Svätý Florián: Patrón hasičov a záchranárov

Svätý Florián je uctievaný ako patrón hasičov a záchranárov, a jeho sviatok si pripomíname 4. mája. Postavu svätého Floriána môžeme nájsť na mnohých miestach sveta. V kostoloch, priečeliach domov, v erboch, na hasičských zbrojniciach, i na verejných miestach v podobe sochy rímskeho vojaka, ktorý vylieva vodu z vedra na strechu horiaceho domu.

Socha svätého Floriána v Náchode

Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiaci dom.

Život a mučenícka smrť svätého Floriána

Svätý Florián žil koncom 3. a začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Podľa niektorých údajov sa narodil v roku 250 v Cetii (dnes Zeiselmauer pri St.Pöltene). Vtedy v III. storočí išlo o územie Norika pripojené k Rímskej ríši. Tam tiež začínala jeho pôsobnosť. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných légii. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.

Florián sa stal významným dôstojníkom rímskej armády a vraj aj správcom provincie. Jeho sídlo bolo v jej hlavnom meste v Lauriacium (čo je dnešný Enns v Rakúsku). V Ríme vtedy vládol Dioklecián, známy a krutý prenasledovateľ kresťanov, ku ktorým Florián patril. Raz keď veliteľ rímskeho vojska obhliadol podunajské posádky, zistil že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi. Omrzený starobou a popudzovaný najvyšším veliteľom Galeriom, úhlavným nepriateľom kresťanstva, cisár Dioklecian vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Tento rozkaz mal vykonať jeho vladár Akvilin.

V meste Lorch malo byť uväznených asi 40 kresťanov. Florián ich chcel zachrániť a skončil na súde, kde hrdo vyznal svoju vieru. Akvilin vydal rozkaz, aby všetci vojaci obetovali rímskym bohom. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto bol zo služby prepustený. Akvilin dal uväzniť 40 vojakov hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a prezradili mu ciel svojej výpravy: vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián im povedal: Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan. Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina.

Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že jeho bývali dôstojník je kresťan. Začal to s nim zo sľubmi ale i hrozbami. Florián smelo odpovedal: Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď však ide o Krista, nerozkážeš mi! Draho za to zaplatil. Dvakrát bol strašné zbičovaný, kliešťami mu vytrhávali mäso z pliec, ale ani biče ani kliešte nemali silu zlomiť jeho vernosť, udusiť plamene jeho lásky ku Kristovi.

Cisársky námestník Akvilina (Aquilinus) ho odsúdil na smrť. Na verdikt Florian povedal: "Slúžiaci u vojska klaňal som sa Bohu skryto. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns. Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila.

Legenda o poprave hovorí o jeho dvojitom bičovaní, ktorým sa nepodarilo zlomiť jeho vernosť ani oslabiť jeho lásku. Preto mu potom vraj ešte z chrbta kliešťami odtrhávali mäso. Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu, kde ho našla vdova Valéria, ako ho pred zhanobením stráži veľký orol. Ten sa objavil aj na niektorých neskorších zobrazeniach tohoto svätca. Potôčiky krvi ako ohnivé plamene prerážali čistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304, t.j.

Úcta k svätému Floriánovi a jeho relikviám

Po skončení obdobia prenasledovania kresťanov na mieste hrobu sv. Floriána veriaci postavili kaplnku, neskôr kostol a kláštor. Na mieste hrobu Sv. Floriána pri Linci postavili kaplnku a neskoršie kostol s kláštorom, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Časť telesných pozostatkov sv. Floriána je uložená v chráme a druha časť je v Ríme. Roku 1183 poľský kráľ Kazimír spolu s krakovským biskupom Gedeonom vyžiadali od pápeža telesne pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom. Ich žiadosti pápež vyhovel a pozostatky boli uložené v novovystavenom chráme v Krakove. Odvtedy sa stal sv. Florián patrónom Poľska.

Úcta k relikviám je v Cirkvi už od prvých storočí. Kult relikvií je spojený so životom Cirkvi, s jej rastom a šírením do celého sveta. Už na začiatku 4. storočia sa začali stavať oltáre a kaplnky nad hrobmi mučeníkov.

Relikvie poukazujú na Boha samotného: je to totiž on, kto silou svojej milosti dáva krehkým kostiam odvahu, aby o ňom svedčili pred svetom. Keď nás Cirkev povzbudzuje k úcte voči telesným ostatkom mučeníkov a svätých, nezabúda, že v skutočnosti ide síce len o úbohé ľudské kosti, ale že sú to kosti osobností, ktoré navštívila všetko presahujúca Božia moc.

Floriánove pozostatky sa našli v 13. storočí. V roku 1942 boli objavené aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život. Časť relikvií sv. Floriána je od roku 1183 v Krakove, kde vďaka kniežaťu Kazimírovi stojí bazilika zasvätená tomuto mučeníkovi. Preto má sv. Florián na svojom konte okrem patrocínia nad Rakúskom, Bavorskom a talianskou Bolognou aj ochranu Poľska.

Svätý Florián ako patrón hasičov

Sv. Florián je považovaný za ochrancu pred neúrodou, búrkou aj suchom, je patrónom kominárov, hrnčiarov a kováčov. Predsa však je jeho doménou prevencia požiarov. Vo funkcii ochrancu pred ohňom vystriedal sv. Agátu a sv. Vavrinca, ktorí túto úlohu plnili ešte v 15. storočí. Podľa legendy ochránil sv. Florián istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený. Sv. Florián sa uctieva ako patrón hasičov.

Najdôležitejším dôvodom, prečo sa sv. Florián stal patrónom hasičov, je jeho charakter a odvaha. Svoj život obetoval preto, aby zachránil ďalších 40 spoločníkov - vojakov, ktorí sa stali kresťanmi. Jeho odvahu, vernosť svojmu presvedčeniu a altruizmus s nasadením a obetou vlastného života je to, čo robí sv. Floriána dôstojným patrónom hasičov a záchranárov.

Svätý Florián sa zvyčajne zobrazuje ako rímsky vojak v brnení, často s prilbou na hlave. Je ich najznámejším patrónom a jeho sviatok, 4. mája, je dňom osláv a spomienok na jeho odvahu a obetavosť.

Svätý Florián bol rímsky vojak a mučeník, ktorý žil v 3. storočí. Narodil sa okolo roku 250 n. l. a zomrel 4. mája 304 n. l. Je patrónom mnohých profesií a skupín ľudí, najmä tých, ktorí pracujú s ohňom alebo sú vystavení nebezpečenstvu požiaru.

V Bardejove a v Prešovskom kraji, rovnako ako v celom Slovensku, je svätý Florián uctievaný ako patrón hasičov a pripomienka odvahy a obetavosti pri ochrane životov a majetku pred požiarmi a inými nebezpečenstvami.

Katolícka cirkev si svätého Floriána uctieva najmä ako patróna hasičov a záchranárov. Okrem toho drží ochrannú ruku nad kominármi, kováčmi, hutníkmi, hrnčiarmi, debnármi, peciarmi, mydlármi, vinohradníkmi i pivovarníkmi. Veriaci ho prosia o ochranu pred ohňom, búrkou, prírodnou katastrofou, suchom, neúrodou.

Až uvidíte sochu vojaka s prilbou a nádobou na vodu v pravej ruke, iste sa bude jednať o mučeníka sv. Floriána. Kult svätého Floriána Pre minulé storočia charakteristické stavby z dreva, slamy, rákosia, úzke ulice, nedostatok vody a účinných hasiacich prostriedkov umožňoval vznik obrovských ničivých požiarov. Ak už raz niekde oheň vypukol, často zhorela celá dedina alebo značná časť mesta, kým sa ho podarilo uhasiť.

Ťažko nadobudnutý majetok ľudí a často aj ich životy strávil besniaci živel. Nečudo, že sa teda ľudia utiekali pod ochranu spočiatku nadprirodzených síl, neskôr aj svätcov, svojich patrónov a prosili o pomoc.

V katolíckej cirkvi existuje 30 svätcov, ktorí ochraňujú pred nebezpečenstvom ohňa. Prvým patrónom hasičov bol svätý Ján z Boha, ktorý žil v 15. storočí v Portugalsku a Španielsku. Mal cit pre chudobných a chorých spolublížnych a pomáhal im takou veľkou mierou, že ho niektorí občania pokladali za blázna skutočne ho aj uvrhli do blázninca. Stalo sa, že vypukol požiar v miestach, kde boli chorí. Nik sa neodvážil dnu vstúpiť. Ján však neohrozene vnikol do horiacej izby a obetavo vynášal ohrozených ľudí. V starých listinách španielskych sa Ján z Boha spomína ako praotec hasičov.

V našej vlasti je najpopulárnejším svätý Florián, ktorého kult sa k nám dostal z Rakúska a pomerne rýchlo sa udomácnil. Svätý Florián žil v 3. storočí a ako kresťanský dôstojník chcel zachrániť 40 kresťanov uväznených za prenasledovania cisára Diokleciána. Vybral sa do Lorchu (Horné Rakúsko), kde miestodržiteľ Akvilín držal kresťanov odsúdených na smrť. Bol však zajatý a predvedený pred Akvilína, ktorý sa ho spočiatku pokúšal odviesť od viery. Keďže sa mu to nepodarilo, dal ho mučiť a napokon kameňom priviazaným na šiju hodiť do rieky Enns, kde sa utopil.

Voda ho však neprijala a vyplavila ho na blízku skalu. Tu jeho telo strážili orly, až kým ho nenašla vdova Valéria, ktorá zariadila jeho pochovanie. Na mieste jeho hrobu vznikol najprv benedikánsky kostol a neskôr slávne opátstvo rehoľníkov - kanonikov (dnes je v ňom i múzeum). Spočiatku sv. Floriána uctievali pred povodňami, nakoľko vo vode našiel mučenícku smrť. Rola ochrancu pred požiarmi sa mu začala prisudzovať až koncom XV. storočia.

Na vysvetlenie tejto zmeny existuje viac legiend. Tu je jedna z nich: Keď u istého uhliara vypukol požiar a pri pokuse o jeho uhasenie sám spadol do ohňa, zúfalo vykríkol: "Svätý Florián, ktorý si sa vo vode stal mučeníkom, pošli vodu mne na pomoc a zachráň mi život!" Samozrejme svätý Florián pomohol, dážď okamžite uhasil oheň a uhliar sa zachránil. Popularitu svätého Floriána dokumentuje množstvo fresiek, malieb, sošiek a sôch s jeho vyobrazením.

V mesiaci máji - lepšie povedané dňa 4. mája sa slávi jeho sviatok, ktorý sa zároveň stal aj sviatkom hasičov. Meno Florián pochádza z latinského Florianus, čo v preklade znamená kvitnúci, rozkošný.

Podľa legendy ochránil sv. Florián istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený. To najdôležitejšie, prečo sa sv. Florián stal patrónom hasičov je jeho charakter a odvaha.

Svätý Florián (Florián z Lorchu, lat. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešný Zeiselmauer v Rakúsku). Roku 304 sa postavil na obranu 40 zatknutých a uväznených kresťanských legionárov v Lorchu. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns (v tej dobe nazývanej Aniza). Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne bol utopený vo vodách Enns.

Kult patróna hasičov bol neskôr rozšírený po celej strednej Európe. Vyobrazenia Floriána sa vyskytujú aj na priečeliach domov, v erboch, na pečatiach, rázcestiach a hlavne na hasičských zbrojniciach. Pred Floriánom v 15. storočí boli ochrancami pred ohňom sv. Agáta a sv. Vavrinca.

Povesť hovorí, že v ôsmom storočí zachránil Florián nemecké mesto Nurnberg pred požiarom. Podľa legendy taktiež ochránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a bol zachránený na príhovor svätca.

Atribúty: zobrazuje sa ako rímsky dôstojník, alebo vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiace obydlie. Katolícka cirkev oslavuje jeho pamiatku 4. mája.

Uloženie relikvií svätého Floriána v Turzovke

Dobrovoľní hasiči z Turzovky sa pripravovali na výnimočnú udalosť, ktorá ďaleko presahuje hranice mesta i regiónu. Po rokoch úsilia sa im podarilo získať relikviu patróna hasičov, svätého Floriána. Relikviu slávnostne uložili v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v nedeľu 31. augusta 2025.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie stojí v Turzovke už takmer tri storočia a bol svedkom mnohých významných udalostí. Na konci augusta k nim pribudla ďalšia, uloženie relikvie svätého Floriána. Táto vzácnosť pripomína, že svätci nie sú len postavami minulosti, ale aj živou súčasťou kresťanského života dnes.

V nedeľu 31. augusta sa pred hasičskou zbrojnicou krátko pred pol jedenástou dopoludnia začal formovať slávnostný sprievod hasičov a hostí. Za sprievodu dychovej hudby a zvukov kostolných zvonov sa pohol smerom do kostola. O jedenástej hodine predpoludním sa začala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval J. E. Mons. František Rábek, ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR. Medzi vzácnymi hosťami boli prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR Jozef Smolinský a biskupský vikár plk. Jozef Paluba z Ministerstva vnútra SR.

Pre turzovských hasičov bola prítomnosť patróna osobitným darom. Už tradične vykonávajú v kostole čestnú stráž pri Božom hrobe, po novom ju však držali v prítomnosti sv. Floriána. Slávnosť mala byť aj prejavom spolupatričnosti hasičov z celého regiónu. Očakávalo sa, že sa do Turzovky zídu všetky zbory okresu v slávnostných uniformách so zástavami. Verejnosť mala príležitosť uctiť si nielen patróna hasičov, ale aj poďakovať tým, ktorí v každom počasí a za každých podmienok obetavo chránia životy a majetok svojich blížnych.

Príklad z Topoľčian

Výnimočná svätá omša 4. júla 2024 na záver Dňa farskej poklony o 18:30 hod. bola obetovaná za farnosť Topoľčany a všetkých jej farníkov. Bola aj z toho dôvodu výnimočná, že na jej začiatku boli do farského kostola prinesené relikvie sv. Floriána, ktorý je patrónom mesta Topoľčany. Tieto relikvie sme osobne prevzali 20. júna 2024 do Krakova (Poľsko). A darovala nám ich Farnosť v samotnej Bazilike sv. Floriána v Krakove, kde tento svätec sa teší veľkej úcte. Veď je aj spolupatrónom Poľska. Pravosť relikvií potvrdil kardinál Stanislav Dziwisz svojim dekrétom, ktorý bol niekdajší osobný tajomník pápeža Jána Pavla II.

Relikvie sv. Floriána boli umiestnené v presbytériu farského kostola a to v presbytériu povedľa majestátnej sochy tohto svätca sv. Floriána. Budú na danom mieste umiestnené nepretržite k verejnej úcte, aby sv. Florián naďalej žehnal farnosť Topoľčany a všetkých jej farníkov.

V nedeľu 13. júla 2025 sme slávili v našej farnosti 1.výročie uloženia relikvie sv. Floriána v kostole sv. Mikuláša v Hornom Vadičove. Pri tejto príležitosti sa konala slávnostná sv.omša, ktorú celebroval vikár OZOSR Jozef Paluba s miestnym pánom farárom Pavlom Mitašom. Na tejto sv.omši bola požehnaná socha sv. Floriána s kronikou Asociácie sv. Floriána SR. Slávnostnej sv. omše sa zúčastnili starostovia obcí Horný Vadičov, Dolný Vadičov, Lopušné Pažite, Radoľa, Rudinka a Povina, Vladimír Považan (predseda histor.komisie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR), Marián Holeša (predseda DHZ Rosina).

Drevenú sochu sv.Floriána vyhotovil rezbár Janko Kuchár a kroniku dal zhotoviť Jozef Koczo. Na sochu prispeli finančnými prostriedkami Dušan Pytel, Mgr. Viera Lea Slivková, starostka obce Dolný Vadičov Miroslava Ondreášová, starosta obce Lopušné Pažite Peter Harcek, Vladimír Macášek, Anton Mrmus, Ondrej Kubaščík, Štefan Kuba.

SV. Človek a oheň, obec a požiarna ochrana, hasiči a sv. Florián to sú spojenia, nad ktorými sa už po niekoľko generácií takmer nikto ani nezamysli. Patria k sebe, veď je naozaj ťažko predstaviť si živé a rodinne spoločenstvo obyvateľov obce, ktorému by chýbali obetaví a odvážni ľudia, ochotní zanechať akúkoľvek dôležitú prácu alebo prerušiť odpočinok a spánok a bežať na pomoc, keď zaznie signál, že u niekoho horí.

Hasičská zbrojnica vždy dodávala a dodáva sebavedomie občanov obce v boji proti požiaru a podobne ako kostol aj ona bola a je svätyňou. Svätyňou tých, ktorí sú ochotní pre skutok lásky k blížnemu napomáhať pred požiarmi a živelnými pohromami.

Jedno z porekadiel uvádzaných v spojení s úctou ku Sv. Floriánovi, znie: "Kde páli ohňa žiar a vzrastá hriech a zvar, pomocník je nám daný, svätý Florián." Z toho vyplýva, že jeho príhovor môže hasiť aj oheň zloby a nenávisti. Nezabúdajme, že toto hasenie je nemenej potrebné ako hasenie požiarov. A láskou sa uhasí aj oheň zloby.

Tabuľka: Prehľad svätého Floriána

Modlitba k sv. Floriánovi

Ty si dal svätému Floriánovi silu vydržať všetky útrapy mučenia. a obstáli v každom nebezpečenstve. po všetky veky vekov.

tags: #svaty #florian #patron #hasicov