Svätý Gerard Majella, známy ako patrón tehotných žien, sa narodil v apríli 1726 v mestečku Muro Lucano východne od Neapola v južnom Taliansku.
Sviatok: 16. október.Význam mena: ostrý hrot oštepu (zast.).
Jeho rodičia, Dominik a Benedikta, rodená Galella, neboli bohatí, ale boli zbožní a čnostní kresťania. Otec pracoval ako krajčír.
Boh obdaril rodinu troma dcérami - Brigitou, Annou a Alžbetou - a jediným synom, Gerardom. O ňom je známe, že už ako päťročný sa modlil a rozjímal tak ako dospelý.
Doma si zhotovil oltárik, ozdobený obrázkami a kvetmi, a sám alebo s inými deťmi napodobňoval obrady, ako ich videl v kostole. Už ako dieťa mával zjavenia Pána Ježiša, Panny Márie i anjelov, z čoho sa cítil veľmi šťastný.
Jeho šťastie dosiahlo vrchol, keď v desiatich rokoch mohol pristúpiť k prvému svätému prijímaniu. Od toho dňa jeho viera a láska k Pánu Ježišovi, prítomnému v Oltárnej sviatosti, nemali už hraníc. Každodenne zvykol navštevovať Pána Ježiša vo svätostánku.
A aby ho nenechával samotného ani v noci, vyžiadal si od kostolníka, ktorý bol jeho príbuzným, kľúče od kostola, a tak mohol stráviť s Ježišom dlhé hodiny vo vytrženiach lásky. Viera ho viedla aj k tomu, aby si uctieval a miloval Pannu Máriu, matku jeho Ježiša.
Každý deň sa zbožne modlil ruženec, na jej sviatky vyskakoval od radosti a často opakoval: „Panna Mária mi ukradla srdce a ja som jej ho daroval!“ Viera, ktorú Gerard vlieval aj do iných, bola stále životom jeho duše.
Po otcovej smrti sa dostal za učňa ku krajčírovi Pannutovi. Mal sa u neho vyučiť remeslu svojho otca a neskôr mal prevzať starosť o rodinu. Tým sa však zmarila jeho najvrúcnejšia túžba vstúpiť do kláštora, lebo k životu vo svete necítil nijakú lásku.
Jeho majster bol zbožný kresťan, ktorý Gerardovi nikdy nebránil zúčastniť sa svätej omše alebo iných pobožností. Pravým opakom majstra bol však jeho tovariš. Učňa týral ako mohol. Gerardove pobožnosti mu boli tŕňom v oku. Gerard mu všetky jeho skutky odpustil z lásky k Pánovi Ježišovi, ale ten človek mal kamenné srdce.
Keď sa vyučil, odišiel k ďalšiemu zbožnému majstrovi. V tomto období, na Turíce dňa 5. júna 1740, Gerard prijal sviatosť birmovania.
Po vytrvalom domáhaní ho konečne prijali u redemptoristov. Noviciát vykonal v Ilicite a rehoľné sľuby zložil 16. júna 1752 ako brat pomocník.
Bol krajčírom, kostolníkom, kuchárom, ošetrovateľom chorých a hospodárom kláštora. V Caposele mu bola zverená veľmi dôležitá úloha, služba vrátnika. Dobrý brat bol z toho nesmierne šťastný.
Zatiaľ čo uzdravoval iných sám ochorel: začal chrliť krv a dostal vysokú horúčku, takže si musel ľahnúť s tým, že už viac nevstane. Nad dvere svojej izby dal zavesiť tabuľu s veľkými písmenami: „Tu sa plní, čo Boh chce.“
Dňa 15. októbra 1755 oznámil, že mu už zostáva iba niekoľko hodín života. Večer odrazu zvolal: „Hľa, Panna Mária!“ a upadol do extázy. Tentoraz sa tato extáza neskončila, pretože stále trvá v nebi…
Svätý Gerard Majella zomrel vo veku 29 rokov v noci z 15. na 16. októbra. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Matterdomini (časť Caposele).
Za blahoslaveného ho vyhlásil Lev XIII. v roku 1893 a za svätého sv. Pius X. v roku 1904.
Životopis v skratke
- Narodenie: 6. apríl 1726, Muro Lucano, Taliansko
- Smrť: 16. október 1755 (29 ročný), Caposele, Taliansko
- Beatifikácia: 29. január 1893, Lev XIII.
- Kanonizácia: 11. december 1904, sv. Pius X.
- Sviatok: 16. október
Už ako päťročný sa modlil a rozjímal tak, ako dospelý, a mával zjavenia Pána Ježiša, Panny Márie i anjelov. Keď v desiatich rokoch pristúpil k prvému svätému prijímaniu, vzrástla jeho viera a láska k eucharistickému Kristovi.
Každodenne zvykol navštevovať Pána Ježiša vo svätostánku. A aby ho nenechával samotného ani v noci, vyžiadal si od kostolníka, ktorý bol jeho príbuzným, kľúče od kostola, a tak mohol stráviť s Ježišom dlhé hodiny.
Každý deň sa zbožne modlil ruženec a často opakoval: „Panna Mária mi ukradla srdce a ja som jej ho daroval!“ Po vytrvalom domáhaní ho prijal sv. Alfonz Mária de Liguori do Kongregácie redemptoristov.
Jeho život bol vzorom horlivosti za spásu duší, trpezlivosti v chorobách, lásky k chorým a úbohým, pokory pri falošnom obviňovaní, rehoľnej poslušnosti a ustavičnej modlitby. Za to ho Boh vyznačil darom uzdravovania, prorockým duchom i mystickými stavmi.
Bol vrátnikom, krajčírom, kostolníkom, kuchárom, ošetrovateľom chorých a hospodárom kláštora. Zatiaľ čo uzdravoval iných, sám ochorel: začal chrliť krv a dostal vysokú horúčku.
Nad dvere svojej izby dal zavesiť tabuľu s veľkým nápisom: „Tu sa plní, čo chce Boh“. Dňa 15. októbra 1755 oznámil, že mu už zostáva iba niekoľko hodín života. Večer odrazu zvolal: „Hľa, Panna Mária!“ a upadol do extázy. Tentoraz sa táto extáza neskončila, pretože stále trvá v nebi…
Svätý Gerard je patrón:
- pri pôrode
- detí (zvlášť nenarodených)
- žien, ktoré by chceli mať dieťa alebo sú tehotné
- matiek a materstva
- dobrej spovede
- falošne obvinených ľudí
„Božia vôľa je nesmierne dobro! Nerobme tu na zemi nič iné, len to, čo robia anjeli v nebi - Božiu vôľu v nebi, Božiu vôľu na zemi. Tak tam i tu je nebo.“ (sv. Gerard Majella)
Svätý Gerard Majella sa narodil v 18. storočí v Taliansku do rodiny z chudobnejších pomerov a čnostnými kresťanmi. Už od mladého veku bola v ňom ukrytá túžba stať sa rehoľníkom, ale jeho zdravotný stav bol veľkou nevýhodou.
Napokon boli jeho prosby vyslyšané a prijali ho do kláštora redemptoristov. Oplýval usilovnosťou, poslušnosťou a strohosťou života. Po zložení večných sľubov sa stal otcom farských misii. Podporoval chudobných a matky s deťmi. Sú známe mnohé zázraky, kedy Božou silou uzdravoval choré deti. Dostal prívlastok „anjel matiek“ a dnes je považovaný za patróna tehotných žien.
Po viacerých ťažkostiach ho prijali u redemptoristov a stal sa ošetrovateľom chorých.
Zomrel vo veku 29 rokov v extáze, pri ktorej videl Pannu Máriu.
Svätý Gerard Majella a Slovensko
Svätý Gerard Majella síce možno nepatrí medzi svätcov s najširšou ľudovou popularitou na Slovensku v porovnaní s niektorými inými, avšak jeho úcta je mimoriadne živá a hlboká, najmä v špecifických oblastiach a komunitách.
Je známy a vrúcne uctievaný predovšetkým ako patrón a mocný orodovník matiek (najmä tehotných a v pôrodných bolestiach), detí (narodených i nenarodených), manželských párov túžiacich po dieťati a tiež ľudí, ktorí čelia nespravodlivým obvineniam.
Mnoho slovenských žien a rodín sa k nemu s veľkou dôverou utieka v modlitbách práve v týchto životných situáciách.
Jeho úcta na Slovensku je neodmysliteľne spojená s pôsobením Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa - redemptoristov (CSsR), ktorej bol svätý Gerard horlivým rehoľným bratom. Práve v kostoloch a spoločenstvách spravovaných redemptoristami (napr. v Podolínci, Bratislave, Kostolnej-Záriečí, Michalovciach, Banskej Bystrici-Radvani) je jeho kult osobitne pestovaný. Nájdeme tu jeho sochy či obrazy a jeho sviatok (16. október) sa slávi s osobitnou úctou, často spojený s novénami a modlitbami za rodiny a matky.
Hoci tento taliansky svätec z 18. storočia nikdy fyzicky nepôsobil na našom území, jeho duchovné dedičstvo a povesť divotvorcu priniesli a udržiavajú na Slovensku práve redemptoristi. Pre slovenských veriacich je svätý Gerard Majella žiarivým príkladom jednoduchej, no pevnej viery, úplnej dôvery v Božiu prozreteľnosť aj uprostred veľkých skúšok a utrpenia.
Zázraky a mystické dary
Iba o niekoľkých svätých bolo zaznamenaných toľko úžasných udalostí, ako o svätom Gerardovi. Často upadol do extázy, keď meditoval o Bohu alebo o jeho svätej vôli a v tomto čase bolo jeho telo vyzdvihnuté niekoľko stôp nad zemou. Väčšina jeho zázrakov bola vykonaná pri službe iným.
Pri čítaní jeho životopisu sa začínajú zdať takéto neobvyklé udalosti ako bežné. Obnovil život chlapcovi, ktorý spadol z vysokého útesu; chudobnej rodine požehnal skromnú zásobu pšenice a tá im vydržala až do ďalšej úrody; niekoľkokrát rozmnožil chlieb, ktorý rozdával chudobným.
Jedného dňa prešiel cez vodu, aby priviedol do bezpečia na breh loďku s rybármi, ktorých ohrozovali búrlivé vlny.
Počas jeho života začal aj zázračný apoštolát pre matky. Raz, keď odchádzal od svojich priateľov, rodiny Pirofalovcov, jedna z dcér na neho zavolala, pretože si zabudol vreckovku. Vtedy Gerard prorocky povedal: „Nechaj si ju. Raz sa ti zíde.” Vreckovku si vážili ako vzácny suvenír od Gerarda. O niekoľko rokov neskôr tomuto dievčaťu hrozilo, že zomrie pri pôrode dieťaťa. Spomenula si na slová Gerarda a požiadala, aby jej priniesli vreckovku. Nebezpečenstvo takmer okamžite pominulo a porodila zdravé dieťa. Pri inej príležitosti požiadala Gerarda o modlitby matka, keď bola ohrozená ona aj jej nenarodené dieťa.
Gerard a matky čakajúce dieťa
Samotné jeho narodenie bolo pre Benedettu zrejme veľmi ťažké. Určite si veľmi dobre pamätala, že jedného chlapčeka už v prvom týždni jeho života stratila, a meno Gerard pre toto dieťa určite nenechalo nikoho na pochybách, po kom je pomenovaný; že sa volá po svojom malom bračekovi v nebi.
Matka, mamma, má v srdciach všetkých Talianov vyhradené zvláštne miesto. V duchovnom ponímaní sa všetky vzácne črty pozemských matiek dajú aplikovať na našu duchovnú matku, Máriu, Matku nášho Pána.
Gerard strávil svoj rehoľný život v dvoch svätyniach, zasvätených jej materstvu. Deliceto bolo zasvätené Panne Márii Tešiteľke a nad hlavným oltárom ešte aj dnes visí obraz, ktorý tam bol aj za Gerardových čias. Je na ňom Mária, ako teší a upokojuje dieťa Ježiša tým, že mu ponúka prsník.
Oddanosť a úcta k dieťaťu Ježiš bola najdôležitejšou črtou modlitbového života prvých spoločenstiev redemptoristov. Dvadsiateho piateho každý mesiac slávili akoby Vianoce v malom a obraz Božieho dieťaťa umiestnili na poprednom mieste v komunitnej kaplnke.
Existuje veľa príbehov, týkajúcich sa Gerarda a rodín, čakajúcich bábätko. Jedným z nich je aj príbeh o nastávajúcom otcovi. Gerardov priateľ, Alexander Piccolo, hodinár z Muro, o ktorom sme písali v jednej z predchádzajúcich kapitol, prišiel o svoju mladú manželku a krátko nato sa opäť oženil. Jeho nová manželka však čoskoro po sobáši vážne ochorela. Počas duchovných cvičení v Materdomini využil Alexander príležitosť a vyžaloval sa Gerardovi. Gerard mu povedal: „Hlavu hore, tvoja manželka je už šesť týždňov ťarchavá a bude to chlapček.“ Na Alexandrovo nesmierne potešenie sa ukázalo, že Gerard má pravdu a rozhodol sa chlapčeka nazvať menom Gerard.
V inej rodine sa zachoval príbeh o tom, ako Gerardovi spadla počas návštevy u nich na zem vreckovka. Jedna z dcér za ním rýchlo utekala, no Gerard jej len s úsmevom povedal: „Len si ju nechaj, možno ju budeš jedného dňa potrebovať!“ O niekoľko rokov neskôr si táto dievčina počas ťažkého pôrodu spomenula na túto vreckovku a dala si ju priniesť. Bolesti sa hneď zmiernili a ona porodila zdravé dieťatko. Odvtedy si všetky ťarchavé ženy v susedstve žiadali túto vreckovku. Museli ju natrhať na pásiky, aby týmto prosbám vyhoveli.
Matky pomenovávajú svoje deti Gerard, Gerardine alebo Majella z vďačnosti za pomoc svätého Gerarda pri pôrode. Relikviáre, sochy, obrazy, kaplnky svätého Gerarda v redemptoristických kostoloch priťahujú pozornosť mladých rodičov, ktorí sa pokúšajú počať dieťa alebo ktorí už prežívajú tehotenstvo. Chodievajú na vrátnicu do kláštora a vyhľadávajú medailóny, obrázok s modlitbou alebo prosia o požehnanie s relikviou tohto svätca.