Hoci sme malá krajina, slovenské Vianoce môžu byť aj v dvoch domácnostiach v rámci jednej rodiny úplne odlišné. Presvedčte sa sami a nájdite sa v nasledovných regiónoch a tradíciách s nimi spätými. Hoci sa vianočné zvyky a tradície líšia od krajiny ku krajine, niektoré veci zostávajú rovnaké bez ohľadu na to, kde sa nachádzate. Vianoce sú predovšetkým sviatkom rodiny, lásky a pokoja. Ľudia na celom svete si počas tohto obdobia nájdu čas na stretnutie s blízkymi a oslavu spoločných chvíľ. Zdobenie vianočného stromčeka, výmena darčekov a príprava slávnostnej večere sú symboly, ktoré spájajú rôzne kultúry a národy. Vianoce sú sviatkom, ktorý nám pripomína dôležitosť byť spolu, šíriť lásku a rozdávať radosť.
V článku spoznáte:
- vianočné tradície na západnom Slovensku,
- vianočné tradície na strednom Slovensku,
- vianočné tradície na východnom Slovensku.
Medový krížik na čelo, hádzanie orechov do kútov izby, vykrajovania jabĺčok, ale aj zvyky, ktoré pôsobia viac pohansky než kresťansky. Napríklad liatie olova do vody či tzv. luciový stolček. Vianočné obdobie bolo veľmi bohaté na rôzne magické úkony a zákazy. Ich cieľom bolo zabezpečiť prosperitu, pozitívne ovplyvniť prírodu a zdravie ľudí i dobytka. Posvieťme si na vianočné tradície naprieč Slovenskom. Vianočné obdobie bolo i časom spomínania a uctievania si mŕtvych predkov. Myslelo sa na nich už počas prestierania štedrovečerného stola. Ľudia verili, že duše predkov prichádzajú na večeru, uctievali si ich tak, že pre ne prestreli tanier navyše. Do neho kládli prvú lyžicu z každého chodu - ak by to neurobili, riskovali, že si duše pohnevajú.
Vianočné sviatky ako kresťanské sviatky na počesť narodenia Krista boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu: 25.december bol totiž oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka (začínajú sa predlžovať dni a skracovať noci, končí sa temnota, vracia hojnosť). V 4.storočí tento dátum stanovila kresťanská cirkev dňom narodenia Krista (podľa niektorých zdrojov sa rátal vzhľadom na 25.marec ako deň počatia Ježiša - plus 9 mesiacov).
Vianoce sa postupne menili viac na rodinnú (sústredenú najmä na deti) a spoločenskú záležitosť v priebehu 19.storočia. Tradícia dávania darčekov, bdenia a pôstu, pohostenia a dávania almužny, pečenia vianočiek, krájania ovocia, koledovania či ustielania slamy na podlahe pochádza z obdobia ešte dávno predtým: zo stredoveku. Tieto zvyky sme pretvorili v nádherné stretnutia celých rodín pri jednom stole a neopakovateľnú sviatočnú atmosféru plnú srdečnosti a lásky.
Vianočné zvyky a tradície na Slovensku sa líšia v závislosti od regiónu. Rodiny, ktoré majú blízkych rozviatych od západu na východ, by vedeli rozprávať aj o tom, že:
- Štedrák a kapustnica sú tradičné na západe.
- Prestieranie navyše pre zosnulých sa dodržiava na strednom Slovensku.
- Prísny adventný pôst a podávanie oplátky s chlebom a soľou sa praktizujú na východe.
Potom existujú spoločné vianočné zvyky, ktoré si osvojili domácnosti po celom Slovensku a nezávisia od regiónu:
- Vo väčšine domácností nechýba mesiac pred Vianocami adventný veniec.
- Tesne pred Vianocami, najmä po dedinách, sa chodí koledovať.
- Azda žiadna rodina si nevie predstaviť Vianoce bez pečenia medovníkov.
Vyberte sa s nami na výlet po Slovensku a spoznajte detailnejšie tradície od západu po východ. Nájdite medzi nimi zvyky typické pre vašu domácnosť a objavte aj tie doposiaľ nepoznané.
Vianočné tradície po celom svete | Vianočné zvyky po celom svete
Vianočné tradície na západnom Slovensku
Na západnom Slovensku sú ľudia menej ovplyvnení striktnými kresťanskými zvyklosťami a skôr sa zameriavajú na dekorovanie domácností a pečenie tradičných koláčov ako je napríklad štedrák symbolizujúci hojnosť. Avšak v niektorých domácnostiach sa dodnes dodržiava aspoň čiastočný pôst počas Štedrého dňa. Symbolickým zvykom z minulosti je rozbíjanie štyroch orechov podľa počtu ročných období - prezradia, ktoré z nich bude najzdravšie.
Najslávnostnejšia večera roka sa začína oblátkou s medom (niekde aj cesnakom). Verí sa, že med dodáva dobrotu do srdca a cesnak chráni pred zlými silami. Nasleduje krájanie jabĺčka a v niektorých domácnostiach sa pod vianočný obrus skrývajú šupiny kapra, aby sa zabezpečilo šťastie a hojnosť. Ako hlavné tradičné vianočné jedlo na západnom Slovensku dominuje kapustnica s hubami (niekde aj sušenými slivkami) a vyprážaný kapor (alebo na masle) či filé so zemiakovým šalátom (s majonézou alebo v sladko-kyslom náleve). V niektorých regiónoch sa podáva rybacia alebo šošovicová polievka nakyslo. Zemiakový šalát máva i verziu s cibuľou. Pomerne často sa v domácnostiach na západe Slovenska stretávame tiež s klasickými rezňami.
Z koláčikov sú obľúbené linecké pečivo, medvedie labky či vanilkové rožky. Okrem nich na sviatočných stoloch nechýbajú tzv. šuhajdy - čokoládové nepečené cukrovinky s plnkou a orechmi či lentilkami v papierových košíčkoch. A nesmieme opomenúť ani tradičný vianočný koláč so štyrmi plnkami zvaný Štedrák.
Štedrák je tradičný vianočný koláč so štyrmi plnkami.
Vianočné tradície na strednom Slovensku
Na strednom Slovensku si do dnešných dní zachovali o niečo viac vianočných tradícií než na západe. Zvyknú sa napríklad dávať mince pod sviatočný obrus, čo má prinášať bohatstvo. Milou tradíciou je prestieranie jedného taniera navyše - pre náhodného hosťa alebo člena rodiny, ktorý už nie je na tomto svete. V minulosti sa niektorí ľudia na Štedrý deň radi báli. Napríklad v regióne Hont odvážni sedávali o polnoci na tzv. luciovom stolčeku na krížnych cestách a chránili sa kriedou nakresleným kruhom.
Vianočná večera na strednom Slovensku sa začína tiež oblátkami s medom. No namiesto cesnaku sa zaužívalo ovocie z jednej šupky (napríklad jablko symbolizujúce spojitosť medzi rodinou). Takisto sa jabĺčka krájajú, aby sa zistilo, či bude rodina zdravá.
Hlavným vianočným jedlom v stredoslovenských regiónoch je jednoznačne kapustnica na rôzne spôsoby. Na Liptove sa varí s hubami, na Orave sa pridá ešte údená ryba plus opražená cibuľka, v okolí Žiliny sa zvykne pripravovať rybacia. V niektorých regiónoch sa môžeme stretnúť aj s hríbovou alebo hrachovou polievkou. Namiesto kapra sa čoraz častejšie servírujú losos či pstruh. V okolí Martina na Vianoce nie je ničím nezvyčajným mať na stole kačku alebo hus. V okolí Rimavskej Soboty zase klobásky či jaternice.
Z koláčov sa na vianočnom stole objavujú opekance s makom, tvarohom, orechmi (nazývané aj bobaľky alebo pupáky), ktoré sa pripravujú z kysnutého cesta. Son sladkých dobrôt ešte nesmú chýbať tradičné medovníky, medové rezy či kokosové ježe.
Vianočné tradície na východnom Slovensku
Zo všetkých regiónov na východnom Slovensku cítiť najvýraznejší vplyv kresťanských tradícií. Sám za seba hovorí prísny pôst na Štedrý deň, ktorý sa dodržiava i počas adventu. Podľa neho by sa ľudia mali vyhýbať nielen ťažkým jedlám, ale aj zábave. Pri srdci zahreje zvyk prestierania pre pocestného či medové krížiky na čelo dievčatám, aby ich chlapci ľúbili. Najmä na Gemeri a Spiši sa zaužívalo liatie olova. Pôvodne sa tento zvyk praktizoval väčšinou na sv. Ondreja (30. novembra).
Oblátky sa na vianočnom stole východniarov objavujú s chlebom a soľou, niekde aj s cesnakom, ktorý sa kedysi spolu s medom považoval za zaklínadlo proti chorobám. Prekrajovanie jabĺčok odhalí osud na najbližší rok. Každý dúfa v peknú hviezdičku pre zdravie a šťastie.
Hlavný chod na Vianoce odštartujú východniari kapustnicou s hubami a klobáskou. V okolí Trebišova to zvykne byť verzia s paradajkovým pretlakom a ryžou. V regióne Starej Ľubovne na Vianoce jedávajú skôr šošovicovú, fazuľovú a či kyslú hubovú polievku. Samozrejme nechýba ani ryba so šalátom. Medzi ďalšie tradičné vianočné jedlá na východnom Slovensku patria pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom podávané so šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Zo sladkého sa pripravujú bobaľky alebo lokše s makom. Netypickejším pečivom, ktoré sa šíri z generácie na generáciu, sú tzv. sadlovníky tvorené pomletým bravčovým sadlom, makom, lekvárom a ďalšími ingredienciami.
Adventný veniec so štyrmi sviecami je symbolom očakávania Vianoc.
Samotným Vianociam predchádza advent, ktorého názov pochádza z latinského slova „adventus“ - čo znamená príchod, alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Adventné obdobie začína štyri nedele pred Štedrým dňom a je zamerané na prípravu na Vianoce, predovšetkým v duchovnom zmysle. Dôležité je celkové stíšenie životného tempa, odstránenie zlozvykov a snaha o urovnanie sporov.
Ľudia si svoje príbytky minimálne týždeň pred Vianocami poctivo upratovali. Na Štedrý deň držali obyvatelia miest a obcí pod Malými Karpatmi pôst. Ak boli veľmi hladní, v krajnom prípade si uvarili bezmäsité jedlo, napríklad kyslú zemiakovú polievku s chlebom. Pôst sa mal držať až kým nevyšla prvá hviezda. Dievča, ktoré do večera vydržalo o hlade, malo dostať dobrého muža, mládenec zase ženu.Vo vinohradníckych rodinách mal zabezpečenie úrody a zdravia vinohradník docieliť tým, že na Štedrý deň odrezal niekoľko viničných prútov nazývaných „štedráky“, ktoré sa neskôr používali pri jarnom štiepení viniča. V niektorých lokalitách Malých Karpát sa pred večerom celý dom kadil tymianom, aby doň nemali prístup zlí duchovia. Gazdiné celý deň strávili prípravou večere a veľkú pozornosť venovali aj úprave stola.
Pod obrus, či taniere kládla gazdiná šupinky z kapra, alebo mince. Gazdovia v niektorých lokalitách kládli pod stôl najdôležitejšie pracovné nástroje, ktoré mali zabezpečiť dobré pracovné výsledky remeselníkov a roľníkov, ale aj zdravie ľudí, sediacich okolo stola. V mnohých domácnostiach sa okolo stola obtočila reťaz, ktorá mala upevniť zdravie a súdržnosť členov rodiny. Tí si na ňu počas večere vyložili nohy a reťaz mali okolo stola až do 27.12. V okolí Bratislavy kládli na mnohých miestach pod stôl batôžtek so senom, aby mal Ježiško na čom ležať. Pred večerou sa všetci členovia rodiny umyli a obliekli do čistých šiat, aby k stolu zasadli čistí duchovne, aj fyzicky.
Štedrá večera sa začínala zapálením sviečky, nasledovali modlitby Otče náš, Zdravas a Sláva. Gazda poďakoval za dary, ktoré boli na stole. V niektorých rodinách urobil otec deťom na čelo medové krížiky, aby boli celý nasledujúci rok dobré. Dospelí si pripili, či už pálenkou alebo vínom. Tak ako my, i naši predkovia jedli buď kapustnicu s hríbmi a slivkami, alebo šošovicovú polievku. Sladkým pokrmom boli pupáky. Išlo o kúsky pečiva posypané makom (ktorý symbolizoval mnohosť, hojnosť) a poliate medom.
Tomu, kto mal pokazený orech, sa predpovedalo, že skôr zomrie. Pri rozkrojení jabĺčka sa tiež vyskytujú veštecké praktiky. Gazda ho rozkrojil na toľko častí, koľko bolo ľudí pri stole. Ak bolo zdravé, mali byť zdraví aj členovia rodiny za stolom. Ak však bolo červivé, či hnilé, veštilo chorobu a smrť. O živote a smrti „rozhodoval“ i jadrovník. Verili, že kto prvý počas večere vstane, ten do roka zomrie.
Po večeri sa mestom začali ozývať vianočné piesne, pretože príbuzní si chodili si navzájom spievať pod oknami a koledovať. Vyvrcholením celého dňa a ukončením pôstu bola polnočná omša, nazývaná aj „ucíren“. Veľmi starým zvykom bolo chodenie včasne rána na potok po vodu, v ktorej sa domáci symbolicky umyli, aby si zabezpečili zdravie pre celú rodinu. Na Božie narodenie sa ľudia ponáhľali z kostola domov, lebo kto prišiel domov ako prvý, mal byť aj s každou prácou hotový skôr než iní. V Pezinku si vinšovali starým vinšom, ktorý znel takto: „Vinšujem vám tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenie, čo si od Pána Boha žiadate: zdravie, šťastie, hojné Božské požehnanie, hojnosť vína, hojnosť chleba, dlhého života, stáleho pokoja, menších hriechov, väčšej radosti, po smrti kráľovstvo nebeské. Aby sme sa mohli s týmto novonarodeným Ježiškom jedenkrát stretnúť a tú krásnu pieseň so zbormi anjelskými spievať: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle.“
Už v predkresťanskom období sa domácnosti zdobili zelenými vetvičkami, ktorým sa pripisovala prosperitná a ochranná funkcia. Stromčeky sa zvykli vešať na strop a pôvodne sa zdobili iba slamenými ozdobami, jabĺčkami, orechmi, papierovými ozdôbkami, medovníkmi či sušeným ovocím. Deti ich vyrábali ručne, či už samé, alebo s pomocou rodičov. Výzdoba slúžila na umocnenie magickej funkcie - orechy i jabĺčka symbolizovali prosperitu a dobrú úrodu (ktorá bola pre ľudí veľmi dôležitá). Okolo stromčeka sa rozvinul i rituál obdarovávania členov rodiny. Darčeky boli spočiatku symbolické - prevládali vinše, či piesne.
S adventom je spojená aj výroba adventných vencov. Tento zvyk pochádza zo Škandinávie, pôvodne značil štyri ročné obdobia. Ako môžete vidieť, väčšina vianočných zvykoch sa zachováva dodnes. Zmena nastala v tom, že veľa ľudí možno nevie, prečo máme v izbe vysvietený vianočný stromček, prečo celý deň nejeme a naša večera je potom bohatá a prečo rodič rozkrajuje jabĺčko. Niektoré zvyky pretrvávajú dodnes, no menia svoju významovú funkciu. Pôvodná funkcia stromčeka bola magická - prinášanie zelene do domácností malo ľuďom zabezpečiť úrodný rok. Výzdoba jeho magickú funkciu len umocňovala.
Vianoce sú v súčasnosti na jednej strane sviatkom rodiny, pokoja a mieru, no i konzumu. Stávajú sa komerčnou záležitosťou, v médiách sa dokonca objavujú informácie o tom, že ľudia si ,,kvôli“ Vianociam berú pôžičky, aby si mohli dovoliť zaplatiť jedlo, či darčeky. Práve to nám ponúka priestor na zamyslenie, či by nebolo krajšie a lepšie vziať si príklad od našich predkov, zbaviť sa nákupného zhonu, blúdenia preplnenými nákupnými centrami a zamerať na sa duchovné posolstvo najkrajších sviatkov v roku.
Slávia ich miliardy rodín po celom svete. Aj u vás platia staré zvyky a tradície ako peniaz pod obrus, šupina do peňaženky, cesnak na zdravie?
Celé sviatočné obdobie začína adventom - radostným očakávaním príchodu Spasiteľa, duchovnej prípravy na Vianoce, zapaľovania štyroch sviečok - v štyri nedele. Predtým to bola doba prísneho pôstu so zákazom ženiť sa, zabávať a hodovať.
Sláviť začíname na Štedrý deň - vigíliu či viliju (na východnom a čiastočne strednom Slovensku, inde kračun), teda v „predvečer“ sviatku 25.decembra. Nasleduje Prvý sviatok vianočný, Slávnosť narodenia Pána a 26.december, teda Druhý sviatok vianočný, Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke (oba dni sú u nás dňami pracovného pokoja a oficiálny štátny sviatok). Vianočná doba však trvá do sviatku Zjavenia Pána 6.januára.
Podľa tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo (inde 5, stôl bol symbol prosperity, mal obsahovať všetko, čo hospodárstvo urodilo - zvykom bolo aj nohy stola obkrútiť reťazou a uzamknúť do 27.decembra, aby hojnosť "neutiekla"). Jedlám sa prisudzoval magický význam, na stole nesmel chýbať chlieb, vianočka, cesnak či cibuľa. Zvykom bola aj misa ovocia - čerstvých jabĺk a hrušiek, orechov, ale aj sušeného či kandizovaného ovocia, postupne sa pridali banány, pomaranče a citrusové plody - misa symbolizovala tichú modlitbu za dobrú úrodu a vieru, že nový rok prinesie blahobyt.
Jedným z mnohých zvykov bolo pod obrus dávať šupiny z kapra, mince (ešte dávnejšie za hrsť obilia, aby ho bolo viac) - alebo pod taniere, odtiaľ putovali do peňaženky. Zabezpečiť mali dostatok peňazí po celý rok. Dodnes pretrváva vo väčšine slovenských domácností. Večeri predchádzala spoločná modlitba, inde príhovor najstaršieho člena rodiny alebo jej hlavy a prípitok s „ostrým“.
Na stole nesmeli chýbať oblátky, med a cesnak, ktoré sa jedli pred večerou, aby sa zachovalo v rodine zdravie. A jablko sa krájalo priečne na polovicu ešte z iného dôvodu: ak jadrovník ukázal hviezdu, znamenalo to šťastie a zdravie po celý rok, ak krížik, rodinu mala podľa povery „navštíviť“ choroba alebo smrť (aj hnilý či napadnutý jadrovník alebo iné anomálie jabĺčka).
Nasledovala tradičná kapustnica - ktorá obsahovala buď huby a sušené slivky, alebo aj údené mäso a klobásu. Niekde sa miesto kapustnice podávala aj šošovicová či hrachová polievka - strukoviny symbolizovali blahobyt.
S Vianocami sa spájalo a stále spája množstvo ľudových tradícií a povier: napríklad na prestretom stole musel byť párny počet tanierov (pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť), alebo sa pridával prázdny tanier s príborom navyše pre prípadného hosťa alebo zosnulého člena rodiny, priateľa či známeho. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere vstávať, inak by dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa prestieralo tak, aby mal každý, minimálne gazdiná, prístup ku všetkému bez vstávania.
Omrvinky a zvyšky zo štedrej večere sa nesmeli vyhadzovať - boli posvätné, preto sa využívali rôznymi spôsobmi: pre hospodárske zvieratá, pre duše mŕtvych, ako liečebný prostriedok. Všetky tieto zvyky sú naším duchovným kultúrnym dedičstvom.
Napokon po slávnostnej večeri sa rodina mohla presunúť k stromčeku, aby si deti mohli rozbaliť darčeky, na čo sa milióny detí naprieč kontinentami tešia každý jeden rok. U nás sa to udeje až po zazvonení zvončeka.
4) Populárne na Vianoce je posielanie vianočných pozdravov - voľakedy sme posielali pohľadnice. Prvá komercializovaná vianočná „karta“ bola vyprodukovaná v roku 1843 Sirom Henrym Cole-om.
5) Tradičnými farbami Vianoc sú zelená, ktorá symbolizuje večný život, červená ako krv Krista a zlatá ako farba jedného z darov troch mudrcov, čo okrem zlata boli aj myrha a kadidlo. Symbolizovala vznešenosť.
U nás a v množstve ďalších krajín prináša na Vianoce darčeky Ježiško (Česko, Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Lichtenštajnsko, sever Talianska, Švajčiarsko a ďalšie). V Amerike 25.decembra to je Santa Klaus na saniach so sobmi, Francúzom nesie dary Pére Noël, grécke deti ich dostávajú od Sv. Vassillisa 1.januára, v Rusku 6.januára, Španielsku rovnako na Troch kráľov. Fínom nosí darčeky Joulupukki (obdoba Santa Klausa), vo Švédsku Jultomte alebo Tomte (vianočný škriatok), Nórsku Nisse (škriatok) a v Dánsku rovnako vianoční škriatkovia.
Vianočný stromček zdobili pradávno starí Slovania ovocím a sladkosťami ako symbol nadchádzajúcej bohatej úrody a oslavy znovuzrodenia prírody. Bol to božský dar ľudu. K tomu sa viaže aj zvyk obdarovávania sa. Pôvodne deti obdarovával Mikuláš 6. decembra a na Vianoce zase Ježiško.
PhDr. Katarína Nádaská, PhD., je známou slovenskou etnologičkou. Študovala etnológiu, hi...