Svätý Jur, malebné vinohradnícke mestečko na úpätí Malých Karpát, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Jedným z najvýraznejších symbolov mesta je jeho erb, ktorý odráža jeho identitu a historický vývoj.
Svätý Jur má hovoriaci erb, čo znamená, že na štíte zobrazená figúra a názov mesta majú rovnaké znenie. Sv. Juraj v brnení na koni mečom či kopiou zabíjajúci draka je symbolom Svätého Jura nielen od 14. júna 1647 - od povýšenia na slobodné kráľovské mesto Ferdinandom III., ale aj v tom čase, keď bol Svätý Jur poddanským mestečkom.
Najstaršie zistené doklady o používaní vlastného pečatidla sú tri listiny z roku 1433, ktoré sa nachádzajú v bratislavskom mestskom archíve.
Vinohradníctvo ako fenomén vtlačilo svoju pečať mestečku, jeho architektúre vinohradníckych domov s vysokou priechodnou bránou a podbráním, kam sa dalo vtiahnuť s vozom k zadným veľkým pivniciam a lisovniam (prešovniam).
Jadrom mesta je terénne stúpajúca Prostredná ulica v strede mierne rozšírená do tvaru vretena s pôvodne trhovou funkciou. Vo vrchole pôdorysu stojí farský kostol sv. Juraja z 13. - 15. storočia, ktorý dominuje celému okoliu. Nižšie, na konci námestia, je postavený pálffyovský kaštieľ a na križovatke hlavných vnútromestských komunikácií stoja ďalšie historicky významné budovy, akými sú bývalý kláštor a kostol piaristov, Segnerova kúria premenená na evanjelický kostol, starý mestský dom, Zichyho kúria - dnešná radnica, Kautzov dom a iné domy bohatých mešťanov, postavené zväčša v 16. s 17. storočia.
Návštevu malebného mesta začneme zvyčajne vstupom z hlavnej príjazdovej cesty z Bratislavy do Pezinka. Prechádzkou mierne stúpajúcim námestím navštívime kostol piaristov i expozíciu dejín mesta v budove mestského úradu či Literárne múzeum P. Jilemnického.
Náročnejší návštevníci môžu značkovanou trasou prísť k zrúcaninám hradu Biely Kameň či k hradisku Neštich. Pobyt vo Svätom Jure rozširuje aj návšteva jeho okolia - Jozefského údolia, kde sú dobré podmienky na lyžovanie i kúpanie.
Medzi významné pamiatky mesta patrí aj meštiansky renesančný dom na Ul. dr. Kautza 1. Pri jeho stavbe sa využili staršie múry z polovice 16. storočia. Za renesančnou bránou je v podjazde nad bývalým portálom kamenný erb s nápisovými tabuľkami z rokov 1547 a 1590.
V strede strechy je neogotický štít s erbom mesta Svätý Jur. Na prízemí je umiestnené mestské múzeum s mnohými vzácnymi exponátmi dokumentujúcimi históriu mesta.
Šľachtická kúria Zichyovcov, pôvodne renesančný dom, obnovený v roku 1865. Odvtedy je v tejto budove mestská správa. Na neogotickom štíte je umiestnený erb Svätého Jura. Na prízemí sa nachádza mestské múzeum.
Blízo pri sebe sú tri pamiatky: Piaristický kláštor, kostol Svätej trojice a Morový stĺp. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685, postupne tu vybudovali kláštor a gymnázium. Kostol Najsvätejšej trojice postavený v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Morový stĺp pred kláštorom je z roku 1831 ako spomienka na ukončenie morovej epidémie pri ktorej zomrelo 182 svätojurčanov.
Evanjelický kostol sa nachádza v prestavanom meštiackom dome Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. Kaštieľ Pálfiovcov z roku 1609 bol renesančným sídlom Kataríny Pálffiovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609. Pravdepodobne však ide o prestavbu staršej budovy z prvej polovice 13. storočia. Ján Pálfy venoval v roku 1907 detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave na rekonvalescenčný pobyt chorých detí.
Gotický kostol Svätého Juraja je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Drevená zvonička z roku 1663.
Z mestskej časti Neštich chodník na hrad vedie ponad záhrady a neskôr lesom. Po chvíli sa objavia múry hradu Biely Kameň.
Od železničnej stanice vo Svätom Jure vedie na hrad žlto značený turistický chodník, ktorý je súbežný so Svätojurským náučným chodníkom.
Hrad Biely Kameň bol postavený koncom 13. storočia prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II.. V 80. rokoch 13. storočia dobyli hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V druhej polovici 14. storočia bol hrad prestavaný v gotickom slohu, k obytnej veži, k palácovej časti a k hospodárskym budovám pribudol vonkajší hrad a hradná kaplnka. Vznikla tak dobre opevnená kamenná pevnosť. Posledný krát bol hrad dobytý v roku 1385 počas husitského povstania vojskami moravských markgrófov Prokopa a Jošta.
V 16. storočí došlo k úpadku Svätojurských grófov a keď v roku 1543 zomrel posledný mužský člen rodu, gróf Krištof II, kráľ v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného. Gašpar urobil na chátrajúcom hrade opravy a vylepšenia opevnenia, ktoré však prerušila jeho náhla smrť v roku 1550. Po smrti aj jeho syna v roku 1544 hrad prevzal Gašparov synovec Gašpar II. Nakoľko stav celej stavby sa zhoršoval, panovník sa rozhodol v roku 1558 vziať Svätojurský hrad späť. Neskorší majitelia Pálfiovci taktiež neinvestovali do chátrajúceho sa hradu, ale postavili v roku 1609 vo Svätom Jure kaštieľ, hrad slúžil ako väzenie a sklad. Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2023 vzniklo občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii na záchranu hradu Biely kameň. A podľa toho, čo som videla, bude to beh na veľmi dlhé trate, hrad roky chátral a o pár rokov by sme ho mohli zaradiť medzi zaniknuté hrady. Zákutia hradu Biely Kameň. Hrad Biely Kameň 17.
Najvzácnejšou pamiatkou v kostole je hlavný oltár. Je vytesaný do bieleho vápenitého pieskovca. Iba pár sa ich zachovalo v oblasti okolo Dunaja. Väčšia časť oltára je neskorá gotika, postranné výjavy už robil mladší sochár v renesančnom štýle.
Ako sa dostal do Svätého Jura oltár vytesaný z pieskovca? Grófi zo Svätého Jura vlastnili panstvá vo vinohradníckych obciach na brehu Neziderského jazera. Pri jednej z nich, pri Breitenbrunne, bol povestný lom na tento druh kameňa.
V kostole je niekoľko záhad, ktoré nemajú ľahké vysvetlenie. Hľadať odkazy a nápovedy môže byť vzrušujúcou zábavou. Dobu vzniku hlavného oltára napríklad pomáha určiť socha svätého Leopolda, ktorá je na jednej strane oltára. Prečo však južný vstupný portál vyzerá ako nedostavaný, zostáva záhadou. Nedokončili ho alebo sa časom poškodil?
Isté je, že nad vchodom sú konáre a na nich zavesené prilby vojakov. Hlavným tvorcom figurálnej časti výjavov bol starší sochár, ktorý pracoval ešte štýlom označovaným dnes neskorá gotika. Gotická konzola klenby zobrazuje vežu s postavičkami. Ako sochárske dielo z kameňa ide o nevídaný unikát.
Hlavný oltár v Kostole svätého Juraja: Jeho stavba a členenie ešte traduje neskorogotické oltáre. V troch nikách predely sú reliéfy Narodenia Pána, Poklony troch kráľov a Úteku do Egypta. V centrálnej skrini svätý Juraj zabíjajúci draka, po stranách a v nadstavci vysoké reliéfy výjavov zo života sv. Juraja. V štítovej archivolte je reliéf so scénou mučenia sv. Šebastiána a po stranách i vo vrchole sú samostatné plastiky. Postavy svätíc majú ešte gotickú siluetu.
Svätojurskí grófi boli pánmi veľkého územia. O ich bohatstve a moci hovorí rímskokatolícky kostol svätého Juraja. Kostol postavili okolo roku 1300. Stojí na okraji vyvýšeniny, nad horným koncom mesta a ľudia sa tu ubránili aj pred tureckým nájazdom. Kostol postupne dostavovali a prebudovávali. Vo svätyni bol pôvodne aj jedinečný náhrobok grófa Juraja zo Svätého Jura a Pezinka z roku 1467. Ten sa nezachoval. V rohu kaplnky je však ukrytá neskorogotická náhrobná platňa z tohto náhrobku. Je z červeného mramoru. Nie je vzácna len ako dôkaz o živote grófa Juraja, ale platňa sama osebe patrí medzi špičkové neskorogotické diela.
Neskorogotická platňa z červeného mramoru z náhrobku grófa Juraja zo Svätého Jura a Pezinka, ktorý zomrel v roku 1467. Tvorila vrchnák tumby, ktorá bola v pohrebnej kaplnke Najsvätejšej Trojice. Reliéf má neskorogotickú koncepciu - postava rytiera leží na plášti, pod hlavou má podušku, pod nohami leva, v pravej ruke drží zástavu so znakom rodu, ľavou pridŕža meč. Vedľa neho je aj rodový erb so všetkými klenotmi. Portrétna tvár a jedinečné detaily odevu sú prejavom mimoriadnej sochárskej kvality, počítajúcej aj so svetelnými efektmi.
V kostole je oltárny obraz "Kristus na kríži" z van Dyckovej maliarskej školy. Je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že gotický kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému.
- freska svätca (14. storočie),
- gotické pastofórium (15. storočie),
- gotický mramorový sarkofág grófa Juraja (rok 1467),
- renesančný náhrobok grófa Gašpara zo Serede (rok 1550),
- epitaf Jakuba Mordaxa a grófky Agnesy (rok 1600),
- rokoková kazateľnica (rok 1775),
- oltár sv. Bartolomeja, patróna Nešticha (rok 1778),
- mozaikové okná podľa návrhov akademického maliara Janka Alexyho (rok 1950).
Boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány.
Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Pestovanie viniča však možno predpokladať už v časoch rímskeho panstva na Dunaji. V členitom teréne malých Karpát je poloha svätojurských vinohradov rozmanitá. Veľa z nich sa nachádza na nerozdrobenom kameni premiešanom s pieskom. Keď sa zem pripravuje na sadenie, kamene sa odstraňujú. Vinohradníci z nich stavajú stienky alebo tzv. rúny (hromady kamenia medzi vinohradmi). Vo viniciach pod lesmi v strmom teréne tak vytvárajú terasy, ktoré pôsobia ako ukážka starodávneho pestovania viniča, bez veľkých scelených plôch.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1209 keď sa Svätý Jur stal slobodným trhovým mestom. V súčastnosti je mesto známe svojimi vinohradmi a vinárstvom, ktoré tu má už vyše 700 ročnú tradíciu. Terasovité vinohrady sú vysadené na upätí Malých Karpát.
Trasou náučného chodníka je mnoho historických pamiatok. V parčíku je pamätník obetiam II. svetovej vojny a tiež obetiam holokaustu. Pamätník obetiam II. Na upravenom námestí sú osadené lavičky.
Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred n.l.
| Mesiac | Priemerná teplota (Január) | Priemerná teplota (Júl) | Priemerné ročné zrážky |
|---|---|---|---|
| Svätý Jur | -1 až -4°C | 19,5 až 20,5°C | 530 až 650 mm |
V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer.
Od začiatku 17. storočia sa datuje povesť o Tureckej studničke. 17. septembra 1663. Hoci sa na opevnení mesta usilovne pracovalo, hradby stále neboli dokončené a turecké nebezpečenstvo bolo príliš blízko. Pohroma prišla nadránom, bleskovo. Obyvatelia sa neubránili. Po strechách skákal červený kohút, lúpilo sa, zabíjalo, bralo do zajatia. Kto nevládal, snažil sa skryť, kto vládal, utekal. Tam utekala i mladučká dievčina zo Segnerovie rodiny. Dych sa krátil, srdce v hrdle, dupot konských kopýt už kdesi za chrbátom. Kde hľadať pomoc, kde záchranu? Zrak jej padol na nie priveľmi hlbokú studienku pod vinohradom. Skok do vody, prikrčila sa a čakala na zázrak. Vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, veľký pavúk križiak sa pustil do roboty. V okamihu utkal sieť a uvelebil sa v jej strede. Turci, vidiac sieť neporušenú, prebehli naokolo. Keď sa Svätojurania spamätali z najhoršieho, keď porátali mŕtvych, zajatých a všetky straty, rozprávali si aj o tomto zázračnom zachránení. Studničku pomenovali Turecká. Andreas Segner, brat zachráneného dievčaťa, nechal z bieleho pieskovca vytesať hlavu Turka a platňu osadiť na studničku. Studnička zanikla, povesť zostala a dedila sa z pokolenia na pokolenie. Mgr.