Slovanská mytológia je rozsiahly systém viery a zvykov národa starého približne 4000 rokov. Táto kultúra, hlboko zakorenená v minulosti, zohrala významnú historickú úlohu počas svojho vývoja, vrátane podielu na sťahovaní národov v 5. a 6. storočí n.l. Dnes sa vraciame ku kultúrnym odkazom našich predkov, k slovanským základom a federatívnym zväzkom národov, aby sme lepšie pochopili svet okolo nás. Pohanskí bohovia a viera sa na dlhú dobu stratili potlačením kresťanstvom. Pôvodné pohanské postavy a sviatky boli často nahrádzané kresťanskými, no v nás ostalo niečo, čo stále hľadáme a čo tvorí súčasť nášho vývoja.
Mapa slovanských kmeňov v 8. a 9. storočí.
Slovanské pohanstvo: Čo to vlastne je?
Slovanské náboženstvo bolo pohanské, založené na pevných základoch našich vlastných dejín. Čo to vlastne je, na čom je postavená? Čo poskytovala svojim prívržencom? Bola naozaj také primitívna, za akú sa zvykne považovať? Pohanskí bohovia a viera sa na dlhú dobu stratili...potlačením kresťanstvom.
Približne v dobe bronzovej (2. tisícročie pred n. l.) sa Praslovania začali formovať v oblasti medzi Odrou a Dneprom, okolo Kaspického mora. Postupne začali opúšťať pravlasť a dobýjať nové územia. Vďaka kontaktu so skutočnou civilizáciou sa Slovania odlíšili. Ich územie sa rozprestieralo približne v polovici medzi Čiernym, Baltickým, Adriatickým a Egejským morom.
Základné princípy slovanského pohanstva
- Rovnováha: Všetko vo vesmíre funguje v prirodzenom poriadku. Život je Dobro, ale existuje aj Zlo, ktoré musí vyvolávať odvetnú reakciu. Takými ich urobila Príroda.
- Duch: Boh je tvoriaci všetko živé, prenášajúci svojho ducha na všetok život. Ak bytosť nemôže byť živá, je to len chodiace telo. Podstata nemizne, ale sa voľne prenáša do inej formy.
- Úloha Smrti: Smrť zohráva osobitnú úlohu v protiklade Života a Smrti. Sú predvojom - Zániku, získal právo na nesmrteľnú podobu. Ich cieľom je teda boj so Zlom.
Duchovenstvo v slovanskej spoločnosti
Na rozdiel od kresťanskej cirkvi, kde platí tvrdý hierarchický systém a pevná organizácia, medzi duchovných možno považovať vedmy, vedomcov, kňazov, žrecov, mudrcov. Venovali sa vešteniu, mágii i liečiteľstvu samotnému. Svedčia o tom nálezy z veľkomoravského obdobia, ktoré hovoria o operáciách hlavy. Slovanský kňaz mal rozsiahle poznatky (podobne ako keltský druida) a nazýval sa aj volchv. Žrecov často kresťanskí mnísi obviňovali z čarodejníctva.
Kresťanská cirkev vtlačila pohanstvu nálepku "ľudovej mágie”, dedinské “veľké matky”, teda takmer všetci obyvatelia. Zaujímavosťou je, že bolo medzi duchovnými veľké množstvo žien. Boli vnímané nielen ako nositeľky života, ale aj ako osobnosti. Je dôležité si uvedomiť, že patriarchálnu spoločnosť u nás zaviedlo až kresťanstvo.
Svarog: Prapredok Slovanov
Svarog - Prapredok, od ktorého Slovania vedú svoj rod (národ), bol prvým Slovanom, tým, čo urobil Slovanov Slovanmi. Ukázal Svarog - Prapredok, od ktorého Slovania vedú svoj rod (národ). Bol prvým Slovanom, tým, čo urobil Slovanov Slovanmi. Práve vďaka nemu sa začala vytvárať veľká Slovanská civilizácia.
Podľa starých legiend, na počiatku bola veľká tma. Nebolo nič, len prázdnota. A potom sa zjavil Rod - Boh všetkého. Rod stvoril svet. Najprv stvoril Nebeské kráľovstvo. Potom Svarog ukončil stvorenie sveta, keď podopierali nebesá.
Z hladiny Zemská kačica porodila mnohých bohov a démonov. Z masla bola vytvorená Matička Zem. Svarog vzal Alatyr, ktorý bol stredom sveta a vhodil ho do mora. Alatyr vytiahla Zemská kačica vo svojom zobáku. Kačica už nemohla udržať a pustila ho. Tak vznikla Alatyrská hora. Svarog udrel po Alatyre svojim mlatom a z iskier sa zrodili bohovia. Na počesť najvyššieho Roda bol vytvorený chrám najvyššiemu Rodovi. Vytvoril Svarog - bojovníci Svaroga. Keď zdvihol Boží vietor, zrodil sa boh vetrov Stribog. Obrovské plamene Svarogove a Svarožičove vznikli, keď si zrodený zo Zemskej kačice zmyslel napodobniť Svaroga. Udrel po ňom mlatom a zrodili sa temné sily, démoni. Svarog sa stretol s Čiernym Hadom a s jeho bojovníkmi. No nemal dosť síl, aby ho premohol, a had ovinul Zem hmlou. Svarožič utekal do neba za svojím otcom Svarogom. Otvoril nebeskú bránu a vliezol do siene, kde sedel na tróne Svarog. Svarog s ostatnými bohmi zišli na Zem, aby bojovali s Hadom a vplietli ho na veľké radlo. Tak vzniklo kráľovstvo Jav (Dobra) a kráľovstvo Nav (Zla). Svarog s ostatnými bohmi zišli na Zem, aby bojovali s Čiernym Hadom. Zem bola zaliata krvou, ktorú pohltila Matička Zem. Svarog začal orať zem, čím vznikli rieky Don, Dunaj a Dneper. Na mieste bitky s Hadom vyrástli Ripejské hory. Takto bola Svarogom stvorená Irija - nebeské cárstvo bohov.
Svarog, boh kováčstva a ohňa.
Dub, zväzujúci svet koreňmi a siahajúci vetvami až do neba, je dôležitým symbolom. Existuje legenda o stvorení ľudstva, ktorá kolovala už u stredovekých Slovanov a ruská cirkev v 11. až 16. storočí. Svarog hádzal na zem hrudy, z ktorých sa rodia ľudia. Podľa inej verzie, materiálom ich telesnosti je hlina zeme. Existuje aj iný názor na vznik ľudských bytostí Svarogovi: tvrdí, že ľudia vznikli z potu mocného boha.
Názory na posmrtný život
Slovanské mýty neposkytujú žiadny úplne jasný obraz pôvodných predstáv o posmrtnom živote, zachovali dva staré pojmy: NAVA a RAJ. Dôležité je, že starí Slovania mali svoj názor na posmrtný život a jeho dôležitosť. Uctievali prirodzené, božie a tradičné princípy (dobro). Verili, že silní jedinci dodávajú silu zlým bohom a démonom v ich zápase so silami dobra. Táto dualita sa prejavovala aj v samotnom systéme božstiev a démonov.
Hlavným zdrojom informácií o názoroch na záhrobný život je pohrebný rituál. Slovania sa vyznačovali tým, že svojich mŕtvych spaľovali. Bolo skoro nemysliteľné, aby človek po smrti nebol spálený. Tento zvyk je zrejme odvodený od nadradeného postavenia boha Svarožiča. Verili, že popol zbavuje dušu pozemskou tiažou. Spôsob pohrebu sa na rôznych miestach veľmi líšil (miestne tradíciách). V 7. storočí prešlo sa na kostrové pochovávanie do mohýl. Mŕtvi boli pochovávaní so šperkmi a hlavne potrebami dennej potreby. Viera v posmrtný život bola závislá na bohatstve a postavení jedinca počas života. Súčasťou pohrebných rituálov bol aj strach z upírov, preto sa praktizovalo prebodávanie končatín, zaťaženie tela, či koly alebo železné ihly v slabinách.
Slovania verili, že Rod stvoril celý vesmír, zem, prírodu aj niekoľko bohov. Potreba určitého zázemia alebo silný pocit spolupatričnosti sa spája so silným vzťahom ku svojim predkom. Dôkazom toho je aj príslovie: Aký je koreň, taký je plod, aký je otec, taký je syn. Všetci sú jeden rod, jeden národ, úroda,... to dokazuje, že spätosť starých Slovanov s ich rodom bola obrovská.
Významné bohyne a bohovia
Lada bola na slovenskom území veľmi uctievaná a významná, predstavuje ženskú podstatu v panteóne slovanských bohov, bohyňou ladnosti a súladu. Láska nie je niečím strnulým, slabne od letného slnovratu.
Chors bol posadený do zlatej loďky. Uctievaný bol u východných Slovanov, jeho svätyňa stála aj v Kyjeve. Obetovalo sa mu s červeným kohútom (symbol ohňa). Jeho pôvod siaha do počiatkov Slovanov, a preto sa pôvodná funkcia Chorsa nedá presne určiť.
Rod Mesiac - Mesjac bol v striebornej loďky. Hviezd bolo z najstarších a najvýznamnejších bohov Slovanov. Nachádza hlavne v oblasti dnešného Ruska.
Svarog je zložený z dvoch častí - Sva a Rog. Kruh je posvätným znakom, často predstavuje znak Slnka. Má spojitosť so slovom svor - nebo. Je stredobodom Poznania, sprostredkovateľom medzi ľuďmi a bohmi. Ľahký, ale aj veľký a ťažký ako hora. Nikto ho nenájde a nikto ho nezdvihne.
Veles je považovaný za boha podsvetia a jeho brat Dij, boh nočnej oblohy.Koho sa dotkla, ten zomrel.
Svarožič je synom Svaroga, je bohom ohňa a bystrosti. V niektorých tradícií bol stotožňovaný s plameňmi bleskov, očisťujúceho od všetkého zlého. Je zobrazovaný so striebornou srsťou, v ruke drží ohnivý mlat. Tam, kde prejde, ostáva len čierna spálená zem.
Stribog zdvihol Boží vietor Stribog, ktorý môže byť bohom zlým, ale aj dobrým. Je vládcom slnkom, vodou, počasím a dušami zomrelých. Jarné vanutie slúžilo k odhaľovaniu budúcnosti. Je zobrazovaný ako mládenca ovenčeného kvetmi. Staré spisy hovoria o štyroch hlavných vetroch: južnom, severnom, západnom a východnom. Niekedy sa jednalo o sedem alebo dvanásť vetrov (magické čísla).
Vesna Je zobrazovaná ako biela pani s rozpustenými vlasmi. Jej spev je príbuznou bohyňou Meluzíny. V ľavej ruke drží košíček naplnený bylinami, v pravej ruke má kytičku. Je bledá a vážna.
Vlas bol bohom rožného statku a stád. Starí Slovania práve pod jeho ochranu. Má dlhé brady. Zmienky o ňom sa nachádzajú na rôznych miestach. Bol jedným z najuctievanejších bohov Slovanov, dokonca aj v 14.storočí. Na slovenskom území, na niektorých miestach prežil až do 19. storočia. Uctievaný bol aj v Novgorode, v Rostove a v Kyjeve. V pravoslávnej tradícii sa z neho stal sv. Blažej.
PERUN - Nejsilnější Slovanský Bůh! | Představení Bohů
Perún je slovanský boh hromu. Jeho najčastejším prívlastkom býva hromovládca. Bol bohom pravdou, ochranca spravodlivosti - pod jeho ochranou sú súdy. Práve on otáča Svarogovo koleso času. Má blízko k bohyni Lade. Vyniká - napr. polia hriešnych ľudí zasypáva krúpami. Je vládcom všetkých prírodných živlov. Na jeseň ho premáha až na jar a oslobodzuje zem. Bol bohom slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh. Podľa povestí sedel na veľkom mlynskom kameni a metá žiarivé blesky. Jeho posvätný strom je dubový háj. Obetovali mu býky a hrach. Jeho typickým artefaktom je sekera - symbol moci. Zmienky o ňom nájdeme v mnohých starých spisoch, najmä v staroruských. Jeho sochy nachádzame na mnohých miestach. Boli obrovských rozmerov, bohato zdobené. Bol zobrazovaný s hromovej strele a zlatú bradu. Podobná socha ako v Kyjeve stála aj v Novgorode. Jeho meno bežne používa napr. futbalový klub. Ekvivalentom Perúna je Thor, s príchodom kresťanstva sa z neho stal sv. Eliáš. Mal syna Kupala a dcéru Kostromu.
Morana (Morena, Muriena, Mamurien) je bohyňou smrti.
Živa (Živena, niekedy nazývaná aj Matička Zem) sa volá bohyňa zeme, života a životnej sily. Ženy vykonávali zložité rituály, aby ich jej prítomnosť ochránila pred chorobami.
Sudičky dokážu predpovedať budúcnosť a múdro súdiť pri sporoch. (Dennica nie je v skutočnosti synom Zornice a Mesiaca).
Dažbog (Dabog, Dazbog) je bohom zodiakom baran, dožiniek. Bol synom devou Ros syna Dažboga (Dabog, Dazbog). Mal manželky, Zlatogorku, dcéru Nija, a dcéry Lady Moranu a Živu. So Zlatogorkou mal syna Koljadu.
Radegast Ratarov, Luticov Raňanov a mnohých iných. Z Rusa vznikli Rusi, zo Slovena Slovania, z Vjata Vjatky vznikli Radimiči a Viatiči.
Árij bol od Árija a jeho potomkami sú Lotyši a Litovci. Árij mal synov Kija, Čecha a Choriva. Čech mal syna Bogumira. Bogumir mal synov Rusa, Slovena a dcéry Drevu, Polevu a Škrevu. Z nich vznikli Severania, Rusi, Sloveni, Drevľania, Poľania a Kriviči.
Belboh je medzi významnejších slnečných bohov a aj medzi najstarších, je bohom moci svetla, v protiklade s bohom Černobogom. Keď niekto niečo pochváliť, spojil to s bielou farbou. Zobrazuje sa v podobe starca s dlhou bradou v bielom odeve, ktorý pomáha ľuďom pri práci a dáva im bohaté dary. Je vládcom lesa. Belbog je personifikáciou svetla a jeho moci, je bájosloví. Pozná budúcnosť a zjavuje budúcnosť.
Baba Jaga je bohyňou ženskosti, zvodnej krásy a plodnosti. Na jar svoju moc stráca a hynie, jej moc prevezme letná (zlatá) Baba. Je démon požierajúca ľudí alebo ich duše, aby bola ľahká a mohla lietať. V niektorých mýtov sa jej tlama rozprestiera od zeme až po brány pekla. Žije v hlbokom lese, v chatrči na kurích nohách, ohradeným plotom z ľudských kostí. Poháňa ju paličkou a ometlom za sebou zametá stopu. Keď letí, zem vzdychá, vetry dujú, zver vyje a stromy sa skláňajú. Má magické predmety: lietajúce čižmy (sapogy skorochody), koberec samolet a meč samoseč, ohnivým štítom. Máva kúzelným prútom, ktorým môže všetko premeniť na kameň. Je paňou počasia, dokáže ho ovládať. Nachádza sa v rozprávkach, ktoré hovoria, že je u nej sídlo dňa, slnka i noci. Jej opakom je Zlatá Baba, kráľovná plodnosti a materstva.
Triglav bol uctievali ako prvého boha. Prostredný a najvyšší sa honosil trojhlavou modlou boha Triglava. Najdôležitejší chrám v meste bol zasvätený Triglavovi. Tri hlavy, pretože sa stará o tri ríše: nebo, zem a podsvetie. Spojitosť s podsvetím vyjadruje čierna farbou jeho koňa. O koňa sa starali veľmi starostlivo a tešil sa veľkej vážnosti. Kňazi Triglavovho chrámu mali aj dôležitú vešteckú úlohu. Zakrytá tvár značila aj jeho vysokú hodnosť na nebi. Triglavove chrámy predstavujú vrchol vtedajšej drevenej architektúry. Mali obrovské rozmery a boli pokryté zlatom.
Svantovít je darcom úrody. Používal sa pri vojenských ťaženiach podobne, ako tomu bolo pri Triglavovi. Bol zobrazovaný s roh a meč. Kňazi sa starali o jeho svätyne, pretože ráno nachádzali koňa spoteného. Svantovít mal posvätnú štandardu zvanú stanica (stanicia, stancia). Vojaci si maľovali jeho znak na štíty a verili, že tak sú pod ochranou boha. Nachádzala sa tom štvorhlavá Svantovítova socha vysoká takmer 10 metrov. Dánsky kráľ Valdemar I. ju zničil.
Sudičky (Narečnice, Údelnice, Víly Posestrice) vyslovujú osud človeka. Veľký význam majú rožanice - rodičky, ktoré určujú osudy. Kto prezradí, čo od sudičiek počul, skamenie. Sudičky zapaľujú sviecu, ktorú po vyrieknutí osudu zhasínajú. Ich rozhodnutie sprevádza človeka ho až do smrti. Sú to tri sudičky, ktoré po narodení dieťaťa prídu do domu odeté v bielom. Jedna určuje zdravie, druhá šťastie a tretia rozumové schopnosti (príp. (životné rozhodnutia). Niekedy sa ich spomína aj päť, sedem alebo deväť. Hlavný chrám mali v Rujáne.
Rugevit - Rugievit je božstvo odvodené od kultu Svantovíta. Nikdy nebojoval žiadny človek. Mal sedem tvárí a sedem mečov pripevnenými k pásu. V pravici modla držala ôsmy meč.
Striga je bohyňou vzduchu a vlahy. Podľa porekadlá zobrazuje so štyrmi hlavami a piatimi tvárami. Jednou rukou si pridržiava prsia, ľavou rukou sa dotýka jej čela a pravou brady. Podľa povestí, Striga je bohyňou vzduchu a vlahy. V skutočnosti ňou živá, ale len v podobe vedmy a čarodejnice.
Vodník je božstiev, ktoré si až dodnes zachovalo hlbokú stopu v povedomí ľudí. Zjavuje ako veľký dedo alebo junák. Chodí medzi ľudí, zúčastňuje sa trhov. Jeho obľúbeným miestom sú mlynov. Niekedy trúbi na roh alebo sadá na mlynské kolo češúc si vlasy. Najradšej má dievčatá, pretože ich chytá a berie si ich za ženy. Má veľkú moc, spravuje obrovskú vodnú ríšu. Má krásne sídla a paláce a riadi svoje hospodárstvo.
Vesna je bohyňou života. Vtedy láme ľady, zdvíha vody, trhá hrádze a spôsobuje povodne. Ak niekto vstúpili do jeho ríše, je zlomyseľný. Tých, ktorí sa ocitli vo vode a zavádza ich na nebezpečné miesta. Najmä počas veľkého pôstu, chodí po domoch a dohliada na priadky. Je symbolom dobra aj Svarogovho kolesa. Dáva pozor na dodržiavanie zvykov a obradov. Odmeňuje tých, čo dodržiavanie miluje a odmeňuje.
Mokoš pradie, do klbka zmotáva, nie obyčajné nite - čarodejné. V nich sa skrýva tajomstvo veštieb, cesty života. Svojou niťou Mokoš spája osudy ľudí a určuje ich priebeh. Preto sa hovorí, že každý má svoju životnú púť a zlo odklonenie sa od nej. Ak človek zradí tak seba aj svoju dušu, Mokoš kruto trestá. Duše zradcov sa budú naveky potulovať po zemi. Mokoš prináša i žiaľ. Ak sa človek ocitne v zúfalstvu, nestratí vieru v seba a v túžby, tak mu Mokoš daruje šťastia a úspechu - Sreču. Ale ten, kto sa vzdá svojich túžby, mávne nad všetkým rukou, prehral. Mokoš od neho odvráti svoj zrak. Zošle na neho nešťastie, choroby, biedu a lenivosť. Pod jej ochranou je aj strihanie oviec. Zosiela vlahou z neba. Chráni pred krupobitie. Je matkou Perúna a Chorsa.
Víly Pôvodne boli ochrankyňami človeka sprevádzajúc ho na ceste životom. Predstavovali ako krásne, večne mladé ženy, ktoré sú ľahké a ľahučké. Majú dlhé vlasy. Oblečené bývajú v šatách priesvitnom ako pavučina, a preto nie sú viditeľné. Vyzbrojené bývajú zlatými šípmi. Len veľmi zriedka obšťastniť darom. Najradšej majú kvety. Jazdia na jeleňoch alebo koňa. Za muža si zoberú toho, kto sa zmocní ich uzdy alebo krídel. Akonáhle sa im to však podarí dostať naspäť, zmiznú, podvrhujú ženám svojich potomkov. Sú obdarené inteligenciou rozšírené.
Rusalky Do polovice majú telo ľudské, druhá polovica je rybia. Podľa podania sú morské panny veľmi krásne a majú zvodný ľúbezný hlas. Žijú v riekach, jazerách, potokov. Slovo “ruslo” označuje riečisko, hlbinu alebo tôňu. Ak im uschnú, strácajú svoju moc a hynú. Bývajú spájané s vodou a zemou. Prichádzajú z Európy - ich činnosť začína na jar, keď sa všetko zazelená. Láka ľudí do vody a utopia. V noci tancujú, vyliezajú na breh, pletú vence a zdobia si nimi hlavy. Keď svitá, rozvešiavajú priadzu po stromoch. Stretnúť ich možno na brehoch. Hudbu, tanec a spev milujú nadovšetko. Sú veľmi nebezpečné, lákajú okoloidúcich do vody, kde ich topia. Stopy po nich sú kruhy, na ktorých bujne rastie tráva, polámané vetvy stromov. V priebehu tzv. Rusadiel sú ich stopami. Kráľovnou Rusaliek je Dana. Dana sa veľmi často spája s dúhou. V minulosti považovali ju za božie zjavenie alebo znamenie. Ich krása je daná jej zjave (zlaté vlasy, biele telo). Jazdí na zlatý vozík a vystupuje s ním z vody. Runa je skôr zlá ako dobrá, prináša nešťastie a smrtonosné nákazy.
Zlatá Baba je bohyňou zemských pokladov. Čoho sa dotkne, to sa pozláti.
Jaro je bohom jari, ktorý zabil draka a zvíťazil nad zimou. V ruke drží štít (monštrancia) ako symbol nového slnka. V ruke drží hrsť obilných klasov. Obdarúva dievčenskú krásu, dáva zdravie a mužnú silu. V neskorších dobách sa stotožnil so sv. Jurajom.
Vesna je bohyňou jari a má moc. Keď príde Vesna, lúky kvety. S príchodom Vesny sa s ňou radosť, spev, zeleň, kvety, láska.
Divožienky žijú v horách a lesoch v podzemných skrýšach. Zbierajú klasy, melú ich na kameňoch a pečú chlieb.
Lesník (príloha 6 a 7). Pod jeho ochranou sú hlboké lesy aj zvieratá. Dokáže meniť veľkosť: môže byť malý ako myška alebo vyšší ako najvyšší strom. Ukazuje sa v ľudskej i zvieracej podobe. Má zelené oči, je zarastený srsťou a nevrhá tieň. Pohybuje sprevádzaný šumením stromov. Pocestných a lovcov rád zvádza zo správnych ciest, posiela im zlé sny. Ochorejú tí, na ktorého padne nečistý tieň. S úctou a rešpektu, akému sa v dávnych časoch tešil divoký vlk.
Morské panny Odievali sa pestro a nosili veľké klobúky, boli malej postavy.
Rusalice siahajú až po oblaky.
Čerti (fúzmi jeseterov).
Oslavy a sviatky
Starí Slovania uctievali bohov a obetovali im, aby získať niečo iné (ochranu, pomoc, väčšiu úrodu, odvrátenie hnevu). Viera je to, čo zjednocuje vnútro a vonkajšok. Človek potrebuje rituály na to, aby túto vieru mohol vyjadriť. Pohanstvo nie je vierou knihy, ale vychádza zvnútra každého človeka.
Slovanský kalendár
- Morena (21.12. - 13.2)
- Komodice (14.2. - 13.3)
- Velikonoce (14.3. - 11.4.)
- Turíce (12.4. - 15.5.)
- Letnice (16.5. - 11.6.)
- Vajany (12.6. - 14.7.)
- Vakácie (15.7. - 15.8.)
- Kúpalnice (16.8. - 15.9.)
- Rožanice (16.9. - 14.11.)
- Vianoce (15.11. - Ryby)
9.marec ...