Svätý Anzelm z Canterbury: Životopis, teológia a odkaz

Svätý Anzelm z Canterbury bol významnou postavou 11. storočia. Narodil sa v severotalianskom meste Aosta, ktoré v tom čase patrilo k Hornému Burgundsku, v období medzi aprílom 1033 a aprílom 1034.

Pôvod a mladosť

Pochádzal zo šľachtickej rodiny a jeho matka Ermenberga zohrala kľúčovú úlohu v jeho náboženskej výchove. Otec Gundulph, lombardský šľachtic, bol podľa niektorých záznamov prchkej povahy. Už v mladom veku, ako pätnásťročný, prejavil Anzelm túžbu vstúpiť do kláštora, no vtedajší opát ho neprijal z obavy pred reakciou jeho otca.

Tento počiatočný stret s prekážkou na ceste k duchovnému životu mohol v neskoršom období formovať jeho hlboké zameranie na náboženské ideály. Skutočnosť, že jeho matka bola opisovaná ako zbožná a trpezlivá, v kontraste s otcovou možno impulzívnejšou povahou, naznačuje prostredie, v ktorom sa stretávali rôzne hodnotové systémy. Možno aj preto sa neskôr v živote rozhodol zrieknuť svetského majetku a venovať sa kláštornému životu.

Vstup do kláštora a pôsobenie v Bec

Po smrti matky, keď mal približne 23 rokov, opustil Anzelm domov a tri roky putoval po Burgundsku a Francúzsku . V roku 1059 prišiel do Normandie a vstúpil do benediktínskeho opátstva v Bec, ktoré bolo v tom čase významným centrom vzdelania . Tam sa stal žiakom slávneho Lanfranka z Pavie, ktorého reputácia ho do tohto kláštora prilákala . Anzelm rýchlo napredoval a už po troch rokoch sa stal priorom kláštora .

V roku 1078 bol zvolený za opáta v Bec po smrti Herluina, zakladateľa opátstva . Pod Anzelmovým vedením sa Bec stalo popredným centrom vzdelania v Európe, priťahujúc študentov z rôznych krajín . Jeho schopnosť viesť a inšpirovať mníchov viedla k obnove ich horlivosti pre kláštorný život .

Arcibiskupom v Canterbury

V roku 1093 bol Anzelm vymenovaný za arcibiskupa v Canterbury . Toto obdobie jeho života bolo poznačené konfliktmi s anglickými kráľmi Viliamom II. a Henrichom I. v otázkach nezávislosti Cirkvi a postavenia pápeža . Anzelm neváhal dvakrát odísť do exilu, aby obhájil záujmy Cirkvi proti kráľovskej moci .

Jeho pevný postoj v týchto sporoch svedčí o jeho hlbokom presvedčení o dôležitosti cirkevnej autonómie a jeho úlohy ako duchovného vodcu. Okrem toho sa snažil posilniť pozíciu arcibiskupstva v Canterbury voči ostatným biskupstvám v Anglicku a Walese .

Teológ a filozof

Anzelm z Canterbury bol nielen významným cirkevným hodnostárom, ale aj plodným teológom a filozofom, považovaným za jedného zo zakladateľov scholastiky . Jeho prístup k teológii bol charakteristický snahou o racionálne pochopenie viery, čo vyjadril známym heslom „fides quaerens intellectum“ - viera hľadajúca porozumenie . Tento prístup znamenal prelom v stredovekom myslení a ovplyvnil mnohých neskorších teológov.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí „Monologion“ (1075-76) a „Proslogion“ (1077-78), v ktorom sformuloval slávny ontologický dôkaz existencie Boha . Ďalším kľúčovým dielom je „Cur Deus Homo“ (Prečo sa Boh stal človekom?), v ktorom rozvinul teóriu zmierenia, známu ako satisfakčná teória . Okrem týchto diel napísal aj množstvo ďalších, zaoberajúcich sa témami ako pravda, slobodná vôľa a pád diabla . Na koncile v Bari aktívne obhajoval vložku Filioque do Nicejského vyznania viery .

Jeho dielo nebolo len o prijímaní viery, ale o aktívnom zapojení intelektu do snahy o hlbšie pochopenie tejto viery.

Dielo a odkaz

Svätý Anzelm zomrel 21. apríla 1109 . V roku 1494 bol pápežom Alexandrom VI. kanonizovaný a v roku 1720 ho pápež Klement XI. vyhlásil za učiteľa Cirkvi . Jeho sviatok sa slávi 21. apríla .

Svätý Anzelm sa narodil okolo roku 1033 v šľachtickej rodine v Aoste v piemontskom kraji v Taliansku. Najmä vďaka svojej matke dostal veľmi dobré duchovné základy už v detstve. Keď mal pätnásť rokov, požiadal o vstup do kláštora, no opát ho neprijal z obavy, že jeho otec s tým nebude súhlasiť. Zanedlho mu zomrela matka a on sa dal na svetské chodníčky. Odišiel z domu, pretože s otcom si nerozumel. Prišiel do Francúzska, do kláštora v Bec (juhozápadne od Rouenu), kde začal štúdiá. Počas týchto štúdií mu zomrel otec. Anzelm si mal vybrať: či bude žiť z otcovho majetku alebo či sa ho vzdá a vstúpi do kláštora. V roku 1060 sa Anzelm rozhodol. Vstúpil do kláštora v Bec.

Po troch rokoch sa tam napriek mladému veku stal priorom. Niektorí mnísi na to šomrali, ale Anzelm si ich postupne svojou trpezlivosťou a jemnosťou získal. Dokázal obnoviť v mníchoch nový zápal pre život v kláštore. Usilovne sa venoval teologickým vedám, písal filozofické a teologické spisy. V roku 1078 bol zvolený za opáta, keďže tamojší opát Herluin zomrel. Ako opát sa musel starať aj o majetky, z ktorých časť sa nachádzala v Anglicku. Kvôli tomu tam musel cestovať osobne. Arcibiskupom v Canterbury bol vtedy jeho starý priateľ Lafranc. Úctivo ho prijal. Dokonca aj sám kráľ Viliam Dobyvateľ si Anzelma vážil. Odvtedy bol Anzelm v Anglicku žiadaný. Gróf Chesteru ho žiadal, aby mu pomohol založiť kláštor. Viacerí chceli, aby sa stal biskupom v Canterbury namiesto arcibiskupa Lafranca, ktorý medzitým zomrel. Anzelm sa však bránil. O to viac, že anglický kráľ Viliam Rúfus závažne zasahoval do vecí Cirkvi. Zmocnil sa majetkov a bránil sa novému arcibiskupovi, aby si mohol čím viac užívať výnosy majetkov arcibiskupstva. Znížil počet mníchov, utláčal ich, nereagoval na žiadne námietky. No v roku 1093 ho postihol náhly nával nevoľnosti, ktorý ho neopustil viacej dní. Vtedy napísal vyhlásenie, že všetkých neprávom uväznených prepustí, bezprávie bude spravodlivo trestať. Okrem toho menoval na miesto arcibiskupa Anzelma. Všetci boli presvedčení, že je to dobrá voľba, len Anzelm nesúhlasil. Až po pápežskom potvrdení tohto úradu sa podriadil a v decembri roku 1093 bol vysvätený sa biskupa. Po krátkom čase však kráľ začal brojiť proti Anzelmovi. Ten mu totiž nechcel a ani nemohol ustúpiť vo veciach Cirkvi. Kráľ sa usiloval podnietiť biskupov, aby ho neposlúchali, aby sa od neho izolovali. Chcel, aby ho odvolali. No biskupi to odmietli, keďže nebola preukázaná žiadna Anzelmova vina. Pápežovi Urbanovi dokonca kráľ ponúkol každoročný dôchodok, ak zosadí Anzelma. No pápežský legát to rozhodne zamietol.

Anzelm sám pod vplyvom okolností zvažoval opustiť Anglicko. V roku 1097 v prestrojení za pútnika vstúpil na loď v Doveri a odišiel do Francúzska. Nasledujúci rok sa dostal k pápežovi. Pápež žiadal kráľa o obnovenie poriadku a práv Cirkvi. Anzelm medzitým odišiel do Kalábrie, pretože vzduch v Ríme nerobil dobre jeho zdraviu. Tam dokončil niektoré zo svojich diel. Pápeža žiadal, aby ho zbavil diecézy, no on mu nevyhovel. V októbri 1098 pápež zvolal koncil do Bari, kde sa malo uskutočniť zmierenie Grékov s katolíckou Cirkvou. Na žiadosť pápeža tam bol prítomný aj Anzelm. Počas koncilu mu dal slovo, aby vyjadril k problému Filioque (či Duch Svätý pochádza od Otca skrze Syna alebo od Otca a Syna). Anzelm veľmi fundovane a odborne vysvetlil celú problematiku, nemal oponenta. Ďalej hovorili aj o situácii v Anglicku a o počínaní anglického kráľa. Pápež ho chcel exkomunikovať z Cirkvi. Avšak sám Anzelm orodoval za neho, a tak pápež zmenil rozhodnutie, no poslal upozornenie kráľovi. Anzelm naďalej zostal v Ríme, bol osobným poradcom pápeža, pomáhal pripravovať koncil aj v Ríme roku 1099. Požíval všeobecnú úctu, mali ho radi. Po koncile odišiel do Lyonu, kde ho s radosťou prijal arcibiskup Hugh. No do svojej diecézy sa nemienil vracať, kým žil kráľ Viliam. Ten zomrel náhlou smrťou v roku 1100. Vtedy sa Anzelm vrátil do Canterbury. S novým kráľom Henrichom mali začas dobré vzťahy. No po čase začal kráľ od neho požadovať poctu, ako to robievali Anzelmovi predchodcovia. Anzelm odmietol s odôvodnením, že investitúra (udeľovanie cirkevných hodností svetskou vrchnosťou) nie je v súlade s učením Cirkvi a ten, kto to spraví, je exkomunikovaný. Na druhej strane však prekazil sprisahanie proti Henrichovi, a tak sa vzťahy medzi ním a kráľom ako-tak udržali. Až do svojej smrti v roku 1109 Anzelm horlivo spravoval svoju diecézu.

Významné diela svätého Anzelma z Canterbury:

  • Monologion (1075-76)
  • Proslogion (1077-78)
  • Cur Deus Homo (Prečo sa Boh stal človekom?)

Tabuľka: Prehľad života a pôsobenia sv. Anzelma z Canterbury

Rok Udalosť
1033/1034 Narodenie v Aoste
1059 Vstup do kláštora Bec
1078 Zvolený za opáta v Bec
1093 Vymenovaný za arcibiskupa v Canterbury
1109 Úmrtie
1494 Kanonizácia
1720 Vyhlásený za učiteľa Cirkvi

tags: #svaty #anzelm #z #canterbury