Jeho životnú cestu ovplyvnila nielen skutočnosť, že jeho otec John More bol úspešný londýnsky právnik a kráľovský sudca, ale aj odporúčania canterburského arcibiskupa Johna Mortona, mimoriadne vzdelaného človeka, u ktorého sa stretávali spisovatelia, učenci, cestovatelia a diplomati a v ktorého spoločnosti sa mal možnosť v mladosti pohybovať.
Hans Holbein mladší: Portrét Thomasa Mora
Vzdelanie a právnická kariéra
Tomáš dostal dobrú výchovu a dôkladné humanistické vzdelanie. Disciplinovaný a usilovný Tomáš zvládol právnické štúdiá veľmi úspešne.
Štúdium práva začal v Oxforde a pokračoval na právnických školách v Londýne. Ako 23-ročný sa stáva advokátom. Jeho vedomosti už v tomto veku boli mimoriadne, ale zároveň sa stal známym aj svojou nezištnosťou a spravodlivosťou, takže celkom prirodzene sa už ako 25-ročný, v roku 1504, stáva členom Dolnej snemovne parlamentu, o rok nato aj sudcom Najvyššieho súdu.
Tomáša Mora pokladali za najlepšieho právnika vtedajšieho obdobia. Tomášova charakternosť sa prejavila veľmi zreteľne pri vykonávaní advokátskej praxe. Na jednej strane bol tento učený právnik nepodplatiteľným zástancom zákona, no na druhej strane mal veľké porozumenie pre ľudí, najmä pre chudobných, ktorí sa dostali do rozporu so zákonom. Ľudia čoskoro vybadali, že v Tomášových rukách zákonník slúži všetkým bez rozdielu, pričom sa rešpektujú v prvom rade práva a záujmy jednoduchého človeka.
MORE NA DVORE v kinách od 6. 3. - oficiálny TRAILER
Politická kariéra a konflikt s kráľom
Mladý poslanec však skoro skúsil, akú nevďačnú úlohu má charakterný politik. Vtedajší kráľ Henrich VII. požiadal parlament, aby odhlasoval mimoriadnu daň, z ktorej chcel kráľ dať veno svojej dcére Margite. Tomáš More pokladal túto daň za nespravodlivé zaťaženie ľudu a zanietenou rečou v parlamente prekazil jej schválenie.
Medzitým roku 1509 zomrel kráľ Henrich VII. Jeho nástupcom sa stal syn Henrich VIII. Tomáš More sa mohol znovu viac zapojiť do verejných funkcií. O mimoriadneho právnika sa však začal zaujímať mladý kráľ. Roku 1515 ho poveril diplomatickým poslaním vo Flámsku, kde Tomáš vo voľných chvíľach napísal knihu (akýsi druh fantastického románu) Utópia, v ktorej predkladal svoje predstavy o ideálnom usporiadaní spoločnosti.
Titulná strana diela Utópia
Kráľovu priazeň si More však neudržal dlho. Henrich VIII. sa po krátkom manželstve so španielskou princeznou Katarínou Aragónskou rozhodol pre rozvod. Napísal preto list pápežovi, v ktorom ho požiadal o dišpenz. Zároveň si pre svoje rozvodové zámery chcel získať i podporu vplyvných osobností. Thomas More nemohol konať proti svojmu presvedčeniu a viere a s rozhodnutím kráľa nesúhlasil.
Keď Tomáš videl, že napätie medzi ním a Henrichom vzrastá, vzdal sa roku 1532 kancelárskej hodnosti. Okrem miesta a kráľovskej priazne stratil takto aj prameň hmotného zabezpečenia svojej rodiny, lebo na rozdiel od iných vyšších úradníkov si počas svojej kariéry nenahromadil nijaké bohatstvo.
Uväznenie a poprava
Roku 1534 ho kráľovi úradníci vyzvali, aby prisahal na zákon o nástupníctve potomkov druhej Henrichovej ženy. Tomáš nemal proti nástupníctvu námietky. Ale keďže zákon popieral platnosť prvého kráľovho manželstva a pápežovu právomoc v tejto veci, charakterný obranca spravodlivosti a kresťanských zásad nemohol prisahať. Thomas More odmietol zložiť prísahu vernosti kráľovi a ten ho následne dal uväzniť v Toweri.
Na Tomáša iste zle pôsobilo ubíjajúce väzenie, ale najťažšie mu padlo odlúčenie od milovanej rodiny. Jeho väznitelia to vedeli. Preto rozličnými sľubmi získali jeho ženu a najmilšiu dcéru Margitu, aby navštívili väzňa a prehovorili ho k požadovanej prísahe. Tak sa Tomáš dostane na slobodu a bude zasa všetko ako predtým. Ženy boli ochotné urobiť čokoľvek na záchranu milovaného muža a otca. Prišlo k srdcervúcemu stretnutiu. Tomáša veľmi potešila nečakaná návšteva drahých bytostí, ale otriasla ním ich pokušiteľská úloha.
Morovi trýznitelia sa neuspokojili iba s väzením. Jeho život, hoci aj v temnote towerskej pevnosti, bol pre nich stálou výčitkou. Preto siahli k poslednej možnosti: nútili väzňa, aby prisahal na zákon, podľa ktorého je kráľ najvyššou hlavou cirkvi v Anglicku. Tomáš samozrejme odmietol.
Poprava Thomasa Mora
Tomáša Mora popravili sťatím 6. júla 1535. Jeho hlavu nastokli na kôl, na ktorom bola predtým hlava biskupa Fishera, a vystavovali ju celý mesiac na Londýnskom moste. Keď ju mali hodiť do rieky, dcére Margite sa ju podarilo získať a pochovať v hrobke rodiny svojho muža Ropera.
Dielo a odkaz
Prezentoval ho predovšetkým vo svojej knihe De optimo rei publicae statu, deque nova insula Utopia, známejšej pod kratším názvom Utópia (1516). Predstavu pozemského raja pretaviť na skutočnosť sa mu nepodarilo, no svoje morálne zásady v živote dôsledne napĺňal. S koncom jeho života sa zrútil aj ideál „kresťanského humanizmu“.
V texte Utópie vyložil svoje politické, etické, ale aj teologické názory. Utópia predstavuje Morov imaginárny ostrov, ktorého názov v sebe skrýva odkaz na grécke slová pre „blažené miesto“ a „nikde“. Text vznikol v roku 1516 počas Morovho prázdninového pobytu v Antverpách. Kombinácia dialógu a rozprávania predstavuje originálny literárny útvar.
More analyzuje nielen rozklad rodín, ktoré prišli o tradičný zdroj obživy, ale zároveň aj ukazuje zákonitý ekonomický efekt, ktorý prináša koncentrácia kapitálu. K myšlienke, že vlastníctvo a peniaze nemôžu byť mierou všetkého, sa často vracia. V Utópii je všetko racionálne usporiadané tak, aby nebolo nespravodlivosti, biedy, aby ľudia nemuseli kradnúť a podvádzať.
Ďalšie významné diela:
- Dialóg o kacírstvach (A Dialogue Concerning Heresies, 1529)
- Richard III.
Kanonizácia a úcta
Tomáš More bol vyhlásený za svätého spolu s biskupom Jánom Fisherom roku 1935. Medzičasom sa mu dostalo úcty aj od tých spolurodákov, ktorých predkovia ho zabili.
Po Morovi sú dodnes pomenované inštitúcie, kostoly, vzniklo Centrum pre štúdiá Thomasa Mora v Dallase, Spoločnosť Thomasa Mora, Právne centrum Thomasa Mora aj vedecký časopis Moreana. More je pre svoju odvahu a myšlienkový odkaz dodnes uctievaný katolíkmi (ako svätec, mučeník, patrón štátnikov a právnikov), komunistami (Marx, Engels, Kautsky, Lenin), ba dokonca i anglikánskou cirkvou ako martýr reformácie.