Svätý Štefan, prvý maďarský kráľ, zohral kľúčovú úlohu pri formovaní Uhorska a jeho premene na centralizovaný štát s kresťanskou správou. Tento článok sa zameriava na jeho život, činy a odkaz, ktorý zanechal v maďarskej histórii a kultúre.
Jazdecká socha sv. Štefana Kráľa od Alojza Štróbla na Budínskom hrade.
Život a vláda Štefana I.
V čase, keď Štefan preberal vládu od svojho otca, veľkokniežaťa Gejzu, bolo Uhorsko konglomerátom viac či menej nezávislých uhorských kniežatstiev. Arpádovci však kontrolovali jeho najvyspelejšie časti.
Išlo predovšetkým o Zadunajsko, teda dnešné Maďarsko západne od Dunaja, a Nitriansko, ležiace na území dnešného Slovenska. Obe tieto územia mali už tradície kresťanstva a štátnosti. Ich vyspelosť dávala Arpádovcom výhodu oproti ostatným kniežatstvám v Karpatskej kotline.
Štefan I. získal prvé skúsenosti s vládnutím ako údelné knieža v Nitre, kde pred ním vládol jeho strýko Michal. Toho dal zrejme zavraždiť jeho vlastný brat Gejza, aby svojmu synovi zabezpečil čo najlepšie postavenie.
Gejza zomrel v roku 997 a proti Štefanovi sa hneď postavilo šomoďské knieža Kopáň. Mladému Štefanovi vtedy výrazne pomohli slovanské kniežatá Hunt a Poznan, vďaka ktorým bolo Kopáňovo vojsko porazené a on sám padol v boji. Štefan dal po bitke jeho telo rozštvrtiť a časti jeho tela nechal vyvesiť na brány Ostrihomu, Vesprímu, Rábu a jedna sa dostala až do Sedmohradska.
Rozštvrtenie Kopáňa na stredovekej miniatúre.
Krutým zúčtovaním s Kopáňom skonsolidoval Štefan svoju moc natoľko, že sa na Vianoce roku 1000 alebo roku 1001 nechal korunovať korunou získanou od pápeža Silvestra II. Nasledovalo postupné zjednocovanie krajiny pod priamou kontrolou kráľa.
Porážal jedno uhorské knieža za druhým, na ich miesto však nedosadzoval ďalšie kniežatá, ale urobil z kniežatstiev komitáty - centrá novej modernej uhorskej správy, podriadenej panovníkovi.
Rozširovanie územia a upevňovanie moci
V roku 1003 poslal Štefan vojsko proti sedmohradskému kniežaťu Ďulovi II. (známemu tiež pod menom Prokuj) a zosadil ho, podobne aj jeho brata Zombora, ktorý vládol v severnom Sedmohradsku. Obe kniežatstvá premenil na komitáty Fehér a Doboka.
Podobne si poradil aj s Marošvárskym kniežatstvom na juhu Uhorska a zrejme v roku 1028 poslal vojsko proti kniežaťu Ajtoňovi. Na tomto území vznikol nový komitát, ktorý dostal meno podľa svojho prvého župana Čanád.
Jednu časť Uhorska však Štefan nestihol na začiatku svojej vlády zmeniť úplne podľa svojich predstáv. Bolo to Nitriansko, ktoré sa po Štefanovej korunovácii dostalo pod vplyv poľského panovníka Boleslava Chrabrého. Poľský vplyv sa tu udržal až do roku 1029, keď Štefan Nitriansko znovu získal. Štefan potom nechal Vazula vsadiť do väzenia.
O dva roky neskôr postihlo uhorského kráľa veľké nešťastie. Jeho jediný syn Imrich zomrel na následky zranení z poľovačky. Automaticky by sa tak novým kráľom mal stať v Nitre uväznený Vazul. To však Štefan nechcel nechať dopustiť. Určil za následníka svojho synovca, Benátčana Petra Orseola. Aby si Vazul nemohol robiť nároky na trón, nechal ho Štefan oslepiť a naliať do uší horúce olovo.
Christianizácia a cirkevná správa
Súčasne s bojmi o centralizáciu krajiny prebiehala aj christianizácia Maďarov a budovanie cirkevnej správy. Začal s tým vlastne už Štefanov otec Gejza, ktorý požiadal nemeckého cisára Ota I. o vyslanie misionárov. V roku 972 prišla do Uhorska misia na čele s biskupom Brunom zo Sankt Gallenu a pokrstila knieža Gejzu a jeho syna Vajka. Obaja dostali pri krste meno Štefan.
Asi v roku 1000 už Štefan I. založil ostrihomské arcibiskupstvo, čím sa stalo Uhorsko z hľadiska cirkevnej správy nezávislé. Nové biskupstvá vznikli na viacerých miestach krajiny, či už v blízkosti Dunaja, ako bol prípad Vacova či Kaloče, ďalej v Päťkostolí (Pécs), v Rábe (Győr), v Jágri (Eger) či v Sedmohradsku. V roku 1030 Štefan povýšil kaločské biskupstvo na arcibiskupstvo.
Zahraničná politika a vzťahy
V zahraničnej politike bol Štefan pomerne obozretným panovníkom. Udržiaval priaznivé vzťahy s Nemeckou ríšou aj vďaka tomu, že jeho manželka Gizela pochádzala z Bavorska. Tieto srdečné vzťahy sa dočasne zhoršili, keď nemecký cisár Konrád II. zaútočil v roku 1030 proti Uhorsku.
Napriek tomu však, ak porovnáme vládu Štefana I. s vládou Rastislava a Svätopluka na Veľkej Morave, uhorský panovník sa tešil priazni nielen pápežstva, ale aj ríše. Tento fakt nepochybne prispel k stabilizácii zmien, ktoré v Uhorsku nastali za Štefanovej vlády.
Smrť a odkaz
Štefan zomrel 15. augusta 1038. Nechal po sebe veľkú zjednotenú krajinu s modernou správou a dvoma arcibiskupstvami. Uhorský panovník sa mohol navyše pýšiť dedičnou kráľovskou korunou, pričom tento náskok dohnali Čechy až o dve storočia neskôr.
Svätý Štefan býva často zobrazovaný ako mládenec, ktorého symbolmi sú palma pripomínajúca mučeníctvo a víťazstvo i hromada kamenia, ktorá spôsobila jeho smrť. Meno Štefan pochádza z gréčtiny a znamená korunovaný, ovenčený.
Prvý maďarský kráľ Štefan I. Svätý zomrel už v 11. storočí, jeho pravá ruka je však v Budapešti k nájdeniu dodnes. Údajná moc uzdravovať zaistila Štefanovi I. v roku 1083 kanonizáciu. Nasledujúce storočia sa ruka predávala medzi mnohými krajinami a majiteľmi.
Počas mongolskej invázii na území Maďarska v 13. storočí bola “pravačka” prevezená do chorvátskeho Dubrovníka, kde ju dominikánski mnísi držali v bezpečí. Dnes je svätá pravica, ktorú mladí Maďari prezývajú “opičia labka”, uložená v bazilike sv. Štefana v Budapešti. Vhoďte do otvoru 200 forintov a svetlo osvieti Svätú pravicu asi na minútu.
Štátny sviatok a jeho význam
Sviatok svätého Štefana (20. augusta - deň jeho kanonizácie) je najväčším štátnym sviatkom Maďarska. Dôvodov je viac: Štefan bol prvý uhorský kráľ, keďže dovtedajší vládcovia mali len titul kniežatá. Uhorsko sa premenilo z nejednotného celku s prevažne pohanským obyvateľstvom na centralizovaný štát s vybudovanou cirkevnou správou. A navyše sa Štefan I. stal svätým. Stal sa preto symbolom celého Uhorska.
V neskoršom období, zvlášť v 19. a 20. storočí, sa termín svätoštefanská koruna stal symbolom jednoty a nedeliteľnosti uhorského štátneho územia. Pozícia svätého Štefana sa tak stala v uhorských, ale aj maďarských národných dejinách jedinečná a nenahraditeľná, a to napriek tomu, že neskorší obraz, alebo skôr ideál svätého Štefana, sa pochopiteľne nezhodoval s historickou realitou. Už len preto, že ideál sa s realitou nezhoduje nikdy.
Hoci dnes nemá Štefan I. významné miesto v slovenskom historickom povedomí, nie je tento stav príliš zaslúžený. Nesnažil sa totiž o vybudovanie maďarského štátu, ako by sa to mohlo niekedy zdať z oficiálnych osláv sviatku svätého Štefana v Maďarsku, ale o pestré a moderné Uhorsko.
Národnostná pestrosť a odkaz sv. Štefana
Dosvedčuje to citát z diela Ponaučenia svätého kráľa Štefana I. kráľovičovi Imrichovi. Autor diela upozorňuje Imricha, ako je dôležité dbať o národnostnú pestrosť krajiny, „pretože kráľovstvo jedného jazyka a jedného mravu je slabé a krehké“.
Svoju panovnícku dráhu začal v slovanskej Nitre, slovanské kniežatá Hunt a Poznan mu výrazne dopomohli k víťazstvu nad Kopáňom hneď na začiatku svojej vlády a celý život sa obklopoval cudzincami z nemeckých a talianskych krajín, ktorí prispeli k modernizácii Uhorska. Národnostná pestrosť krajiny bola natoľko nápadná, že arpádovské Uhorsko bolo rovnako slovanské ako maďarské.
Tak vyzerá obraz o Štefanovi I. Bez štátnikov ako bol on alebo český Boleslav I. či poľský Mešek I., ktorí neváhali zaviesť vo svojich krajinách nové poriadky, podporovať kresťanstvo a posunúť tak strednú Európu na západ, by tieto krajiny postihol osud polabských Slovanov, z ktorých sa stala ľahká korisť výbojných Sasov. Preto je Štefan I. dôležitý nielen pre Maďarov, ale aj pre Slovákov.
Veľká Morava sa stala inštitucionálnym vzorom pre stredoeurópske štáty; vzájomné podobnosti medzi Čechami, Poľskom a Uhorskom voči Veľkej Morave sú veľké, preto niektorí historici používajú v tejto súvislosti termín stredoeurópsky typ štátu. Použil pri nej vzory z nemeckých oblastí, no tiež z Veľkej Moravy. Svedčí o tom napríklad prebratie pôvodne zrejme avarského termínu župan (maď. ispán), známeho tiež z Veľkej Moravy, ktorý stál v Uhorsku na čele kráľovského komitátu. Správa krajiny však prebrala aj ďalšie termíny: pohárnik (poharnok), stolník (asztalnok) či dvorník (udvarnok). Veľmi bohato ovplyvnila slovanská slovná zásoba aj maďarskú cirkevnú terminológiu.
Jeho podstatou bola relatívne silná autorita panovníka, závislosť aristokracie na úradoch (nie na majetku, ten získavali vo väčšej miere až neskôr) a tým aj na vzťahoch s kráľom, či hradská sústava, teda organizácia správy z hradov, na ktorých sídlili župani.
Tabuľka: Panovníci Uhorska počas rokov (1000/01 - 1301)
| Dynastia | Panovník |
|---|---|
| Arpádovci | Štefan I. Svätý |
| Peter Orseolo | |
| Samuel Aba | |
| Peter Orseolo | |
| Ondrej I. | |
| Belo I. | |
| Šalamún | |
| Gejza I. | |
| Ladislav I. Svätý | |
| Koloman Učený | |
| Štefan II. | |
| Belo II. Slepý | |
| Gejza II. | |
| Štefan III. | |
| ... (ďalší panovníci) | |
Panovníci Uhorska počas rokov (1000/01 - 1301):dynastia Arpádovcov: Štefan I. Svätý, Peter Orseolo, Samuel Aba, Peter Orseolo, Ondrej I., Belo I., Šalamún, Gejza I., Ladislav I. Svätý, Koloman Učený, Štefan II., Belo II. Slepý, Gejza II., Štefan III., Ladislav II., Štefan IV., Belo III., Imrich, Ladislav III., Ondrej II., Belo IV., Štefan V., Ladislav IV. Kumánsky, Ondrej III. Benátsky.
Hoci dnes nemá Štefan I. významné miesto v slovenskom historickom povedomí, nie je tento stav príliš zaslúžený. Nesnažil sa totiž o vybudovanie maďarského štátu, ako by sa to mohlo niekedy zdať z oficiálnych osláv sviatku svätého Štefana v Maďarsku, ale o pestré a moderné Uhorsko.
Uhorsko nebolo Maďarsko bola to mnohonárodná federácia kniežatstiev ktoré sa spojili kôli hrozbe z Východu. Tento útvar nemal nič z Maďarmi ktorích bolo najmenej a na dvore prvého kráľa sa hovorilo nemecky následne kráľovali rôzne rody z ostatných národov spoločenstva.
Uhorské korunovačné klenoty (koruna, žezlo, jablko) a meč svätého kráľa Štefana.
Uhorské korunovačné klenoty.
Ponaučenia svätého kráľa Štefana I. kráľovičovi Imrichovi
Túto náuku, ktorá je známa aj z iných európskych krajín, rozvinul v 16. storočí uhorský právnik Štefan Verbőci, podľa ktorého Uhri zvolením Štefana I. za kráľa preniesli na neho štátnu moc a tá, skoncentrovaná po jeho smrti do kráľovskej koruny, prechádza okamihom korunovácie na jeho nástupcu. Termín svätoštefanská koruna sa tak stal náhradou pre termín štát a každý uhorský kráľ bol v prvom rade nástupcom svätého Štefana.
Citát z diela Ponaučenia svätého kráľa Štefana I. kráľovičovi Imrichovi. Autor diela upozorňuje Imricha, ako je dôležité dbať o národnostnú pestrosť krajiny, „pretože kráľovstvo jedného jazyka a jedného mravu je slabé a krehké“.
Autorom tejto vety bol iste stredoveký učenec a nie kráľ, avšak s touto myšlienkou sa Štefan určite musel stotožňovať. Svoju panovnícku dráhu začal v slovanskej Nitre, slovanské kniežatá Hunt a Poznan mu výrazne dopomohli k víťazstvu nad Kopáňom hneď na začiatku svojej vlády a celý život sa obklopoval cudzincami z nemeckých a talianskych krajín, ktorí prispeli k modernizácii Uhorska. Národnostná pestrosť krajiny bola natoľko nápadná, že arpádovské Uhorsko bolo rovnako slovanské ako maďarské. Napokon sa aj sami Arpádovci v priebehu 11. a 12. storočia sobášmi so slovanskými panovníkmi z Poľska, Ruska či Srbska stali takpovediac slovansko-maďarskou dynastiou.
Tak vyzerá obraz o Štefanovi I. Bez štátnikov ako bol on alebo český Boleslav I. či poľský Mešek I., ktorí neváhali zaviesť vo svojich krajinách nové poriadky, podporovať kresťanstvo a posunúť tak strednú Európu na západ, by tieto krajiny postihol osud polabských Slovanov, z ktorých sa stala ľahká korisť výbojných Sasov. Preto je Štefan I. dôležitý nielen pre Maďarov, ale aj pre Slovákov.