Kňaz a politik Andrej Hlinka je rozporuplnou osobnosťou slovenských dejín prvej polovice dvadsiateho storočia. Zatiaľ čo pre časť Slovákov predstavuje otca národa, iní v ňom vidia autoritára s obdivom k fašizmu. Od jeho úmrtia uplynulo 16. augusta osemdesiat rokov.
Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej (dnes mestská časť Ružomberku). Jeho otec Andrej Sidor bol pltníckym faktorom (hlavným pltníkom, priezvisko Hlinka začal používať až keď sa oženil). Mladý Hlinka mal 8 súrodencov (štyroch z prvého otcovho manželstva, štyroch z druhého manželstva).
V roku 1883 ho prijali za klerika diecézneho seminára v Spišskej Kapitule. Tu absolvoval štúdium teológie. Upozorňoval na obmedzovanie používania slovenčiny v seminári a už vtedy prejavoval slovenské a slovanské cítenie. Za kňaza bol vysvätený 19. júna 1889. Ako kaplán pôsobil v Zakamennom-Kline na Orave, Liptovských Kľačanoch a Tvrdošíne. V roku 1892 sa dostal na faru v liptovských Troch Sliačoch.
Zakladaním rôznych spolkov (spolok striedmosti, spolok úverný a potravinový) a organizovaním prednášok sa snažil o zlepšenie sociálnych pomerov farníkov. V tomto období sa začal zapájať do politického života. V marci 1905 ho zvolili za farára v Ružomberku. Súčasne sa stal členom mestského zastupiteľstva, v ktorom poukazoval na korupciu a mrhanie s mestskými financiami.
V decembri 1905 spoluzakladal Slovenskú ľudovú stranu (SĽS). Strana vystupovala s programom všeobecného a rovného volebného práva, zrušením liberálnych cirkevných zákonov, uskutočnením národnostného zákona a bojovala proti úžere a vysťahovalectvu.
Pred parlamentnými voľbami v máji 1906, Hlinka verejne podporil kandidatúru Vavra Šrobára. Bol pre to suspendovaný (4. mája 1906) a obvinený zo svätokupectva pri získaní ružomberskej fary (18. O pár dní neskôr (27. júna 1906) bol uväznený v Ružomberku. V politickom procese (november-december 1906) označili jeho vystúpenia za základné práva slovenského národa za poburovanie Slovákov proti Maďarom.
Bol odsúdený na dva roky a peňažný trest. Ešte pred nástupom do väzby (30. V Černovej sa 27. októbra 1907 posväcoval nový kostol a domáci očakávali, že na tejto slávnosti bude prítomný aj Hlinka (termín bol zámerne vybraný, aby sa jej nemohol zúčastniť, v tom čase bol v Čechách). Pri pokuse o násilnú vysviacku uhorskí žandári strieľali do prítomných a usmrtili 15 ľudí. Táto udalosť odhalila pred celým svetom útlak slovenského národa.
Hlinka si svoj trest odpykal vo väzení v uhorskom Segedíne v období od 30. novembra 1907 do 10. Počas väzby bol v Bratislave v máji 1908 ďalší proces, kde ho odsúdili na ďalší rok a pol a finančnú pokutu. Celkový trest mu upravili na dva roky a deväť mesiacov.
Vo väzení prekladal do slovenčiny Starý zákon, ktorý neskôr vydal Spolok sv. Vojtecha (1926). Pôsobil aj vo vedení Slovenskej národnej strany (SNS). Po roztržkách so slovenskými evanjelikmi a liberálmi však stranu opustil. V júli 1913 obnovil v Žiline SĽS a stal sa jej predsedom. V Ružomberku založil kníhtlačiareň Lev. Jej úlohou bolo nábožensky, kultúrne a národne formovať slovenského človeka.
Bol spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá sa v Martine 30. Po vzniku Československej republiky (ČSR) však ostro kritizoval zánik slovenských reprezentatívnych orgánov a neriešenie štátoprávneho postavenia Slovenska v spoločnej republike. Požadoval autonómiu na základe výsledkov Pittsburskej dohody z mája 1918.
Keď sa odpor voči autonomistickému hnutiu zo strany vlády na Slovensku zosilnil, tajne vycestoval v roku 1919 na mierovú konferenciu do francúzskeho Paríža, aby informoval o práve Slovákov na samosprávu. Po návrate domov bol zaistený a sedem mesiacov väznený v Čechách. Od roku 1920 bol Andrej Hlinka predsedom Spolku sv. Vojtecha. V roku 1924 dostal titul pápežského komorníka, v roku 1927 sa stal apoštolským protonotárom.
V roku 1925 sa SĽS premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). Bol jej poslancom v pražskej poslaneckej snemovni a v rokoch 1921-1938 predsedom jej parlamentného klubu. Počas svojej štyridsaťpäťročnej publikačnej činnosti napísal stovky článkov a prejavov. Publikoval ich v Národnom hlásnikovi, Katolíckych novinách, Slovenských novinách, Národných novinách. Písal aj pod pseudonymami Kostolan, Lipták, Mešťan, Výborník. V roku 1901 založil a redigoval mesačník Ľudové noviny.
Je autorom brožúry Ako založíme gazdovsko-potravný spolok? (1895), zostavil a vydal spevník Vianočné piesne (1901), modlitebnú knižku Nábožný kresťan (1905), Modlitebnú knižku a cirkevný katolícky spevník (1921). Je autorom Katolíckej autonómie (samosprávy) v Uhorsku (1899), zostavil spevník Nábožné katolícke dieťa a Cirkevný katolícky spevníček s modlitbami pre dietky (1920), v roku 1931 napísal Hodegussacerdotis. Sprievodca kňaza pri najnutnejších cirkevných obradoch. Z maďarčiny preložil dielo Antala Szuzaia: Apológia čili sústavná obrana základných právd katolíckej viery (1924). Posmrtne vyšli Zápisky z Mírova (1941, písal ich počas väzenia v Čechách), z jeho výrokov bola zostavená kniha Iskry. Slová A.
Andrej Hlinka zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku. Jeho pozostatky boli najskôr uložené na miestnom cintoríne, 31. októbra 1939 ich slávnostne preniesli do mauzólea pri farskom kostole. Po jeho smrti boli po ňom pomenované organizácie Hlinkova mládež a Hlinkova garda. V marci 1945 dal vtedajší minister vnútra Alexander Mach príkaz previezť rakvu s balzamovaným telom Hlinku do Bratislavy (vláda sa obávala postupujúcich sovietskych vojsk). Rakva mala byť údajne týždeň v prezidentskom paláci, neskôr bola uložená v katakombách Dómu sv. Martina v Bratislave.
Po roku 1948 patril Andrej Hlinka medzi tie slovenské osobnosti, ktoré mali byť vymazané z historickej pamäti národa. Verejne sa o ňom mohlo hovoriť až po roku 1989. Na počesť Andreja Hlinku boli v roku 1938 vydané medaily a odznaky s jeho portrétom. Jednou z prvých mincí v roku 1939, ktoré dal do obehu tzv. Slovenský štát, bola päťkorunová minca s jeho podobizňou a heslom "Za Boha život, za národ slobodu!". Dňa 25. apríla 1939 schválil Slovenský snem zákon č. 83/1939 Sl.z., podľa ktorého sa A.
Mincovňa Kremnica vydala v roku 2014 pamätnú medailu "Andrej Hlinka" pri príležitosti 150. výročia narodenia tohto významného národovca, publicistu a rímskokatolíckeho kňaza. V tom istom roku vydala Slovenská pošta známku venovanú tejto významnej osobnosti moderných slovenských dejín.
Andrej Hlinka
Vo farnosti Kežmarok tamojší kňazi pripravili pre svojich farníkov pastoračnú aktivitu: „Učeníkmi podľa vzoru prvých kresťanov.“ Do každej domácnosti ponúkajú Liturgiu domácej cirkvi, ktorej súčasťou je vytlačený obraz „Turíce“ a pobožnosť s čítaním knihy Skutkov apoštolov. Od 1. novembra budú každý deň čítať jednu kapitolu z tejto novozákonnej knihy.
Mapa miest s kostolmi
"Spoločenstvo „domácej cirkvi“ nech prináša posilu pre nás a je povzbudením pre druhých. Je tu opäť príležitosť vzájomne sa povzbudzovať vo viere, nádeji a láske, aby sme spoločnou modlitbou Liturgie hodín, modlitbou svätého ruženca, Korunky Božieho milosrdenstva alebo čítaním Svätého písma, obnovovali v sebe duchovný život," uvádza.
Gréckokatolícki biskupi Slovenska pozývajú každý deň v období od 1. do 8. novembra 2020, vždy večer o 20:00 k spoločnej modlitbe Žaltára a panychídie zo zomrelých. Veriaci, ktorí sa s nimi duchovne spoja, prostredníctvom TV Zemplín a TV Logos a iných sociálnych sietí môžu získať úplne odpustky pre svojich zosnulých.
Slovenskí biskupi sa rozhodli nanovo vyhlásiť dôrazný piatkový pôst za odvrátenie pandémie koronavírusu. Urobili tak na 97. plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktoré sa konalo prostredníctvom internetu 26. a 27. októbra 2020. Zároveň veriacich pozývajú modliť sa pravidelne "Modlitbu za Slovensko".
Andrej Hlinka v mladosti
Za spišského diecézneho administrátora bol zvolený spišský pomocný biskup Mons. Ján Kuboš. Za administrátora ho zvolil Zbor konzultorov. Nový diecézny administrátor pozýva kňazov a veriaci ľud Spišskej diecézy k častej modlitbe za vyvolenie nového pastiera Spišskej diecézy.
Tento týždeň uplynulo stotrinásť výročie tragických udalostí v Černovej z roku 1907 (27. októbra). Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Zákonom o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993 a v znení neskorších predpisov rozhodli, že Deň černovskej tragédie je pamätným dňom SR.
V katedrále francúzskeho Nice dnes ráno (29. októbra) došlo ku krvavému atentátu. Útočník s nožom usmrtil tri osoby, jedna z nich bola dekapitovaná. Z miesta hlásia aj početných zranených.
Na sviatok sv. Mikuláša, patróna štedrosti, pred takmer štrnástimi rokmi tak uzrel svetlo sveta projekt Zachráňme životy a pri jeho zrode stála Mária Demeterová.