Sviatosť zmierenia, známa aj ako sviatosť pokánia, je hlbokým zážitkom obrátenia a odpustenia pre veriacich. V Bardejove, ako aj v iných častiach sveta, ponúka táto sviatosť možnosť očistiť sa od hriechov a obnoviť spoločenstvo s Bohom a Cirkvou.
Podstata Sviatosti Zmierenia
Nový život, ktorý sme dostali vo sviatosti krstu a myropomazania, neodstránili krehkosť a slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech, ktorú tradícia nazýva žiadostivosť. Táto žiadostivosť zostáva v pokrstených, aby sa pomocou Kristovej milosti osvedčili v boji kresťanského života. Je to boj o obrátenie s cieľom dosiahnuť svätosť a večný život, do ktorého nás Pán neprestajne povoláva. Táto sviatosť sa nazýva aj druhým obrátením. Svätý Ambróz hovorí: „Cirkev však má aj vodu a má aj slzy: vodu krstu a slzy obrátenia.“
Obrátenie je predovšetkým dielom milosti Boha, ktorý spôsobuje, že sa naše srdcia vracajú k nemu. V sviatosti pokánia veriaci v Krista, ktorí po krste spáchali hriechy, vedení Svätým Duchom a pohnutí bolesťou za hriechy, obracajú svoje srdcia k Bohu a začínajú nový život. Službou kňaza, vyznaním hriechov a prijatím primeraného zadosťučinenia dostávajú odpustenie od Boha a súčasne sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili (Porov. CCEO 718). Kto si je vedomý ťažkého hriechu, má čo najskôr ako je možné prijať sviatosť pokánia.
Hriech je prerušením spoločenstva s Bohom. Zároveň narúša spoločenstvo s Cirkvou. Ježiš sa vo sviatosti zmierenia skláňa k naším slabostiam a hriechom nie ako sudca, ktorý odsudzuje, ale ako lekár, ktorý chce svojou milosťou uzdraviť naše hriechy a rany po hriechu.
Kroky k Dobrej Spovedi
Sviatosť zmierenia pozostáva z niekoľkých dôležitých krokov, ktoré vedú k odpusteniu a duchovnej obnove:
- Spytovanie svedomia: Hodnotím svoj život, vo svetle života Ježiša Krista. Konfrontujem, porovnávam ho so životom Krista, a nie so životom svojho blížneho. On je mierou našich skutkov. Snažíme sa zhodnotiť náš uplynulý život alebo jeho časť od poslednej dobrej spovede. Hodnotíme naše skutky, slová a myšlienky. Nie je dôležité, ako sa vidím ja, ale či je môj život podľa Božej vôle, teda taký, aký ma byť alebo aký môže byť. Vhodnou pomôckou pri spytovaní svedomia je spovedné zrkadlo. Samozrejme, že človek ktorý sa spovedá napríklad každý mesiac, nepotrebuje taký dlhý čas na spytovanie svedomia, ako človek ktorý sa spovedá raz za čas. Prístup k tejto podmienke je vážnym signálom, čo pre mňa znamená sv. spoveď. Ak si spytujem svedomie povrchne, netúžim po zmierení, je pre mňa formalitou.
- Ľútosť: Je to bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť.
- Dokonalá ľútosť - pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko. Ľutujem hriech ktorý som spáchal, lebo viem že som ním zradil Boha a odmietol jeho lásku. Milujem Boha, a preto ma to veľmi bolí. Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy.
- Nedokonalá ľútosť - je tiež Božím darom, podnetom Svätého Ducha. Rodí sa z uvažovania o ošklivosti hriechu alebo zo strachu pred večným zatratením a inými trestami, ktoré hrozia hriešnikovi. Teda: ľutujem, lebo si uvedomujem zlobu hriechu, cítim k hriechu odpor a bojím sa večného zatratenia a iných trestov, ktoré na mňa môžu prísť. Je to ľútosť zo strachu.
- Vyznanie hriechov: Vyznaním sa človek postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil. Berie za ne zodpovednosť a tým sa znovu otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi, aby si tak umožnil novú budúcnosť. Pri spovedi je potrebné vyznať všetky ťažké, smrteľné hriechy ktorých si je kajúcnik vedomí. Aj keby boli veľmi skryté. Kto úmyselne zatají hriech, pre toho je spoveď neplatná. Nedosiahol odpustenie hriechov. Ak pristúpi k sv. prijímaniu, pácha svätokrádež. Cirkev odporúča spovedať sa ja zo všedných hriechov pretože nám to pomáha formovať si svedomie, bojovať proti nezriadeným náklonnostiam, nechať sa vyliečiť Kristom a robiť pokroky v živote podľa Ducha. Prejavujem svoju túžbu byť úplne čistý pred Bohom, veď aj za ten najmenší hriech si zasluhujem smrť. Sv. Augustín hovori: „Keď sa ti začína nepáčiť, čo si urobil, vtedy sa začínajú tvoje dobré skutky, lebo sa obviňuješ zo svojich zlých skutkov. Začiatkom dobrých skutkov je vyznanie zlých skutkov.
- Rozhrešenie: Po vyznaní hriechov a následnom poučení, prijíma kajúcnik od kňaza rozhrešenie, ktoré mu udeľuje v mene Krista. Odpúšťa mu a rozväzuje ho so všetkých hriechov.
- Zadosťučinenie: Mnohé hriechy spôsobujú škodu blížnemu. Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila ( napr. vrátiť ukradnuté veci, napraviť dobré meno toho, koho sme osočovali, odčiniť urážky). Hriech však zraňuje a oslabuje samotného hriešnika, ako aj jeho vzťahy s Bohom a s blížnym. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky nezriadenosti, ktoré spôsobil. Hriešnik zbavený hriechu musí ešte nadobudnúť plné duchovné zdravie.
Druhy Hriechov
| Typ hriechu | Popis |
|---|---|
| Smrteľný hriech | Je vážnym prestúpením Božieho zákona - ničí v srdci lásku a odvracia človeka od Boha. |
| Všedný (ľahký) hriech | Spácha človek vtedy, keď v nezávažnej veci nezachová mieru predpísanú morálnym zákonom alebo keď neposlúchne morálny zákon vo vážnej veci, ale bez plného poznania a úplného súhlasu. Oslabuje čnosť lásky. |
Keď hovoríme o všednom hriechu, prichádzajú mi na um slová, ktoré tak často a cynicky znejú v spovedniciach: „Veď to len také všedné hriechy, nič také vážne…“ Lenže to „nič vážne“ stojí Ježiša život a muky zatratenia!
HRIECH JE STAV - NIE SKUTOK! Kristus zomrel za naše hriechy. Teda aj za moje hriechy. Ale - prevedené do činného tvaru - to znamená, že Krista na smrť neodsúdili ani Veľkňaz, ani Pilát a na kríž ho vôbec nepribili ruky rímskych vojakov. Ježiša odsúdil na smrť a na kríž pribil jedine môj hriech!!! A pretože je to môj hriech, tak som to potom JA, kto zabil Ježiša a pribil ho na kríž!
Náš problém spočíva v tom, že si túto skutočnosť málo uvedomujeme. Ježišova smrť je neustálou prítomnosťou preto, lebo každý môj hriech Ježiša pribíja na kríž. Ono totiž každý hriech prináša so sebou smrť. A táto smrť môže byť zlomená len tak, že Ježiš vezme na seba moju smrť a zatratenie a sám podstúpi smrť a odlúčenie od Otca; a na výmenu mi dá svoj život a svoje spoločenstvo s Otcom! Niet inej cesty!
Je na čase, aby v nás zomrel starý človek, aby sme boli pokrstení „Kristovou smrťou“, ukrižovaní s Kristom a s Ním vstali k novému životu bez hriechu. Kristus nám vybojoval moc vzdať sa hriechu: „Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha.“ (1. Jánov list 3, 9).
Skúsenosť Pútnika so Sviatosťou Zmierenia
V rukách držíš krátky výber z vynikajúcej knihy neznámeho ruského autora “SPOMIENKY PÚTNIKA”. V tomto úryvku pútnik rozpráva o sviatosti zmierenia. Nech ti rady pútnikovho spovedníka poslúžia ako spovedné zrkadlo pravdy, ktoré nám ukazuje nás samých v celej duchovnej nahote, ktoré odzrkadľuje náš skutočný duchovný stav. Väčšinou nie sme k sebe veľmi prísni... Ale aká je skutočnosť? Ako vyzeráme pri pohľade z nebies - v očiach Boha a jeho anjelov? Vari nie je náš nie príliš smutný pohľad na seba samých spôsobený duchovnou slepotou, ktorá nám bráni vidieť svoje hriechy, svoju biedu, vidieť hlbokú priepasť do ktorej sme sa zrútili?
Ku koncu týždňa, v ktorom som sa pripravoval na spoveď, ma napadlo, že by mala byť čo najpodrobnejšia. Začal som teda preberať a prezerať všetky svoje hriechy od mladosti až podnes. Robil som to veľmi dôkladne a aby som nič nezabudol, všetko, na čo som si spomenul, som čo najpresnejšie zapísal. Pokryl som tým veľký hárok papiera. Počul som, že v Kitajevskej pustovni, asi päť míľ od Kyjeva, býva kňaz, ktorý žije asketickým životom, je veľmi múdry a plný porozumenia. Každý, kto k nemu prišiel, aby prijal sviatosť zmierenia, našiel ovzdušie nežného súcitu a odišiel so spásnym poučením a pokojným duchom. Veľmi som sa potešil, keď som o ňom počul a ihneď som k nemu zašiel.
Po chvíli rozhovoru s kňazom mu pútnik odovzdal zoznam svojich hriechov. Kňaz mu však vysvetlil, že by sa nemal spovedať z hriechov, ktoré už ľutoval a boli mu odpustené, nemal by si pripomínať iných ľudí spojených s jeho hriechmi a nemal by podrobne rozprávať o všetkých okolnostiach hriechu. Kňaz poukázal na to, že pútnik nedokáže ľutovať s úprimnosťou a prehliadol tie najvážnejšie hriechy, ako je nemilovanie Boha, nenávidenie blížneho, neverenie v Božie slovo a pýcha. Tieto štyri hriechy sú koreňom všetkého zla a duchovnej skazy.
Kňaz ďalej vysvetlil, že ak by pútnik miloval Boha, neustále by na neho myslel s radostným srdcom a rozhovor s ním v modlitbe by bol jeho pokrmom a potešením. Ak by miloval svojho blížneho, jeho nešťastie by ho zarmucovalo a jeho šťastie by ho tešilo. A ak by veril v nesmrteľnosť a v evanjelium, neustále by na to musel myslieť a správal by sa na tomto svete ako cudzinec, ktorý sa pripravuje na vstup do svojej rodnej zeme. Pútnik si uvedomil, že v sebe skrýva hrozné hriechy, ktoré si doteraz nevšimol.
Kňaz mu poradil, aby sa usiloval o duchovné osvietenie usilovným štúdiom Božieho slova a svätých otcov, pomocou rozjímania a duchovných rád a rozhovorom s ľuďmi, ktorí sú múdri v Kristovi. Modlitba je hlavným a najmocnejším prostriedkom našej obnovy a nášho dobra.
Po prijatí sviatosti eucharistie sa pútnik s požehnanou posilou chcel vrátiť do Kyjeva, ale dobrý otec, ktorý odišiel na dva dni do lavry, ho na tú dobu nechal vo svojej pustovni, priamo vo svojej cele, takže sa v jej tichu mohol bez prekážok oddať modlitbe. Skutočne, strávil tu dva dni ako v nebi. Vďaka modlitbe svojho starca sa aj napriek všetkej svojej nehodnosti radoval z dokonalého pokoja. Modlitba pretekala jeho srdcom tak ľahko a šťastne, že počas tej doby zabudol na všetko, i na seba; v jeho mysli bol iba Ježiš Kristus.
Noc Kostolov v Bardejove
V Bardejove bude možnosť počas Noci kostolov v gréckokatolíckom Chráme sv. Petra a Pavla pristúpiť k sviatosti zmierenia a porozprávať sa s kňazom. Možnosť prijať sviatosť zmierenia bude aj v Bazilike pred večernými sv. omšami.
Rímskokatolícka farnosť sv. Egídia v Bardejove si ukladá súbory cookies, ktoré pomáhajú k správnemu fungovaniu tejto webovej stránky farnosti.
Záujemci o prijatie sviatosti manželstva sa môžu ohlásiť telefonicky na farskom úrade a dohodnúť si termín osobného stretnutia s kňazom, pri ktorom sa informujú o požiadavkách pre platné prijatie sviatosti manželstva, o bezprostrednej príprave, potrebnej dokumentácii, príp.