavenia a pod.. Park je na vlastnú zodpovednosť voľne prístupný počas celého roka.
História obce a kaštieľa
Obec Svätý Anton vznikla pri obchodnej ceste spájajúcej kedysi Balkán s Krakovom a Pobaltím. Prvá písomná zmienka o obci je už z roku 1266.
Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (GiulioFerrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti). Kaštieľ obývali dva šľachtické rody. Koháryovci, ktorí ho dali postaviť do dnešnej podoby v polovici 18. storočia a neskôr Coburgovci. Posledným užívateľom kaštieľa vo Svätom Antone bol bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg.
Po stáročia sa traduje, že kaštieľ bol postavený s kalendárnou symbolikou. Najväčší rozkvet parku vo Svätom Antone sa viaže na obdobie po dostavbe kaštieľa po roku 1750, kedy bola realizovaná pravdepodobne väčšina terénnych úprav. Detailné plány o tom, ako kedysi park vyzeral, alebo mal vyzerať, neboli zatiaľ odhalené.
Dejiny koháryovského rodu sú známe od podkapitána Krupiny a veliteľa Čabradského hradu Imricha Koháryho, ktorý žil v 16. storočí. Jeho syn Peter Koháry (1564 - 1629) sa preslávil v protitutreckých bojoch, získal barónsky titul a v roku 1629 sa stal majiteľom čabradsko-sitnianskeho panstva, do ktorého patrila aj obec Svätý Anton. Jeho syn Štefan I. Koháry ( ? - 1664) bol veliteľom Fiľakovského hradu a hlavným županom Hontianskej župy.
O grófsky titul rodiny sa zaslúžil v roku 1685 Štefan II. Koháry. Posledný mužský potomok koháryovského rodu bol František Jozef Koháry (1766 - 1826), kráľovský dvorný kancelár, tajný radca a Hontiansky hlavný župan. Jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela Koháryová sa vydala za príslušníka nemeckého kniežacieho rodu Ferdinanda Juraja Coburga ( 1785 - 1851). Tri generácie Coburgovcov potom obhospodarovali veľký vyženený koháryovský majetok. Na Horehroní vlastnili podniky na spracovanie železnej rudy. Posledným majiteľom kaštieľa vo Svätom Antone bol Filip Coburg (1844 - 1921).
Jeho brat Ferdinand sa v roku 1887 stal bulharským panovníkom a v roku 1908 cárom. Veľmi rád chodil na Slovensko, kde sa zdržiaval v poľovníckom zámočku na Prednej Hore a v kaštieli vo Svätom Antone. Liečil sa pravidelne v Piešťanoch v Sliači a Korytnici. Jeho celoživotnou záľubou boli prírodné vedy, botanika, ornitológia a entomológia. Okrem toho bol aj vášnivým poľovníkom a cestovateľom. S obľubou chodieval na Muráň, Sitno a Čabraď. Slovensko definitívne opustil na jeseň v roku 1944. Posledné roky života strávil v nemeckom Coburgu, kde v roku 1948 umrel.
Želanie aby bol pochovaný v lone Slovenskej prírody sa mu nesplnilo. Rodina ho pochovala v hrobke v kostole sv.
Demografické údaje
Podľa dostupných údajov má obec 1 225 obyvateľov a rozkladá sa na ploche 22.6 km2.
Vývoj počtu obyvateľov a migrácia:
- Živonarodení a prisťahovaní: 60 osôb
- Zomretí a odsťahovaní: 34 osôb
- Celkový prírastok: +26 osôb
Sobášnosť a rozvodovosť:
- Počet sobášov: 7
- Počet rozvodov: 1
- Pomer sobášov ku rozvodom: 7
Rozloha a využitie pôdy:
- Celková rozloha: 22.6284 Km2 (2 262.84 Ha)
- Poľnohospodárska pôda: 33%
- Nepoľnohospodárska pôda: 67%
Celkové využitie pôdy zahŕňa orná pôda, chmelnice, vinice, záhrady a ovocné sady.
