Sviatosť Birmovania: Príhovory a Príklady

Sviatosť birmovania je významným krokom v živote mladého kresťana. Predstavuje obdobie prehĺbenia viery, odovzdania sa Bohu a prijatia jeho milosti. Je to čas, keď sa mladí stávajú plnohodnotnými členmi Cirkvi a preberajú zodpovednosť za svoju vieru.

V čase blízkej prípravy na prijatie sviatosti birmovania je potrebné urobiť si súhrn cesty, ktorou sme prešli: oživiť si vedomosti a prax z nich, ktoré potrebujeme pre budúcnosť - na ďalšiu etapu života.

Púť do Vysokej nad Uhom

Podarilo sa to 44 birmovancom z 52 a 6 animátorom, ktorí sychravému počasiu odolali a bez prechladnutia nastúpili do autobusu. Vydali sa na krátku-krásnu púť a obnovu do Vysokej nad Uhom. Toto miesto sme si vybrali kvôli hrdinskému príkladu bl. Anky Kolesárovej a kvôli komunite bratov a sestier, ktorí darovali svoj čas, sily pre budovanie miesta prijatia pre pútnikov a mladých, ktorí túžia po obnovení a premene svojho srdca na krásne a čisté.

Vnímali sme srdečné prijatie spoločenstva kňazov a komunity - teda zažili sme aspoň trochu - či chvíľku, čo to znamená žiť pre Krista a pre iných. Vypočuli sme si príhovor o. Pavla Hudáka o tom, že život sa stavia podobne ako dom. Najdôležitejšie sú základy, ktoré občas skontrolujeme na duchovnej obnove, či sme takí, akých nás chce mať Pán. Ide vlastne o srdce, ktoré si treba chrániť, aby sme ho mali múdre, čisté a milujúce.

Poobede sa nám venoval otec František Petruška, ktorý s nami prešiel silu a krásu sviatosti zmierenia, aby sme sa spovedali dobre, jednoducho a pravdivo, lebo len tak nám sviatosť zmierenia osoží a pomôže pri náprave základov života. Veru, niektorým sa podarilo dobre vyspovedať a niektorí sa rozhodli ešte povenovať príprave, aby to stálo za to a boli na sviatosť birmovania veľmi dobre pripravení 😊.

Večer - na záver, bola krásna svätá omša aj vďaka našim hudobníkom a speváčkam, no hlavne, kvôli čistým srdciam. Na konci o. František Petruška požehnal prstene a krížiky tým, ktorí si ich zaobstarali a boli ochotní zaviazať sa malým, ale silným sľubom s pomocou bl. Anky Kolesárovej.

Pomodlili sme sa tri Zdravasy, chvíľu sme prosili o pomoc pri relikvii bl. Aký je nádherný život, ktorý sa žije v nevinnosti a láske. A toto je niečo, čo nás čaká aj po sviatosti birmovania - presne to, čo sme si povedali na poslednom stretku.

Život po Birmovaní

Čaká nás život, ktorý sa nám podarí, ak budem pokračovať v živote učeníka, ktorého Pán pozýva a posiela k iným. Rozvíjať túžbu, aby si sa chcel stať veľkým. To znamená zamerať život tak, aby som sa stal/la svätým/svätou. Modliť sa veľa. To znamená, počúvať Boží hlas v Jeho slove a vo svedomí. Žiť život v spoločenstve. To znamená, že nesmiem zostať sám/a mimo spoločenstva viery, sám/a sa nedostanem do neba. Naplno využívať dar sviatostí. To znamená, že potrebujem často chodievať na sv. Žiť misijný život. Je to povinnosť - kresťanská povinnosť. Na konci omše v latinčine zaznieva: Ite misa est - si poslaný/á! …. Otázky a materiály na skúšku sú pripravené :-)

Tak poď do toho! Bratia a sestry. Prežívame hodovú sv. omšu k úcte sv. Žofie. A predsa to najpodstatnejšie môžeme urobiť, prežiť naplno stretnutie so živým Kristom, zamyslieť sa nad vypočutou staťou evanjelia, uctiť si sv. Niečo podobné sa žiada v tejto chvíli povedať mne: „ Milí veriaci. Od toho ako prežijete dnešnú hodovú sv. omšu, ako sa budete snažiť pochopiť stať evanjelia, ako prijmete vzor sv.

Hodnota Hodovej Sv. Omše

Pre dnešnú slávnosť som vybral stať evanjelia, ktorá je môjmu srdcu najmilšia. Sú v nej dôležité Ježišove výzvy prepojené nádhernými povzbudeniami. To, čo nasleduje ďalej, je úžasné. „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.“ Niektorí veriaci oponujú, že im viera nič nedáva, že nemajú radosť z viery. Pán Ježiš pokračuje: „Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ Tu si možno povzdychneme. Táto výzva sa snáď týka len svätcov alebo veľkých ľudí. Budete prekvapení, keď vám poviem, že môže sa týkať aj nás. Mučeníctvo je totiž nielen krvavé, ale aj nekrvavé.

Príklad Sv. Žofie

Svätá Žofia, rímska vdova, bola matkou troch dcér - Fides, Spes a Caritas. Sú to mená, ktoré v preklade znamenajú Viera, Nádej a Láska. Napriek prenasledovaniu kresťanov ona i jej dcéry nikdy neskrývali svoju vieru v Ježiša Krista a verejne ju vyznávali. Boli si vedomé, čo ich môže čakať. Stalo sa. Cisár Hadrián si ich dal predvolať. V tom čase mali Fides 12, Spes 10 a Caritas 9 rokov. Po celý čas sa horlivo modlili, prosiac Pána Boha, aby im dal silu vydržať muky a smrť. Pred cisárom odvážne vyznali svoju vieru v Ježiša Krista. Po celý čas sa aj s matkou držali za ruky, ktoré mali prepletené ako veniec. Pred utrpením dievčatá matka posilňovala vo viere, aby vydržali až do konca. Cisár ich vyzýval, aby zapreli svoju vieru v Krista a priniesli obetu bohyni Artemis. Dievčatá však svoju vieru nezapreli. A ich matke bolo pripravené veľké mučenie srdca. Musela sa na utrpenie svojich dcér dívať. Telá dievčat jej vydali.

Svätá Žofia je vzývaná ako patrónka vdov a ľudí v tiesni a núdzi. Úcta k nej bola a zostala veľká. Bolo jej zasvätených mnoho kostolov. Jedným z nich je aj náš kostol. Svätá Žofia je znázorňovaná ako dôstojná žena. Na obrazoch stojí majestátne v pozadí a jej tri dcéry stoja pred ňou. Ale ani jedna druhú nezakrýva. Všetky sú výrazné. Tak ako to má byť. Nedá sa nevšimnúť si ani jednu z nich. Buďme vďační, že i v našom kostole máme možnosť obdivovať sv. Možno na prvý pohľad by sme si položili otázku, ako nás môže osloviť jej život? Nežijeme v dobe prenasledovania. Nie sme predvádzaní kvôli viere pred mocných tohto sveta. A predsa nám môže povedať veľa. Je povzbudením najmä pre matky, otcov. Na čom sv. Žofii záležalo ako matke najviac? Aby jej dcéry nezapreli svoju vieru. Každé odlúčenie od pravého života viery je zapretím svojej viery.

Hodová slávnosť je veľkou výzvou, robte všetko pre to, aby ste si vy, ale aj vaše deti chránili opravdivú vernosť. Mnohokrát to nie je ľahké. Pýtate sa ako? A zároveň často hovoríte: Nedajú si povedať, sme z nich nešťastní. Odpoveď je len jedna. Nedá sa počínať spôsobom, ako to mnohí riešia. Znechutením, nadávaním, vyčítaním. To nič nevyrieši. Hriech sa nedá riešiť hriechom. Cesta je len jedna -príklad života, trpezlivosť, rozvaha a predovšetkým modlitba, skryté obety za nich, ba i slzy, ako to konala sv. Monika. To je to spomínané nekrvavé mučeníctvo.

Hovorili sme si, že dcéry sv. Žofie zomreli mučeníckou smrťou, ale ona nie. A predsa ju Cirkev berie ako mučenicu. Vráťme sa opäť k stati evanjelia. Každá hodová slávnosť i táto dnešná nás vedie k naplneniu týchto dôležitých Ježišových výziev.

Príhovor Rodičov

Drahý náš otec arcibiskup,Vítame Vás v našej farnosti - my, rodičia našich birmovancov.Pred 18-timi, či 19-timi rokmi, sme prinášali tieto naše deti v náručí do chrámu na krst, aby do ich života bolo zasiate semeno viery. Ako roky pribúdali, snažili sme sa, aby toto semienko vzklíčilo a rástlo. Polievali sme ho svojimi modlitbami, chránili ho našimi obetami, podporovali jeho vzrast osobným príkladom. A dočkali sme sa - semienka vyrástli do klasov.Dnes s hrdosťou hľadíme na krásu našich klasov, ako sa nádherne vlnia vo vánku života. Sú takí nádherní, plní sily, hlavy majú zdvihnuté k výškam a sú pripravení dozrievať.

Hľadíme na nich však aj s obavami, či ich nezničí ľadovec ľahostajnosti, či im neublíži záplava materiálnych radostí, či ich neudusí kúkoľ hriechu.Stojíme nad našimi deťmi ako farmár nad dozrievajúcim lánom, ktorý vie, že už nemá všetko vo svojich rukách…Vieme však, že v našich obavách nie sme sami.

Príprava na Sviatosť Birmovania

Sviatosť birmovania v roku 2026: S Božou pomocou sa chceme dobre pripraviť, preto prosím, aby sa žiaci 7. a 8. Potrebné je tak urobiť do 30.

Základné otázky a odpovede pre birmovancov:

• Kto je Boh? Boh je náš Otec a Pán.
• Koľko bohov existuje? Boh je len jeden.
• Koľko osôb je v jednom Bohu? V jednom Bohu sú 3 Božské osoby: Otec, Syn, Duch Svätý = jedným menom ich voláme Najsvätejšia Trojica.
• Môžeme vedieť niečo o Bohu, keď je neviditeľný? O Bohu môžeme vedieť aj keď je neviditeľný, tak že sa nám zjavuje z krás prírody, v láske dobrých ľudí a najviac vo sv. Písme a cez pôsobenie v našich životoch a vo svete.
• Má Boh telo ako my? Boh nemá telo, On je čistý duch a je všadeprítomný.

Hriech a Pokánie

• Čo je hriech? Hriech je neposlušnosť voči bohu, /Rim5,19/ urážka Boha a odmietnutie Jeho lásky. /1Jn3,8/ Znamená tiež odlúčenie od Boha, ktorí je život, je to teda vstup do smrti.
• V čom spočíva hriech prvých rodičov? Hriech prvých rodičov spočíva v neposlušnosti a pýche. Neposlúchli Boha a chceli byť ako On.
• Ako voláme hriech Adama a Evy? Hriech Adama a Evy voláme dedičným alebo prvotným hriechom.
• Čo je to dedičný /prvotný/ hriech? Dedičný hriech je hriech, s ktorým sa narodíme všetci. Je to strata spoločenstva s Bohom a prvotnej svätosti a spravodlivosti.
• Aké sú dôsledky prvotného hriechu? Prvotný hriech zbavil všetkých ľudí milosti. Preto podliehame nevedomosti, utrpeniu, smrti a sme náchylní na zlo a hriech.
• Akým spôsobom sa pácha hriech? Hriech sa pácha myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.

Medzi hlavné hriechy patrí: pýcha, lakomstvo, smilstvo, obžerstvo, závisť, hnev, lenivosť.

Ježiš Kristus a Spása

• Kto je Ježiš Kristus? Ježiš je Spasiteľ ľudí /1Tim1,10/ On jediný je schopný zbaviť nás i svet od hriechu, zvíťaziť nad satanom a odstrániť všetky následky hriech.
• Ako sa Syn Boží stal človekom? Syn Boží sa stal človekom tak, že pôsobením Ducha Svätého sa narodil z Panny Márie v Betleheme za čias kráľa Herodesa.
• Ako zomrel Ježiš Kristus? Ježiša farizeji falošne obžalovali u Poncia Piláta, ktorý ho dal ukrižovať. Na kríži dal svoj život za nás a naše hriechy.
• Čo sa stalo po Jeho smrti? Ježiša potom pochovali, ale On na tretí deň vstal z mŕtvych. Zmŕtvychvstaním Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou, Satanom, hriechom a nad utrpením. Tým nám dal život v hojnosti, aby sme už tu na zemi žili ako Božie deti podľa príkladu Ježiša Krista.
• Vysvetli čo je spása? Spása je záchrana od večného zatratenia našej duše. Ježiš Kristus nám daroval hojný život na zemi a večný život v Božom kráľovstve.

Duch Svätý a Cirkev

• Kto je Duch Svätý? Duch Svätý je Tretia Božská Osoba Najsvätejšej Trojice.
• Prečo Boh zoslal na zem svojho Svätého Ducha? Aby dal Cirkvi život a aby naplnil veriacich učeníkov svojou mocou.
• Čo je cirkev? Cirkev je spoločenstvo pokrstených, ktorí žijú podľa viery v Ježiša Krista, ktorý ju vedie ako Pán a Dobrý Pastier.
• Kto založil Cirkev? Cirkev založil Ježiš Kristus.

Sviatosti

• Čo sú sviatosti? Sviatosti sú prostriedky milosti ustanovené Pánom Ježišom. Cez ne nás Boh posilňuje a posväcuje, aby sme boli schopní žiť dobrý kresťanský život.
• Vymenuj 7 sviatostí. Krst, Birmovanie, Eucharistia, Sviatosť zmierenia, Pomazanie chorých, Kňazstvo, Manželstvo.
• Čo je birmovanie? Birmovanie je sviatosť, v ktorej nám Duch Svätý udeľuje hojnosť svojich darov, pevnejšie nás spája s Kristom a posilňuje aby sme boli praví a odvážny kresťania.

Desatoro Božích Prikázaní

Ako znie prikázanie lásky?

1. Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal. Boh musí byť v tvojom živote prvoradý. Nič nie je dôležitejšie.
2. Nevezmeš Božie meno nadarmo. Meno Pána je sväté. Nemali by sme ho vyslovovať hanobne, alebo vzývať Boha za svedka pri sľuboch, ktoré neplánujeme dodržať.
3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni. Nedeľa, deň Ježišovho zmŕtvychvstania, je dňom modlitby k Bohu a oddychu od práce. V tento deň majú katolíci povinnosť ísť na svätú omšu.
4. Cti svojho otca a svoju matku. Deti majú poslúchať svojich rodičov. Keď rodičia zostarnú a ochorejú, deti sú povinné sa o nich starať.
5. Nezabiješ. Ľudský život je veľký dar od Boha a musíme si ho vážiť od počatia až po prirodzenú smrť. Toto prikázanie zakazuje akékoľvek úmyselné a nespravodlivé zabíjanie: vraždu, potrat, samovraždu či eutanáziu.
6. Nezosmilníš. Mimo manželstva sú akékoľvek sexuálne aktivity zlé.
7. Nepokradneš. Krádež a vandalizmus ničia a pripravujú ľudí o osobný majetok. Ďalšie príklady okrádania sú: podvádzanie na skúškach, vyhýbanie sa plateniu daní a kopírovanie materiálov podliehajúcich autorským právam.
8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. Klamstvá, podvody a ohovárania sú zlé, keďže ubližujú iným.
9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho. Túžiť po tom, čo zakazuje šieste prikázanie, je zaobchádzať s druhým človekom ako s vecou.
10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. Túžiť po cudzom vlastníctve je zlé.

Homília Mons. Stanislava Stolárika

Pozývam vás všetkých k prázdninovému zamysleniu, ktoré dáva aj v tomto dovolenkovom a prázdninovom čase nové príležitosti na ohlasovanie evanjelia a vydávanie svedectva všetkých nás - pokrstených a pobirmovaných.

V evanjeliu sme počuli o tom, ako Ježiš ustanovil apoštolov, ako ich vyzbrojil mocou a ako ich potom aj poslal, aby ohlasovali „Dobrú zvesť“ (porov. Mt 10,1-7). Ale to isté sa deje v živote každého jedného z nás. Ako som spomenul, uvedomme si, aký veľký priestor nám dáva Boh aj počas prázdnin. Rodičia sa možno viac stretnú s deťmi, starí rodičia so svojimi vnúčatami. Aká je to obrovská príležitosť viac rozprávať o Bohu.

Všetkým nám dal Pán Ježiš moc už v krste a moc Ducha Svätého pri prijatí sviatosti birmovania. Ak je ohľadne nášho poslania vo svete nejaké váhanie zo strany pokrstených a pobirmovaných, uvedomme si, že Ježiš nás neposlal do tohto sveta len tak, ale nás aj obdaroval mocou krstu - mocou sviatostnej milosti a birmovania - Duchom Svätým, aby sme dokázali svedčiť v tomto svete, ktorý je taký, aký je a nie iný. Aj apoštoli boli poslaní nie do ideálneho sveta, ale do takého, aký v tom čase bol. Pán posiela aj nás. Nuž teda choďme, posilnení Božou mocou, jednoducho choďme a hlásajme Krista.

Spomína myšlienky sv. Jána Pavla II. o novej evanjelizácii, ktorá spočíva v tom, že všetci máme byť misionármi. K nám - spomína arcibiskup Graubner - prišli cudzí misionári a to prišli do oblasti, ktorá ešte nebola veľmi poznačená posolstvom evanjelia, aj keď už tu účinkovali predtým franskí kňazi. Dnešná situácia je iná. Množstvo kostolov svedčí o kresťanských koreňoch prostredia, v ktorom žijeme. Avšak vyprázdňujúce sa kostoly svedčia o tom, že tie korene u jednotlivcov v rodinách, aj vo väčších skupinách vysychajú, tratia sa, sa strácajú. Ale napriek tomu všetkému nemôžeme očakávať, že znova odniekiaľ k nám prídu misionári. Jednoducho, tými možno očakávanými misionármi sa máme stať my všetci.

Svätí Cyril a Metod urobili veľkú vec, keď preložili Božie slovo do zrozumiteľného jazyka našich predkov. Ale aj pred nami stojí podobná úloha - hovorí arcibiskup Graubner - aby sme preložili Sväté písmo do jazyka skutkov a života. A to je asi ten najťažší príklad, ktorý je všade veľmi potrebný. Veď pre dnešného človeka je azda najčitateľnejšie „písmo“ v tomto „jazyku“.

Tí, ktorí ste prežívali ten čas, tak viete, že po predchádzajúcich rokoch neslobody to bol veľký „bum“. Aj on spomína: Pamätám si na to, že bola veľká tlačenica. Na ďalšie veci si nepamätám. Ale potom som sa zastavil a pýtam sa sám seba: Čo urobíš s darom, ktorý si dostal - s darom sviatosti birmovania? Čo urobíš s týmto darom?

Svedectvo Viery

Arcibiskup si spomína na mladú, neveriacu dievčinu, ktorá začala chodiť s veriacim chlapcom. Bola z rodiny, ktorá nežila veľmi harmonicky a o náboženstve nič nevedela. No keď prišla do rodiny svojho chlapca, oslovila ju atmosféra, ktorá tam vládla. Zistila, že nositeľom tejto atmosféry je mama jej chlapca. Bežne - iste na počiatku to môže byť všetko dosť idylické - ale neskôr vzťah nevesta - svokra, nezvykne byť vždy najlepší. Predsa však táto dievčina povedala, že cez svoju nastávajúcu svokru vidí jednu krásnu rodinu a aj ona by chcela, aby aj jej rodina bola raz taká. Videla jej život viery a chcela aj ona poznať vieru čo možno najviac. Môžeme povedať, že to bol príklad bežnej, veriacej, hlboko veriacej ženy, matky, manželky, ktorá dala svedectvo neveste prichádzajúcej do rodiny.

Máme sa zamyslieť nad tým - ako ďalej hovorí arcibiskup Graubner - že našim problémom je tak trochu, že sme si zvykli na evanjelizáciu, ktorú prenechávame na profesionálov. Na profesionálov, za ktorých by sme považovali jednoducho kňazov, rehoľníkov, zasvätené osoby. A tu je to slovíčko „klerikalizmus“, ktoré Svätý Otec František častejšie opakuje, a zdôrazňuje, ako je treba od tohto klerikalizmu ustúpiť. Lenže mnohí to chápu tak, že kňazi a biskupi si uzurpujú všetku moc. Lenže vyvážené chápanie klerikalizmu znamená, že aj pokrstení a pobirmovaní vezmú na seba potrebnú zodpovednosť, aby mohli fungovať farnosti, naše chrámy.

Toto je treba zmeniť, lebo krst a prijatá sviatosť birmovania hovoria aj o tom. Tiež však o tom, že veriaci pomáhajú kňazovi starať sa aj o „chrámy“ Ducha Svätého - teda pomáhajú pastoračne, tak ako je to v ich kompetencii, ktorú získali pri krste a birmovke. Je to všetko o zaangažovanosti v živote Cirkvi. Každý kto chce, nájde svoje uplatnenie v živote Cirkvi, samozrejme nevynímajúc prepotrebné modlitby a obety tých, ktorí inak pomôcť nemôžu. Múdry kňaz angažovanosť veriacich prijíma, koordinuje a je srdcom tejto činnosti vo farnosti.

Apoštol Peter, ktorý trikrát zaprel Krista, odvážne vystúpi na námestí a v chráme a vydáva svedectvo o Ježišovi Kristovi. Potom v rámci apoštolátu, keď ide aj s Jánom do Samárie, kde už prijali krst v mene Pána Ježiša, modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého (porov. Sk 8, 14-17). Tak to bolo aj na viacerých miestach, kde o Duchu Svätom ešte nepočuli nič, apoštoli poučili tamojších pokrstených a potom ich pobirmovali.

Ale aby sviatosť birmovania mohla priniesť náležité, očakávané ovocie, musí jej prijatiu predchádzať aj zodpovedná príprava. Ale pozor, nielen zodpovedná príprava zo strany kňaza, animátorov, atď., musí tam byť aj záujem toho, ktorý je prihlásený na prijatie sviatosti birmovania, aby pochopil o čo tu ide, aby sa zaujímal o účinky sviatosti, o cieľ, za ktorým treba ísť, aby si uvedomil, že preberá zodpovednosť za to všetko, o čom doteraz bola reč. Teda byť svedkom, ohlasovateľom Ježiša Krista v dnešnom svete; a vopred byť poučený o daroch Ducha Svätého, pretože to, čo nepoznáme, to nemôžeme milovať.

Častý problém je však v tom, že prijaté dary ostali ležať kdesi „ladom“, že nie sú využívané alebo len málo využívané, lebo nespolupracujeme s Duchom Svätým. Každá jedna zručnosť sa musí denno-denne cvičiť. Vrcholoví športovci, ale vôbec športovci alebo umelci, napr. hudobníci hovoria: „Hneď vidno, keď som nejaký deň netrénoval, necvičil - hneď je to vidieť!“ Myslíte si, že keď raz za rok, alebo len raz za čas - keď niekto v rodine umrie - príde sa do Božieho chrámu, a že už tam rastie zbožnosť?! Neexistuje! To by musela byť veľká otvorenosť na nával Božej milosti, ktorú Pán Boh vždy dáva. Z Božej milosti môže byť takáto výnimočná situácia. Ale jednoducho, tak, ako zručnosti treba neustále cvičiť, tak to platí aj o našej viere - aby sme dary, ktoré sme dostali pri sviatosti birmovania potom rozvíjali.

Ak chceme začať rozprávať o známych daroch Ducha Svätého, možno bude trocha prekvapujúce, keď spomeniem ako prvý, nie dar múdrosti, rozumu, ale dar bázne Božej - odvolávajúc sa na 111. žalm: „Bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú“ (Ž 111,10). Teda bohabojnosť, bázeň pred Pánom predchádza múdrosť. Tam, kde chýba bázeň pred Bohom, začína chýbať bázeň a úcta aj pred iným človekom. Bez tejto bázne, sa potom múdrosť, ktorú má predchádzať bázeň, zneužíva. Lebo je veľa múdrych ľudí, ktorí urobia veľa zlého. Avšak tam, kde je skromnosť múdrosti, tam predchádza bázeň pred Bohom - uvedomovanie si a postoj: veď ja stojím pred Bohom, ja nemôžem robiť to alebo tamto, čo spôsobuje zlo mne alebo komusi inému. Dar múdrosti má byť využívaný v prospech dobra. Bázeň Božia „bráni“ človeku konať zlo.

Ak to nerešpektujeme, vidíme ako to potom škrípe aj v rodinách, kde je možno pre stratu tejto bázne pred Bohom oslabená či už aj stratená bázeň aj pred rodičom a dieťa si dovolí hocičo, lebo „má“ na všetko právo. Nie! Bázeň je počiatkom múdrosti a z tejto bázne má vychádzať to všetko ďalšie. V normálne fungujúcej súkromnej firme si nikto nedovolí „na šéfa“! Lebo vie, že už tam dlho potom nebude. Po-slušnosť. Aj poslušnosť vychádza zo slušnosti. A tu sme si všetci rovní - v ľudskej dôstojnosti.

Drahí bratia a sestry, sme povolaní, poslaní ako apoštoli, ako sv. Cyril a Metod, ako toľkí pred nami - kňazi, rodičia, misionári, katechéti, vychovávatelia..., sme poslaní do tohto sveta ohlasovať Ježiša Krista vzkrieseného a vydávať svedectvo. Sme posilnení, sme tiež obdarovaní ako apoštoli Duchom Svätým, aby sme „vyliezli“ z úkrytu, z úkrytu anonymity. Naozaj nepochopili sviatosť birmovania tí, ktorí po jej prijatí „zaliezli“ do anonymity a už ich viac nebolo vidieť v spoločenstve Cirkvi, nebolo ich vidieť ani v kostole, ani vo farnosti, ani ich život v rodine nebol kresťanský. „Zaliezli.“ Apoštoli po prijatí Ducha Svätého „vyliezli“. Vyšli zo svojho úkrytu posilnení Duchom Svätým a už sa nebáli!

tags: #sviatost #birmovania #prihovor