Slovo patrón je latinského pôvodu a v starom Ríme označovalo človeka s bohatstvom a vplyvom, ktorý sa v duchu občianskej empatie zaujímal o problémy menej úspešných a pomáhal im. Títo sa označovali ako klienti a patrónovi vzdávali úctu, niekedy mu ako vďaku za pomoc dali darček. Patrón sa za klientov mohol prihovoriť napr. u veriteľov. Tento základ prijalo v duchovnej podobe kresťanstvo.
Svätí patróni podľa našej viery vyprosujú veriacim u Boha milosti, pomáhajú v životných situáciách, ich život je inšpiráciou pre naše konanie. Prisudzovanie patrónstva súvisí s ich životom či pôvodom ( apoštol Peter bol rybár, preto je patrón rybárov, sv. Václav bol české knieža a je patrón Čiech) alebo vierou.
Svätý Peter, apoštol (* ?, Betsaida, † 64/67?, Rím), pôvodným menom Šimon, jeden z dvanástich učeníkov Ježiša Krista. Údaje o jeho pôsobení na čele v tom čase malej skupiny kresťanov sa značne líšia. Podľa biblie ho touto úlohou poveril osobne Ježiš.
Sv. Šimon Peter sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala. Sv. Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Podľa týchto opisov si môžeme dosť presne poskladať jeho život, ale aj povahu.
Sv. Lukáš opisuje situáciu, keď Šimon na Ježišovo slovo spustil sieť do mora a chytil obrovské množstvo rýb. Peter vtedy padol Ježišovi k nohám a povedal mu: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“ Odvtedy Peter chodil s Ježišom, počúval ho a nasledoval. Keď sa raz pýtal Ježiš, za koho ho pokladajú, odpovedal práve on: „Ty si Mesiáš, Syn pravého Boha.“ Kristus mu povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“ Peter sa vždy spomína ako prvý v zozname apoštolov. Patril k dôverníkom Ježiša, spolu s Jánom a Jakubom. Týchto troch zobral Ježiš so sebou na horu Premenenia, pri vzkriesení Jairovej dcéry a takisto aj v Getsemanskej záhrade ich pozval k spoločnej modlitbe. Keď ich Majstra zatkli, hneď sa postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho.
Po vzkriesení to bol on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, či je pravda to, čo im vyrozprávali ženy. Sv. Ján apoštol spomína ešte jednu osobitnú príhodu, ktorá sa stala po vzkriesení a je dôležitá vzhľadom na osobu Petra. Kristus sa ho trikrát spýtal, či ho má rád. Peter zakaždým odpovedá „áno“. Ježiš mu vtedy odpovedá tiež trikrát: „Pas moje ovce.“ Po nanebovstúpení má Peter neodškriepiteľné prvenstvo medzi apoštolmi. Na jeho slovo ustanovili ďalšieho apoštola namiesto zradcu Judáša, on začína prvý hovoriť pri zoslaní Ducha Svätého. On sa spomína ako prvý, ktorý urobil zázrak, on vyniesol rozsudok nad klamstvom Ananiáša a Zafiry.
Peter potom ďalej pôsobil v Jeruzaleme. Pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Herodes Agrippa ho uväznil, ale v noci k nemu prišiel anjel a zázračne ho vyslobodil z väzenia. Potom horlivo účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme. Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone. Zomrel mučeníckou smrťou asi roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou.
Sv. Peter, apoštol, socha na Námestí sv. Petra.
Socha svätého Petra na Námestí sv. Petra vo Vatikáne
Ježišov učeníkPôvodným menom Symeon alebo po grécky Šimon bol rodákom z Betsaidy na brehu Galilejského jazera, synom Jonáša a s bratom Ondrejom boli rybármi. Keď Ježiš začal svoju misiu, Šimon bol ženatý a žil v Kafarnaume s testinou a Ondrejom. Podľa synoptických evanjelií to bolo práve pri Galilejskom jazere, kde Ježiš povolal s Jakubom a Jánom, Zebedejovými synmi, oboch bratov, aby ho nasledovali („prišli do domu Šimonovho, kde jeho svokra ležala v horúčke“ - Mt 8,14-15). Evanjelium sv. Jána, ktoré ich povolanie umiestňuje do Judska, predstavuje prvých učeníkov vrátane Šimona.
Všetky štyri evanjeliá sa s menším rozdielom v dôraze zhodujú na tom, že Šimon sa od počiatku verejného účinkovania po Ježišovom boku stal vodcom a zástupcom skupiny. Spomína sa nápadne často, objavuje sa ako prvý vo všetkých zoznamoch dvanástich apoštolov a patril k úzkej skupine vystupujúcej pri všetkých významných udalostiach. Podľa Matúšovho evanjelia, keď sa Ježiš pýtal učeníkov, za koho ho pokladajú, Šimon odvetil za všetkých, že ho pokladajú za Spasiteľa, syna Boha živého. Ježiš ho za toto božské vnuknutie vyhlásil za blahoslaveného, oslovil ho aramejským menom Kéfas (t. j. skala), čo znamená po grécky Peter, a vyhlásil, že na „tej skale“ postaví jeho nezničiteľnú cirkev, ktorú nepremôžu ani brány smrti, dá mu „kľúče kráľovstva nebeského“ a moc „zväzovať a rozväzovať“ („Tu es Petrus, et super hanc petram aedificabo ecclesiam meam, et portae inferi non praevalebunt adversus eam,“ t. j. Ty si Peter (Skala) a na tejto Skale postavím svoju cirkev a brány pekla ju nepremôžu - Mt 16, 18-19).
V aramejštine, v ktorej bol napísaný originálny text evanjelia, je to dokonalá slovná hračka: slovo „cepha“ totiž aramejsky znamená „Peter“ aj „skala“. Text je dodnes zdrojom trvalej polemiky, najmä vo vzťahu k pápežovi ako úradu.
Na Poslednej večeri mu Ježiš ukladá, aby posilnil svojich bratov. Keď Ježiša zatkli, Petra opustila odvaha a trikrát zaprel, že Ho pozná. Jednako bol prvým učeníkom, ktorý nazrel do prázdneho hrobu a prvý, ktorému sa ukázal zmŕtvychvstalý Ježiš. Neskôr, čo zaznamenal iba sv. Ján (21, 15-17), Peter trikrát dostal od Pána pastiersku povinnosť pásť Jeho ovečky („Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky!“).
Po smrti Ježiša sa vrátil domov, do Galilei, no potom čo s ním, vzkrieseným, údajne hovoril, vrátil sa i s ostatnými učeníkmi späť do Jeruzalema. V prvej polovici Skutkov apoštolov sa píše, že po (údajnom) nanebovstúpení Pána sa Peter stal nesporným vodcom mladej cirkvi. Riadil voľbu Judášovho nástupcu, vyniesol rozsudok nad Ananiášom a Zafirou, otvoril cirkev pre pohanov, keď dal pokrstiť Kornélia bez obriezky, a na zasadaní cirkevného zboru v Jeruzaleme, ktorí historici pokladajú za prvý cirkevný snem, (v roku 49 alebo 50) úspešne presadil liberálnu politiku voči pohanom. (Pohania, ktorí uverili v Ježiša, boli prijatí do spoločenstva bez toho, aby museli prejsť židovskou obriezkou). Na tomto sneme sa výslovne spomínajú menom Peter, Jakub mladší, Pavol a Barnabáš a je veľmi pravdepodobné, že tam bol aj apoštol Ján.
Podľa tradície pôsobil Peter v Ponte, Galatii, Kapadócii, Malej Ázii, Bithýnii a Antiochii. Na jeho cestách ho vraj sprevádzal evanjelista Marek, ktorý svoje zážitky zapísal do svojho evanjelia.
Petrove pohľady na vieru však za jeho života prešli viacerými názorovými zmenami: Napríklad spočiatku trval na tom, aby kresťania dodržiavali židovské zákony, presvedčil ho až neskôr Pavol. Peter a Pavol tiež vzájomne spolupracovali: Pavol (rímsky občan) kázal kresťanom, Peter Židom.
Je takmer isté, že Peter strávil svoje posledné roky v Ríme, kde údajne prišiel „založiť cirkev, ktorá by mesto očistila“.. Potvrdzujú to aj raní autori ako Kliment Rímsky († 101), Ignác Antiochijský († 107) a Ireneus († 202). Židia v meste nemali ľahké postavenie: napriek tomu, že Rimania boli v otázke náboženstva pomerne tolerantní, považovali ľudí s iným vierovyznaním za „nedôveryhodných“. Podobne bol na tom však i sám Peter: Židia ho považovali za odpadlíka, ktorý uznával zákon, no neuznával potrebu obriezky a židovské sviatky a rituály. Pre nich bol Ježiš obyčajným potulným kazateľom.
Podľa Skutkov apoštolov Peter hlásal skorý príchod spasiteľa, vyzýval k modleniu sa a k pokániu. Podľa Petrových listov vyzýval tiež k úplnej poslušnosti voči vrchnosti. Najvýraznejšie sa jeho konanie odlišovalo od Ježišovho v ohľade peňazí. Na rozdiel od Ježiša vyžadoval odovzdanie majetku veriacich Bohu, čiže ich cirkevnému zboru. Zorganizoval cirkevné spoločenstvo, ktoré prijalo za členov tých veriacich, ktorí predali svoj majetok a darovali ho cirkvi. Pri počte približne 5.000 veriacich došlo k nahromadeniu veľkého majetku. V prípade manželov Ananiáša a Zafiry, vyniesol tvrdý rozsudok smrti za to, že odovzdali iba polovicu utŕžených peňazí.
Nero a Petrova smrťO Petrovom pobyte a smrti v Ríme sa dozvedáme iba z prvého Petrovho listu, kde „Babylon“ je krycie meno pre Rím. Nie je však nič známe o dĺžke jeho pobytu: dohady, že trval dvadsaťpäť rokov, sú legendou z 3. storočia. Ignác sa domnieval, že sv. Peter a sv. Pavol mali zvláštnu moc nad rímskou cirkvou, kým Irenues tvrdil, že ju založili spoločne a zahájili postupnosť jej biskupov. Rovnako nič nie je známe o ich zákonodarnej úlohe a už vôbec nie o Petrovej úlohe predpokladaného vodcu obce. Podľa dejepisca Eusébia († 339 ?) obaja boli popravení za vlády cisára Nera (54 - 68), pravdepodobne pri prenasledovaní v r. 64. Tertulián († 222) uvádza, že Peter bol ukrižovaný.
19. júna 64 vypukol v Ríme veľký požiar. Trval celý týždeň a zničil desať zo štrnástich mestských štvrtí. Nero, ktorý bol v tom čase v Anziu, po návrate do mesta obvinil z požiaru kresťanov. V Circus Gai et Neronis na pravom brehu rieky Tibery dal veľké množstvo členov tejto „židovskej sekty“ ukrižovať. Petra uväznili krátko po požiari a onedlho popravili: údajne na jeho vlastnú žiadosť ho ukrižovali hlavou nadol, ako výraz úcty k svojmu Bohu (pretože sám seba nepokladal za hodného umrieť rovnakou smrťou ako jeho Pán).
Jeho nasledovníci ho v noci sňali z kríža a pochovali pri múre, kde sa obvykle takto popravení pochovávali (1. míľnik na Via Cornelia). O tridsať rokov neskôr tam Anaklét dal postaviť malé oratórium.
V 2. a 3. storočí sa o miesto jeho posledného odpočinku uchádzali dve miesta, „Pamätník apoštolov“ pod San Sebastianom na Via Appia a hrobka na Vatikánskom kopci.
Na konci 2. alebo začiatkom 3. storočia tradícia stotožnila Petra s prvým rímskym biskupom. Bol to prirodzený vývoj, keď sa v Ríme uprostred 2. storočia objavil monarchistický episkopát, t. j. vláda miestnej cirkvi pod jedným biskupom na rozdiel od skupiny presbyterov - biskupov.
V Novom zákone sa Petrovi pripisujú dve epištoly; okrem toho sa v 2. storočí objavilo množstvo literatúry spojenej s jeho menom, hlavne Apokalypsa sv. Petra, Skutky sv. Petra a Evanjelium sv. Petra.
Kult svätého Petra je dodnes veľmi živý v celom kresťanskom svete. Na Slovensku sa sviatok sv. Petra a Pavla slávi 29. júna. Atribútmi sv. Petra sú kľúč (kľúče), obrátený kríž, kohút alebo rybárska loďka. Zobrazený ako starý muž držiaci v ruke kľúče býva od starokresťanských čias až do súčasnosti častým námetom umeleckých diel. Patrocínium sv. Petra má na svete množstvo sakrálnych stavieb; zo všetkých je pravdepodobne najznámejšia Bazilika sv. Petra na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne, postavená nad údajným hrobom sv.
Bazilika svätého Petra vo Vatikáne v noci
Svätý Peter je patrónom:
- mesta Ríma, Trieru
- pápežov
- stavbárov mostov
- kajúcnikov
- mäsiarov
- sklenárov
- stôlárov
- zámočníkov
- kováčov
- zlievačov
- hodinárov
- hrnčiarov
- murárov
- tkáčov
- rybárov
- námorníkov
- ochranca pred posadnutosťou, epilepsiou, besnotou, horúčkou, pred uštipnutím hadom, pred chorobami nôh a pred lúpežami
Konkrétne predsavzatia:
- Ak máte doma obraz svojho krstného patróna, dajte ho dnes na čestné miesto, zažnite pri ňom sviecu a v modlitbe ho proste o pomoc.
- Ak nemáte obraz alebo sochu svojho patróna, čím skôr v najbližších dňoch si ho zabezpečte (vytlačte z internetu, objednajte v obchode, dajte zarámovať a pod.).
- Prečítajte si životopis svojho krstného patróna. Zapamätajte si aspoň základné údaje z jeho života (kedy a kde žil, v ktorej čnosti vynikal, čoho je patrónom).
- Zistite, aký atribút, tzn. s čím a prečo sa zobrazuje Váš patrón (napr. sv. Peter s kľúčmi, sv. Pavol s mečom, sv. Katarína s kolesom atď.). Skúste si nakresliť, vytlačiť, alebo vyrobiť tento jeho atribút.
„Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16, 18).
Šimon Peter - muž, ktorý zanechal rybárske siete a nasledoval Ježiša. Hoci ho dnes poznáme ako „držiteľa kľúčov" od nebeského kráľovstva, pamätajme, že ani Peter, nástupca Krista na zemi, nebol dokonalý. Keď Ježiš apoštolom prezradí, že bude trpieť, Peter si ho berie nabok a odhovára ho, za čo si od Ježiša vysluhuje tvrdé slová. Tri razy Ježiša zapiera a pod krížom vidíme z apoštolov stáť len Jána. Predsa však Peter po zvesti Márie Magdalény uteká k hrobu a prvý vchádza dnu.
Peter zaprel, ale nezradil.