Svätý Jozef Kupertínsky, taliansky františkánsky kňaz zo 17. storočia, je preslávený mystickými zážitkami a levitáciami. Hoci na Slovensku nepatrí medzi všeobecne známych svätcov, jeho popularita v posledných desaťročiach citeľne rastie. Je čoraz viac poznávaný a vzývaný ako patrón študentov (obzvlášť pred skúškami a počas nich), ako aj patrón letcov, astronautov a ľudí s mentálnym alebo vývinovým znevýhodnením. Mimo týchto kruhov je jeho meno a príbeh menej frekventovaný.
Verejná úcta k nemu na Slovensku zatiaľ nie je príliš rozšírená; nie sú známe významné kostoly, kaplnky či pútnické miesta, ktoré by boli zasvätené priamo jemu, a jeho ikonografické zobrazenia v chrámoch sú skôr zriedkavé. Úcta má teda prevažne súkromný charakter, sústredený najmä na individuálne modlitby študentov a ich rodín.
Hoci svätý Jozef Kupertínsky nemá žiadne priame historické či kultúrne väzby na Slovensko, jeho duchovný odkaz a špecifický patronát mu dávajú osobitný význam aj pre našu krajinu. Jeho životný príbeh je mimoriadne silnou inšpiráciou a povzbudením.
Narodil sa v maštali, bol analfabet a pre chorobu nemohol chodiť do školy. Napriek ťažkému životnému údelu sa stal jednoduchým a zároveň charizmatickým kňazom a minoritom.
Príbehy svätých | Svätý Jozef z Cupertina | Katie a Koco
Život svätého Jozefa Kupertínskeho
Sv. Jozef Kupertínsky, vlastným menom Jozef Mária Desa, sa narodil 17. júna 1603 v maštali, pretože tesne pred jeho narodením jeho rodičom exekútor zabavil rodinný majetok. Preto mu aj dali meno Jozef Mária. Svätec to už od narodenia nemal ustlané na ružiach. Jeho otec Felice Desa bol vážený človek s veľkým srdcom, šikovný kolár a zhotoviteľ povozov, ktorý mal ešte vedľajšiu prácu ako správca hradu. Na svoju dobrotu však doplatil, keď s naivnou dôverčivosťou podpísal zmenky priateľom, v núdzi, ktorí sa ukázali ako nedôveryhodní a Felice sa ocitol v dlhoch. bol naňho vydaný zatykač a aby sa vyhol väzeniu, utiekol z domova a ukrýval sa. Úradníci k nim chodili rekvírovať ako na páse. Raz sa pri takejto ich návšteve Franceschina Panaca, ktorá bola vo vysokom štádiu tehotenstva, schovala do neďalekej stajne, kde porodila synčeka Jozefa.
Ako dieťa to nemal ľahké. Jeho ústa boli stále pootvorené, preto ho rovesníci prezývali Boccaperta (pootvorené ústa). Na hlave mal nepríjemnú vyrážku a na kolene hnisajúci a zapáchajúci vred. Okrem toho bol dlhodobo chorý, preto nemohol navštevovať školu. A tak bol Jozef analfabet. Uzdravenie z dlhodobej choroby bolo prisudzované vrúcnym prosbám k Panne Márii. Jozef sa za toto uzdravenie chcel Panne Márii a Bohu samotnému odvďačiť.
Hoci v tej dobe si nemohol každý dovoliť vzdelanie, Jozefovi rodičia predsa len chceli, aby ich syn chodil do školy. Už tam sa prejavila jeho povaha, keď roztržito a ako v sne písal na tabuľu písmenká, no keď jedného dňa začul hrať vo vedľajšej miestnosti organ, upadol do tranzu. Jozef počas školskej dochádzky ochorel a zhubný nádor kĺbu a následne hroziaca gangréna ho pripútali na šesť rokov k posteli. Po zázračnom vyliečení na príhovor Božej Matky sa potom Jozef snažil vyučiť nejakému remeslu, do školy sa už nemohol vrátiť.
Vo svojich sedemnástich rokoch sa rozhodol vstúpiť ku kapucínom, kde prijal rehoľné meno Štefan. Podľa bratov bol nešikovný a veľa vecí rozbil. No už v tomto mladom veku bol bohatý v duchovnej oblasti - mával časté extázy. Kvôli všetkým týmto dôvodom bol poslaný domov ešte pred ukončením noviciátu, kde ho čakalo pokarhanie od matky. Napokon to však bola samotná matka, ktorá mu pomohla dostať sa k bratom minoritom.
V kláštore sa staral o upratovanie stajní. Tam viedol tichý, pokorný a poslušný život. Ku dosiahnutiu vysvätenia za kňaza musel Jozef študovať. Učenie mu šlo ťažko. Napriek tomu sa však dokázal naučiť základy latinčiny, zaobchádzať s breviárom a naučil sa naspamäť aj regulu sv. Františka. Po tomto štúdiu slávnostne zložil večné sľuby v minoritnom ráde. Jeho príbuzní, strýkovia, mu pomáhali aj pri štúdiu za kňaza.
Keď mal byť vysvätený za diakona, musel predtým zložiť skúšky. Jeho priateľ spomína, že Jozef o sebe dosť pochyboval, že pred skúšajúcimi uspeje. Prostredníctvom Božej pomoci, ktorej veril viac ako sebe, urobil všetky skúšky. V marci 1628 bol vysvätený za kňaza.
Sám Jozef vravel: „Moje vzdelanie je chatrné a za to, že som bol vysvätený a stal som sa kňazom, vďačím zvláštnej milosti Božej a blahoslavenej Panne Márii.“ V jeho životopise sa uvádza, že to, čo sa Jozef naučil, bolo aj na skúškach. Preto je nápomocný aj študentom pri skúškach.
Svätý Jozef Kupertínsky už ako kňaz otec Jozef stále konal skutky pokánia, umŕtvovania samého seba. Po večeroch čítaval náboženské texty či potajomky upratoval kostol. Z konania týchto skutkov si vyslúžil prezývku kláštorný sluha.
Práve pre tieto opakujúce sa udalosti je výnimočnosťou, že tento svätec je často vyobrazovaný nie portrétovo, ale ako vznášajúci sa vo vzduchu. Jozefovi stačilo vysloviť či pomyslieť na mená Ježiš a Mária a zmeravel či padol na zem ako mŕtvola. Takto zostal, až pokiaľ ho táto sila neopustila alebo mu to, v mene poslušnosti, nenariadil predstavený. Jozef Kupertínsky levitoval najmä počas svätej omše, takmer každý deň. Po precitnutí z tohto zážitku sa cítil zahanbene, keďže sa ho ľudia dotýkali a prosili ho o milosrdenstvo.
Jozef okrem toho čelil aj útokom diabla, ktorý ho nešetril. Trápil ho duchovnými, ale aj fyzickými bojmi. Bratia ho nachádzali zbitého či omdleného mimo jeho cely. Jeho extázy neustávali, naopak, silneli a Jozef dostával ďalšie dary, ako napríklad dar proroctva či dar bilokácie (bol blízky aj ľuďom zo vzdialených miest). Špecifickým bol dar nazerať do hĺbky srdca každého človeka, ktorého stretol. Veľmi ľahko spoznal, ak bol niekto pri ňom v ťažkom hriechu.
Provinciál Antonio da San Mauro Forte usúdil, že potenciál, dary a schopnosti brata Jozefa treba využiť, aby sa rozšírila povesť o svätom mužovi v ráde minoritov. Preto ho poslal do Provincie sv. Mikuláša, v ktorej sa nachádzalo asi päťdesiat kláštorov. Tam mal duchovne povzbudzovať ľud a aj spolubratov. Boh mu v tieto dni návštev hojne dával dary levitácie, extáz, čo Jozef prežíval veľmi ťažko. No v duchu poslušnosti pred provinciálom v týchto návštevách pokračoval. Sám hovoril: „Radšej zomriem, než by som bol neposlušný. Poslušnosť je voz, ktorým sa ide do raja. Pre zachovanie sľubu poslušnosti by som vstúpil do rozpálenej pece a verím, že by som z nej vyšiel nedotknutý pre zásluhy mojej podriadenosti.“
Kňaz a mystik však nemal len svojich obľúbencov, ale aj nepriateľov, ktorí boli presvedčení, že ide o podvod, keďže obvykle takí svätí ľudia nevyhľadávajú prestíž. 26. mája 1636 dal apoštolský vikár spísať svojmu právnikovi obžalobu proti Jozefovi z Copertina a odoslal ju inkvizičnému tribunálu v Neapole. Po období podrobného vyšetrovania bol Jozef predvolaný pred inkvizičný tribunál. Na cestu sa vydal so spolubratom Ľudovítom dell‘Audise a so svojím spovedníkom. Po príchode ho celú noc sužovali strachy a obavy, preto vrúcne vzýval svätého Antona z Padovy a Katarínu Sienskú, ktorých mal v mimoriadnej úcte. Predsa len to bola nebezpečná obžaloba, ktorá ho mohla dostať do väzenia a navždy očierniť jeho meno. Jozef podstúpil tri vypočúvania, v ktorých úspešne obstál.
Táto udalosť zanechala stopu na celom ráde. Preto bolo Jozefovi nariadené, aby radšej žil sám, v odlúčení od ľudí. A tak ho poslali do Assisi. To Jozefa tešilo, keďže to bolo jeho snom - uvidieť mesto, kde žil svätec František z Assisi. Brat sa zanedlho dostal do nemilosti spovedníka, laickí bratia ho mali v neúcte a vysmievali sa mu. Jozef to všetko znášal ťažko až upadol do vnútornej vyprahnutosti. Počas tohto obdobia necítil radosť z modlitby či meditácie. Snažil sa pomáhať druhým, ale jemu samému sa zdravie ešte viac zhoršilo. Preto žiadal predstaveného, aby sa mohol vrátiť do Copertina, čo mu nebolo vyhovené pre ešte neukončený inkvizičný proces.
V roku 1644 sa Jozef s bratom Ľudovítom dostal do Ríma, kde si mal vypočuť verdikt, či sa môže navrátiť do Copertina. Odpoveď však bola záporná, a tak sa brat Jozef vrátil so smútkom do Assisi. V auguste toho roku získal občianstvo v Assisi, čo ho veľmi potešilo. Akoby u neho nastal obrat, a tak sa ponáhľal do baziliky, aby tam prosil Františka o odpustenie, že chcel odtiaľto odísť. Opäť sa vo väčšej miere obnovili zážitky extázy a levitácie.
Posledné roky života svätého Jozefa Kupertínskeho boli poznačené odlúčením od sveta a ťažkou chorobou. Z Assisi bol poslaný do Pietrarubii, Fossombrone a odtiaľ v roku 1657 do kláštora v Osime - tu strávil posledných šesť rokov svojho života. 15. augusta 1663 odslúžil svoju poslednú svätú omšu. Po nej zaľahol na lôžko. Aj keď sa zdalo, že sa cíti lepšie, v septembri ho znova postihla horúčka, ktorú nevedeli zraziť. Jozef už vtedy vravel slová: „Somárik začína liezť na kopec!“ čím naznačoval, že sa blíži jeho smrť. Pár dní po tom sa mu priťažilo a len ticho opakoval slová: „Somárik je už skoro na kopci.“ Od 16. septembra 1663 ho sily úplne opustili. Opuchol mu jazyk, takže už len veľmi ťažko komunikoval. Vládal ešte prijímať Eucharistiu a opakovať slová: „Somárik je na vrchole kopca.“ Znamením jeho konca bol 18. september, kedy už pre veľký opuch nemohol prijať ani Eucharistiu. Krátko pred smrťou mu tvár začala žiariť a jeho život skončil dlhým úsmevom.
Po pochovaní sa miesto uloženia jeho ostatkov stalo pútnickým miestom. Ľudia sem spontánne prichádzali a na tomto mieste sa stalo viacero zázrakov. V roku 1753 mu pápež Benedikt XIV. udelil titul blahoslavený.
Príbeh svätého Jozefa Kupertínskeho je popretkávaný rôznymi udalosťami, ktoré boli smutné, ale aj výnimočné, priam zázračné.
Život modlitby sv. Jozef obvykle popisoval pomocou obrazu života vtákov, ktorí znižujú svoj let, keď hľadajú niečo na jedenie a keď to nájdu, rýchlo sa vznášajú k nebu.
Na živote svätého Jozefa Kupertínskeho môžeme vidieť silu Božej lásky. Možno dnešná moderná psychológia by takéhoto muža odpísala ako beznádejný prípad, ale sila Božej lásky sa vysmieva všetkým ľudským bariéram. Aká veľká je pravda, že Boh sa zjavuje najbiednejším zo svojich detí.
Svätý Jozef Kupertínsky a štúdium
Svätý Jozef Kupertínsky má silný odkaz a je inšpiráciou. Napriek tomu, že mal počas štúdií obrovské ťažkosti s učením a bol považovaný za neschopného, vďaka svojej hlbokej viere, pokore a nesmiernej láske k Bohu dosiahol nielen kňazstvo, ale aj mimoriadne mystické dary.
Jeho príklad jasne ukazuje, že Božia milosť pôsobí nečakanými cestami a že Boh si pre svoje plány môže vyvoliť aj tých, ktorých svet odpisuje. Pre slovenských študentov, ktorí zápasia s nárokmi školy či trémou pred skúškami, je svätý Jozef Kupertínsky mocným orodovníkom a posilou v dôvere, že s Božou pomocou možno prekonať aj veľké prekážky.
Modlitba k svätému Jozefovi Kupertínskemu
Prinášame vám aj modlitbu, ktorú sa môžu žiaci a aj študenti modliť k svätému Jozefovi Kupertínskemu:
Svätý Jozef Kupertínsky, priateľ študentov a zástanca tých, čo skladajú skúšky, prichádzam, aby som ťa poprosil o pomoc v mojom štúdiu. Ty poznáš zo svojej vlastnej skúsenosti, aký veľký nepokoj doprevádza študijné úsilie a ako je jednoduché stratiť orientáciu v množstve intelektuálnych otázok alebo sa nechať znechutiť. Ty, ktorý si bol v štúdiu pri skúškach Bohom zázračne podporovaný, aby si bol pripustený ku kňazskému svedectvu, vypros u Boha svetlo pre môj rozum a silu pre moju vôľu. Ty, ktorý si konkrétnym spôsobom zakúsil materskú pomoc Panny Márie, Matky Múdrosti, pros ju za mňa, aby som mohol šťastne prekonať všetky študijné ťažkosti. Svoju dôveru v tvoj príhovor spájam s pevným rozhodnutím žiť ako človek skutočne veriaci.
V modlitbe, ktorú sa môžu študenti modliť pred skladaním skúšky, sa píše: Ó, svätý Jozef Kupertínsky, ktorý si v Bohu dosiahol, že na skúškach sa ťa pýtali len tie otázky, ktoré si vedel, daj, nech uspejem v… Nešlo tu len o ľahkomyseľné spoľahnutie sa Jozefa na Boha, že takto jednoducho uspeje v skúškach, ale bola to hlavne Božia milosť, ktorá mu pomáhala počas celého štúdia.
Ak budeš počas tohto školského či akademického roka potrebovať v súvislosti so školou špeciálnu pomoc, možno ti príde vhod obrátiť sa aj na niektorého z týchto svätcov, ktorých si Cirkev uctieva ako patrónov študujúcich. Asi v živote každého študenta je predmet alebo učiteľ, ktorý vie pekne skomplikovať život. Prosba o orodovanie svätých nie je magická formulka, ktorá ti splní všetky želania s presnosťou zlatej rybky.
Odkaz svätého Jozefa Kupertínskeho
Svätý Jozef Kupertínsky bol jednoduchý, priezračný človek, muž modlitby, dobrotivý a skutočný menší brat: pri obyčajnej myšlienke alebo pohľade na posvätné veci, pri slúžení svätej omše alebo pri počúvaní Božieho slova upadal do extázy a začal sa vznášať.
Základom zasväteného života je pre Jozefa Božia láska a odpoveď na ňu. Svätec označuje ako tri základné úlohy pre rehoľníka: milovať Boha celým srdcom, velebiť ho a pre druhých byť príkladom v konaní dobrých skutkov.
Veľmi si vážil sľub poslušnosti, a takto dosvedčujú aj jeho slová: „Radšej zomriem, než by som bol neposlušný. Poslušnosť je voz, ktorým sa ide do raja.
Keď slúžil sv. omšu, jeho telo sa vznášalo medzi nebom a zemou, zvlášť pri pozdvihovaní sa aj on sám vznášal nad oltárom. Napríklad keď bratia navštívili nejaký chrám a nevedeli či je tam sviatosť oltárna, pochybnosti boli odstránené reakciou sv.
Levitácie boli veľmi často príležitosťou k prejavovaniu nadprirodzeného významu poslušnosti. Keď sa Jozef nachádzal v extáze, nereagoval na žiadne zjavné podnety, bol akoby úplne odtrhnutý od sveta. Dokonca ani plamene od sviečok nepoškodzovali jeho telo ani habit.
tags: #svaty #jozef #kupertinsky #modlitba