Svätý Ján Zlatoústy sa narodil v Antiochii medzi rokmi 340 až 350 (podľa iných zdrojov 344 až 354). Sviatok svätého Jána Zlatoústeho sa slávi 13. novembra (úmrtie 14. septembra).
Jeho rodičia boli pravdepodobne kresťania. Otec bol zrejme rímskeho pôvodu a bol vyšším vojenským dôstojníkom, no zomrel krátko po narodení Jána. Matka Antusa bola gréckeho pôvodu. Keď ovdovela, mala asi dvadsať rokov, no viac sa nevydala, všetky sily chcela venovať výchove syna. Matka vštepila synovi znamenitú ľudskú vnímavosť a hlbokú kresťanskú vieru.
Ján mal jednu staršiu sestru, zdá sa však, že aj tá zomrela ešte v detskom veku. Chlapec bol veľmi bystrý, vynikal rozhodnosťou a jasnosťou úsudkov. Získal veľmi dobré vzdelanie v literatúre a rečníctve. Potom chcel pokračovať v právnických štúdiách, no pohľad na úskoky v súdnictve ho znechutil. Na radu svojho priateľa Bazila sa radšej zahĺbil do čítania Sv. Písma. Cirkevnú formáciu prijal od biskupa Meletia, ktorý ho ustanovil za lektora.
V rokoch 367 - 372 navštevoval Asceterium, istý druh seminára v Antiochii, spolu so skupinou mladých, z ktorých niekoľkí sa neskôr pod vedením slávneho exegétu Diodora z Tarzu stali biskupmi. V roku 368 bol pokrstený, keďže v tých časoch bolo celkom bežné, že sa nechávali ľudia krstiť až ako dospelí.
V roku 372, po smrti matky, sa Ján odobral medzi pustovníkov na hore Silpius, kde sa venoval čítaniu Svätého písma a rozjímaniu nad Božím slovom. Na tomto mieste, v spoločnosti mníchov a pustovníkov, mohol žiť jedine pre Boha. Takto žil šesť rokov. Veľa čítal Sv. Písmo a písal. Po šiestich rokoch sa vrátil do Antiochie, aby mohol byť apoštolsky činný. Dôvodom návratu bola choroba a keďže sa nedokázal o seba sám postarať, musel sa vrátiť do kresťanského spoločenstva v Antiochii.
V roku 386 bol vysvätený za kňaza. Ako miesto kazateľa mu určili Antiochiu. Tam pôsobil dvanásť rokov. Bolo to veľké mesto, malo asi stopäťdesiattisíc obyvateľov, z toho dve tretiny kresťanov. Bol veľmi horlivý.
Prednášal homílie proti ariánom, vystupoval pri spomienkach na antiochijských mučeníkov a na iných hlavných liturgických sláveniach. Nazvali ho Zlatoústym (grécky Chrysostomos), keďže veľmi brilantne a zapálene hovorieval o Božích pravdách.
V roku 397, po smrti konštantinopolského biskupa-patriarchu Nektaria, sa cisár Arkadius na radu Eutropia rozhodol dostať na uvoľnené miesto patriarchu sv. Jána Zlatoústeho. Sv, Ján sa snažil tejto úlohe v Cirkvi vyhnúť, preto sa menovanie uskutočnilo pod inou zámienkou. Odpor voči sv. Jánovi bol silný.
Sv. Ján aj ako patriarcha Carihradu žil veľmi prísnym životom. Evanjeliové rady začal najprv uplatňovať v patriarchálnom paláci, z ktorého odstránil nepatričný prepych. Drahý nábytok po svojom predchodcovi predal, peniaze rozdal chudobným, vyhýbal sa spoločnosti a zábavám, nikdy neusporadúval hostiny. Uprednostňoval prostotu, jednoduchosť a skromnosť vyžadoval tiež od ostatného duchovenstva. Nechcel trpieť neporiadky v Cirkvi.
Bol však veľmi horlivý aj voči veľmožom a ostatným. Napomínal aj cisárovnú Eudoxiu, ktorá bola pyšná, lakomá a utláčala ľud. Ján Zlatoústy svojim príkladom ukazoval ako treba smerovať k dobru. Budoval útulky pre chudobných, napomínal boháčov, útočil proti prepych. „Všetko zlo“ hovoril Ján „pochádza z týchto ľadových slov moje a tvoje“.... „postavte Boha na miesto vašich otrokov a musíte im dať slobodu!“..... „i Christa tým vyslobodíte z hladu, väzenskej núdze a nahoty...“.
V roku 403 biskupi, poplatní cisárovnej, sa zhromaždili, zosadili Jána z hodnosti carihradského patriarchu a požiadali cisára, aby Jána vypovedal do vyhnanstva. Ľud sa proti tomu búril, avšak slabý cisár sa nevedel postaviť proti cisárovnej a jej spoločnosti. Ján sa radšej sám vydal do rúk cisárovi, aby zabránil krviprelievaniu. Ľudia sa však zhromaždili a tiahli k cisárskemu palácu. Vtedy sa zľakla aj Eudoxia a Jána prepustili.
Jánovi nepriatelia podporovaní cisárovnou a dvorom obvinili svätého Jána z rôznych vymyslených vecí a odsúdili ho k detronizácii.
V roku 403 bol však Ján znovu dala uväznený a roku 404 je Ján odvádzaný do vyhnanstva do mesta Kukusus (dnes Göksum) v Arménsku. Bol to pustý kraj. Aj tu vo vyhnanstve sa snažil Ján byť prospešným kresťanom v Arménsku, Perzii i Sýrii. Keďže sa nepriatelia dopočuli o jeho požehnanom pôsobení v Arménsku, postarali o odsunutie Jána na územie až k východnému pobrežiu Čierneho mora, až k úpätí Kaukazu do Potiontu. Svätý arcibiskup bol odvedený do Kukuzu v Malej Arménii. Aj tu, vo vyhnanstve, obracal ľudí na kresťanskú vieru.
Počas cesty mu nedopriali ani oddych, za každého počasia musel pochodovať. 13. septembra 407 prišli do malej osady. Tam si chcel Ján aspoň na chvíľu odpočinúť. Cítil, že sa blíži koniec. Odložil svoje šaty, obliekol sa iba do bieleho ako na svadbu. a rozdal všetko, čo ešte mal. Noc strávil pri hrobe mučeníka sv. Baziliska, ktorý tam bol pochovaný. Ten sa mu zjavil a povedal mu, že na druhý deň budú už spolu v nebeskej sláve.
Skutočne, 14. septembra, sotva nastúpil na pochod, spadol na zem. Odniesli ho do svätyne sv. Baziliska, kde svoj život aj dokončil, opakujúc svoj obľúbený vzdych: „Buď chvála Pánovi za všetko. Pochovali ho vedľa sv. Baziliska, no roku 438 jeho pozostatky preniesli do Carihradu. V roku 1204 boli prevezené do Ríma a dnes sú uložené v kaplnke kanonického chóru baziliky sv. Petra. Časť z nich 24. 8. 2004 pápež Ján Pavol II. vrátil Konštantínopolskému patriarchátu.
Sv. Ján Zlatoústy zanechal po sebe najobsiahlejšie dielo zo všetkých východných gréckych otcov. Sú tam výklady Svätého Písma, homílie a listy. Pripisuje sa mu 17 traktátov, viac ako 700 pôvodných homílií, komentárov k sv. Matúšovi a sv. Pavlovi. Pri písaní si sv. Ján Zlatoústy dal záležať, aby jeho spisy prispievali k celkovému rozvoju človeka v jeho fyzickej, intelektuálnej i náboženskej dimenzii. Pred smrťou napísal, že hodnota človeka spočíva v presnom poznaní pravej náuky a v čestnom živote. Tieto dve veci: poznanie pravdy a čestný život, kráčajú ruka v ruke, t.j. nemožno ich oddeľovať.
Roku 1568 dostal titul doktor Eucharistie. V roku 1568 bol pápežom Piom V. vyhlásený za učiteľa Cirkvi.
Medzi svätých bol podľa niektorých podaní zapísaný už pápežom Inocentom I. a liturgická úcta k nemu začala v roku 428.
Sv. Ján Zlatoústy je patrónom kazateľov.
Zaujímavosti:
- Sv. Ján Zlatoústy sa narodil v Antiochii v Sýrii.
- Bol známy svojou výrečnosťou a kázňami.
- Jeho spisy sa dodnes používajú v teológii a liturgii.
Tabuľka: Hlavné míľniky života sv. Jána Zlatoústeho
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 340-350 | Narodenie v Antiochii |
| 368 | Krst |
| 372 | Odchod do hôr |
| 386 | Vysvätenie za kňaza |
| 397 | Patriarcha Carihradu |
| 404 | Vyhnanstvo do Kukusus |
| 407 | Smrť v Komane |
Svätý Ján Zlatoústy je významnou postavou kresťanskej histórie, ktorej život a dielo majú hlboký vplyv na Cirkev dodnes. Jeho spisy a kázne sú stále aktuálne a inšpirujú mnohých ľudí na celom svete.

Svätý Ján Zlatoústy

Sv. Ján Zlatoústy
tags: #svaty #jan #chrizostom