Svätý Augustín, jeden z najvýznamnejších cirkevných otcov, zanechal hlbokú stopu v teológii a filozofii, pričom jeho myšlienky o láske sú stále aktuálne. Bol inšpiráciou pre mnohých, vrátane Benedikta XVI., ktorý ho považoval za cirkevného otca a cítil s ním silné prepojenie.
Osobnosť svätého Augustína
Osobnosť svätého Augustína začala priťahovať Josepha Ratzingera na začiatku štúdií filozofie a teológie v druhej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia. Osobnosť a myslenie svätého Augustína sa v štúdiu, teológii a pastierskej činnosti Ratzingera objavuje neustále. V roku 1953 ako kňaz a sľubný akademik obhájil na Mníchovskej univerzite doktorát na tému Ľud a Boží dom v Augustínovom učení o cirkvi (Volk und Haus Gottes in Augustins Lehre von der Kirche). Východiskom mu bol text z Augustínovho Výkladu k žalmu 149.
Augustín sa prirodzene prejavoval ako dobrý, milý chlapec. Bolo v ňom niečo vznešené a mal celkovo rozhodný a silný charakter. V tomto sa ponášal na svoju matku. Bol milovníkom poriadku, pokoja, priateľstva, ale hlavne pravdy. Od prvého kontaktu s literatúrou vykazoval povahu básnika a rečníka. Neskôr, keď mal už 19 rokov, ukázal povahu filozofa. Okrem toho bol veľmi zhovorčivý a mal bohatú fantáziu.
Láska ako základný princíp
Augustinus je pôvodcom myšlienky, ktorá patrí pri uchopení témy lásky v sakrálnom i sekulárnom, humánnom zmysle medzi základné: Nenávidieť hriech, ale milovať hriešnika. Tento výrok, diferencujúci medzi zlom a jeho nositeľom, má svoj význam v tom, že, oddeľujúc princíp človečenstva od previnenia a zlých činov, smeruje k odbúravaniu pocitov nepriateľstva.
Na návšteve v Pavii 22. apríla 2007 Benedikt XVI. ujasnil ešte raz, ako mu bol svätý Augustín blízky. V bazilike San Pietro in Ciel d’Oro, kde sú uschované pozostatky „doktora milosti“, veľmi emočne vyjadril, že ho tam priviedla túžba uctiť si ho: „Túžil som sem prísť, aby som si uctil pozostatky svätého Augustína, aby som vyjadril úctu v mene celej katolíckej cirkvi jednému z jej najväčších otcov. Pred hrobom biskupa z Hippa viditeľne dojatý Benedikt XVI. povedal: „Tu, pred hrobom svätého Augustína, by som chcel v duchu nanovo predstaviť cirkvi a svetu svoju prvú encykliku, ktorá obsahuje ústredné posolstvo evanjelia: ,Deus caritas est, Boh je láska‘ (porov. 1 Jn 4,8).“
Jeho túžba „hovoriť o láske, ktorou nás Boh napĺňa a ktorú máme my komunikovať druhým,“ sa prejavuje v prepojení dvoch neoddeliteľných prikázaní lásky. V prvej časti encykliky pápež Benedikt XVI. ponúkol základné tézy o láske, ktorú Boh tajomne a nezištne ponúka človeku. V druhej časti encykliky sa venuje tomu, ako uviesť do praxe prikázanie lásky k blížnemu. V závere encykliky píše: „Láska je svetlom - napokon jediným -, ktoré stále novým spôsobom prežaruje temný svet a dáva nám odvahu žiť a pracovať. Láska je možná a my sme schopní prežívať ju, lebo sme stvorení na Boží obraz.“
Život hrdinskej svätosti: Augustín z Hrocha
Priateľstvo ako prejav lásky
Ak chceme dostatočne vysvetliť jeho osobnosť, je tu ďalší aspekt na objasnenie. Ide o jeho zmysel, ba dokonca kult pre priateľstvo. Dokonca aj jeho rozhodnutie pre život úplne zasvätený Bohu bolo urobené spolu s priateľmi. Spoločne, v harmónii, byť „natiahnutí“ za Bohom, stať sa spoločne jeho chrámom. Mať priateľa znamená nájsť svoje druhé ja, niekoho s kým sa môžeš rozprávať o tom o čom sa rozprávaš so sebou samým. Je radosťou, útechou, blízkosťou ale aj zodpovednosťou.
Augustín totiž hovorí, že existujú aj “nepriateľské“ priateľstvá. Tie ktoré sú založené na bočných záujmoch, zavádzajú a izolujú človeka, uzatvárajú ho všetkým ostatným. Väčšinou tieto „priateľstvá“ vynikajú medzi tými, ktorí sú nepriateľmi sami sebe a hľadajú v druhých len možnosť úniku pred sebou samými, naplnenie svojej sebalásky. Priateľstvo naopak znamená spoločenstvo života, radosť z darovania a z dostávania, obohatenie v múdrosti a v milosti. Ale na to, aby bolo naozaj také, musí mať svoj základ na pravde. „Nikto nemôže byť priateľom iného, ak nie je najprv priateľom pravdy“ (List 155, 1).
Tri podoby priateľstva u Augustína:
- "Nepriateľské" priateľstvo: Založené na bočných záujmoch, zavádza a izoluje človeka.
- Čisto ľudské priateľstvo: Plné vzájomnej náklonnosti, ale bez kresťanskej dimenzie.
- Kresťanské priateľstvo: Nevylučuje, ale predpokladá a zdokonaľuje priateľstvo, založené na láske k Bohu a navzájom v Bohu.
Dary a obeta
Každý človek je nositeľom darov, či si to uvedomuje, alebo nie. Dar je vyjadrením vďačnosti a úcty k človeku, ktorého chceme obdarovať. Už vtedy, keď na dar myslíme, keď ho vyberáme, chystáme, investujeme do vzťahu. Týmto vytvárame hodnotu daru a budujeme svoj vzťah k človeku, ktorého chceme obdarovať. Zároveň tento dar môže podporiť jeho vzťah k nám.
Prejavením úcty k človeku pomáhame budovať nielen jeho vzťah k nám, ale aj k sebe samému. Môžeme sa snažiť zadovážiť cenný dar pre niekoho, no najkrajším darom sa má stať práve on sám. Ak by sme si daný dar nevážili, bola by to neúcta k človeku, ktorého ním chceme obdarovať. Vypočítavé budovanie priazne darmi, špekulovanie a obchodovanie s nimi, hľadanie výhod niečo za niečo, môže priniesť neistotu a pochybnosť do vzťahu. Dar má mať svoje miesto, dôvod a slobodu. Náš dar by mal dávať hodnotu nám aj iným. Naše dary majú uistiť obdarovaného vedomím, že on sám môže byť najkrajším darom. Čiže náš dar podporuje a pomáha tvoriť jeho dar. Dary množia dary v nás i vôkol nás.
Boh ako darca
Sme jednoznačne presvedčení, že Boh veľmi túži človeka obdarovať. Dokonca nás on sám povzbudzuje slovami: „Proste a dostanete“ (Mt 7, 7). Niektoré dary si môžeme vymodliť, ale môžeme byť tiež obdarovaní aj darmi, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Často spoznáme, že Boh je štedrejší, ako si myslíme, vie, čo potrebujeme, dáva viac, ako prosíme. Je darca, a preto on sám rozhoduje, akým spôsobom nás obdaruje. Jeho predstava o dare pre nás môže byť úplne iná.
Modlitba nás formuje predovšetkým k prijímaniu darov. To znamená, že nás pripravuje, aby sme vedeli prijať od Boha viac ako očakávame. Svätý Pavol píše: „Všetko smiem, ale nie všetko osoží“ (1 Kor 6, 12). Boh dobre vie, čo nám osoží, a nechce nás oklamať ani okradnúť o naše dary. Možno nerozumieme tejto Božej logike a stojíme si na svojom, a tým blokujeme milosť, ktorá mohla v nás pôsobiť a priniesť veľké požehnanie.