Dňa 20. júla si pripomíname svätého proroka Eliáša, významnú postavu Starého zákona. Eliáš, najväčší prorok v severnom kráľovstve Izrael, pochádzal z Tisbe vo východojordánskej krajine Gilead. Jeho meno predznamenalo jeho povolanie i život: výlučné uctievanie Jahveho. Meno Eliáš má hebrejský pôvod a znamená „Môj Boh je Jahve“.
Eliáš vystupuje do neba na ohnivom voze.
Pôsobenie proroka Eliáša
O pôsobení tohto typického putujúceho proroka informujú dva starozákonné spisy - Knihy kráľov. Eliáš pôsobil v 9. stor. pr. Kr. Kľúčovým obdobím jeho pôsobenia bola vláda kráľa Achaba (874 pr. Kr.), ktorý sa oženil s týrskou princeznou Jezabel a propagoval Baalov kult. Achab sa stal izraelským kráľom v r. 874 pr. Kr. Vzal si za ženu Jezabel, dcéru týrskeho kráľa Etbála. Jezabel uctievala pohanských bohov Bála a Aštartu. Achab jej to nielen dovolil, ale postavil Bálovi chrám s oltárom v Samarii a živil 450 Bálových kňazov - "prorokov".
Preto prišiel k Achabovi prorok Eliáš a oznámil mu Boží trest za modloslužbu: katastrofálne sucho. Často sa hovorí, že v dôsledku Eliášovho proroctva nepršalo tri roky. V skutočnosti bolo bez dažďa iba niečo vyše roka: koniec jedného roku, celý druhý rok a začiatok tretieho. Počas obdobia sucha, ktoré obrazne trvalo 3 roky a 6 mesiacov, Eliáš zázračne dostáva stravu. Jahve sa tým prejavuje v protiklade ku kanaánskemu božstvu rastlinstva Baalovi ako pán prírody.
Prorok sa na Boží pokyn v prvom období sucha zdržiaval pri potoku Kerit, ktorý priteká z východnej strany do Jordána. Jedlo (chlieb a mäso) mu prinášali krkavce, vodu pil z potoka. Keď potok vyschol, Boh ho poslal k istej vdove do Sarepty (Sarefta, Sarefat, Sarafand) pri Sidone, aby ho živila. Keďže však žena mala iba trocha múky a oleja, na Eliášovo slovo neubúdalo ani z múky ani z oleja až do čias, kým neprišiel úrodný dážď. Eliáš dokonca vzkriesil vdoviného syna, čím opäť preukázal Božiu moc nad životom a smrťou.
Eliáš a vdova zo Sarepty.
Boží rozsudok na vrchu Karmel
Ku koncu bezdažďového obdobia prišiel Eliáš ku kráľovi Achabovi a požiadal ho, aby povolal na vrch Karmel 450 Bálových a 400 Aštartiných prorokov. Malo tiež prísť čo najviac izraelského ľudu. Stretnutie sa uskutočnilo pravdepodobne na juhovýchodnom okraji pohoria. Tam Eliáš kázal Bálovým kňazom pripraviť býčka na obetovanie, ale oheň nepodkladať. Nech vzývajú svoje božstvo, aby zapálilo obetu. Keď na krik Bálových obetníkov oheň neprichádzal, Eliáš postavil oltár, naň pripravil druhého býčka na obetu a všetko dal poriadne poliať vodou. Potom vzýval Jahweho, aby ukázal mimoriadnym spôsobom, že on je pravý Boh. Vtedy "spadol Pánov oheň (pravdepodobne blesk) a strávil obetu, drevo i kamene". Keď to ľudia videli, verejne vyznali vieru v Jahweho. Pri tejto príležitosti dal Eliáš pozabíjať všetkých Bálových prorokov.
Eliáš zabíja Baalových prorokov.
Po zabití Baálových prorokov Eliáš získal pre Jahveho celú oblasť, ale na kráľovskom dvore, napriek zápalu, nebol úspešný.
Kráľovná Jezabela sa dozvedela o osude svojich chránencov a prisahala Eliášovi pomstu. Prorok utekal pred ňou až na Sinajský polostrov, na vrch Horeb, kde kedysi Mojžiš prijal Božie poverenie a kde dostal aj Desatoro. Odpoveďou na Eliášovu modlitbu bolo osobitné Božie zjavenie. Prišiel prudký vietor, po ňom zemetrasenie a po ňom oheň. Ale v žiadnom z týchto búrlivých živlov nebol Pán. Až jemný vánok prezradil prorokovi Božiu blízkosť. Eliáš zistil, že Jahve nie je Bohom násilia a zničenia, ale že sa zjavuje v tichom vánku: teda v trpezlivosti a v tichom pôsobení svojej prozreteľnosti.
Povolanie Elizea
V závere rozprávania o Eliášovom živote sa nachádza povolanie Elizea. Vtedy Boh kázal Eliášovi, aby sa vrátil skade prišiel. Má pomazať Hazaela za aramejského kráľa a vojvodcu Jehua za kráľa Izraela. Eliáš šiel splniť Boží rozkaz. Cestou našiel Elizeja, ako práve oral na otcovej roli. Eliáš naňho hodil svoj plášť. Bolo to povolanie za proroka, ktoré Elizej bez výhovoriek a odkladania prijal. Keď bol Eliáš vzatý do neba Elizeus prevzal jeho poslanie.
Z biblického rozprávania vidno, že izraelský kráľ Achab nebol taký zlý, ako by sa dalo usudzovať z jeho skutkov. Jeho zloduchom bola intrigánska žena Jezabel. On jej iba slabošsky ustupoval a nechal ju konať vo svojom mene. Tak to bolo aj v prípade Jezraelca Nabota. Tento muž mal vinicu vedľa kráľovského pozemku. Kráľovi sa ľúbila a chcel ju od Nabota kúpiť alebo zameniť za vinicu na inom mieste. Ale Nabot sa nechcel zrieknuť otcovského dedičstva. Kráľ mal možnosť násilím si prisvojiť žiadaný pozemok, ale nechcel zachádzať tak ďaleko. Iba sa veľmi namrzel, takže nechcel ani jesť. Zavraždenie Nabota kráľom Achabom, predstavuje izraelského kráľa ako zástancu absolutistického vládcu podľa vzorov z cudziny, kým Nabot reprezentuje izraelské rodinné dedičné právo.
Keď sa Jezabel dozvedela o príčine kráľovej nespokojnosti, poslala list predstaveným mesta, kde býval Nabot. V liste ich žiadala, aby pomocou falošných svedkov obvinili Nabota, že sa rúhal Bohu a kráľovi a aby ho dali ukameňovať. Vtedy prišiel Eliáš do Samarie, aby oznámil Achabovi Boží trest: "Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju...". Prísny Boží trest predpovedal Eliáš aj Achabovmu nástupcovi Ochoziášovi za to, že sa dal pýtať pohanského boha Belzebuba, či sa uzdraví z ťažkej choroby.
Koniec Eliášovho života je zahalený tajomstvom. Je to druhý prípad v Starom zákone, keď sa hovorí o dajakom človekovi, že nezomrel, ale "Boh ho vzal". Druhý prípad bol prorok Eliáš, ktorého Boh "vzal vo víchrici do neba" (por. 2 Kr 2, 1. 11). Prorok predvídal tento mimoriadny odchod zo sveta a nechcel mať pri ňom svedkov. Preto sa chcel odlúčiť od svojho žiaka Elizeja. Ale ten tiež vedel, čo sa má stať, a preto za nič na svete nechcel opustiť svojho učiteľa. Vedeli to dokonca aj viacerí "prorockí synovia". Nepomohlo ani to, že sa Elizej stále pridŕžal Eliáša. Ako sa idúcky zhovárali, odrazu ich oddelil "ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba" (2 Kr 2,11).
Eliáš v Novom zákone a tradícii
V Knihe Sirachovho syna sa oslavuje Eliáš ako ohnivý prorok, ktorého slovo horelo sťa fakľa. Bol slávny zázrakmi... Je určený pre budúce ťažké časy, aby zmiernil Boží hnev, obrátil srdcia otcov k synom a obnovil Jakubove kmene. Na Eliáša sa odvolávajú aj viaceré spisy Nového zákona. Ján Krstiteľ vystupoval "s Eliášovým duchom a mocou" ako Kristov predchodca (por. Lk 1, 17; podobne Mt 17, 10-12 a Mk 9, 9-13). Pri Ježišovom premenení na hore Tábor je spolu s Ježišom aj Eliáš (Mk 9, 2-8; Mt 17, 1-8; Lk 9, 28-36). Na Eliášov príklad sa odvoláva apoštol Jakub, keď vo svojom liste prízvukuje naliehavú modlitbu.
Neskôr vplyv Eliášovho boja za Jahveho natoľko zosilnel, že ho začali prirovnávať k Mojžišovi. V kresťanstve sa Eliáš stal vzorom bojovníka proti bezbožnosti a predchodcom kresťanského mníšstva a askézy. V Konštantínopole podporovali jeho kult byzanstskí cisári Zenón (474-491) a Bazil I. (867-886). Považovali ho za pomocníka v boji a zasvätili mu viacero chrámov. Cez Konštantínopol sa jeho kult dostal aj medzi Slovanov, kde vytlačil pohanské božstvo blesku Perúna. V Grécku nahradil po nebi chodiaceho Helia. Západná cirkev bola spočiatku voči kultu starozákonných postáv zdržanlivá.
Svätý Eliáš v islame
V islame je známy ako al-Jasa.
Liturgická spomienka
Katolícka cirkev si liturgickú spomienku na svätého proroka Eliáša pripomína 20. júla.
Zázrak svätého proroka Eliáša
V gréckom Synaxári je opísaný nasledujúci zázrak sv. proroka Eliáša: „Nejaký Paisij, igumen monastiera sv. pror. Eliáša v Jeruzaleme, prišiel do Carihradu a z Carihradu odišiel do Belehradu v čase, keď sa tam práve nachádzal patriarcha Paisij. V tom čase žil v Belehrade jeden pravoslávny kresťan, ktorý mal za manželku latiníčku (rímskokatolíčku - pozn. prekl.). Na sviatok pror. Eliáša chcela žena zamiesiť na chlieb a muž jej povedal: „Dnes je sviatok proroka Eliáša, netreba pracovať.“ Ale žena mu odpovedala, že ten sviatok bol pred 10 dňami (podľa gregoriánského kalendára). A tak sa medzi nimi strhla hádka. Tvrdohlavá žena zamiesila cesto a hľa, zázrak! Cesto sa pod jej rukami zmenilo na kameň. K tomuto zázraku sa zišli susedia a každý si zobral kúsok toho kameňa. Aj Paisij sa tu pritrafil, takže si aj on zobral časť z toho kameňa ako svedectvo Božieho zázraku a odniesol ho so sebou do Jeruzalema. Ten kamienok Paisij zavesil pred ikonu sv. Eliáša vo svojom monastieri.
Svätý Eliáš a Bosna a Hercegovina
Ochrancom krajiny Bosny a Hercegoviny je sv. Eliáš (20. júla), prorok z Tésby v Galáade.
Svätý Eliáš nám pripomína, že Boh koná mocne skrze tých, ktorí Mu dôverujú.
Modlitba k svätému prorokovi Eliášovi:
„Ó, svätý prorok Eliáš, ty, ktorý si slúžil Bohu s neochvejnou vierou a horlivosťou, oroduj za nás, aby sme boli pevní vo viere a odvážni v boji za Božiu pravdu. Nauč nás dôverovať Bohu vo všetkých našich skúškach a byť svetlom viery vo svete.“
Významné udalosti zo života svätého proroka Eliáša
| Udalosť | Popis |
|---|---|
| Pôvod | Pochádzal z Tisbe v Gileáde, severné kráľovstvo Izrael. |
| Boj proti Baalovi | Vyzval Baalových prorokov na súboj na vrchu Karmel a dokázal moc jediného pravého Boha. |
| Sucho | Predpovedal sucho ako trest za modloslužbu a bol zázračne živený Bohom. |
| Vzatý do neba | Nezomrel, ale bol vzatý do neba na ohnivom voze. |