História Kostola v Trebišove a Hrobka Rodiny Andrássy

Trebišov, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť viacerými kultúrnymi a historickými pamiatkami. Medzi ne patrí aj rímskokatolícky kostol, skvostná pamiatka gotickej architektúry, ktorý čiastočne ovplyvnili neskoršie umelecké a filozofické prúdy.

História a Architektúra Kostola

Pôvodný kostol je datovaný ešte pred rokom 1404. Keďže správa o pôsobení kňaza Petra v Trebišove je z roku 1326, možno predpokladať, že na mieste staršieho kostola postavili pred rokom 1404 v gotickom slohu nový kostol. Tento bol do roku 1504 farským kostolom. Keď však Imrich Perényi pozval do Trebišova pavlínov (1504) začal kostol patriť v rokoch 1504 - 1530 a 1650 - 1786 mníchom z tohto rádu.

Kostol má hlavnú loď a neskôr pristavené bočné kaplnky. Sieťovú rebrovú klenbu tvorí 63 polí v tvare kosoštvorcov rôznych veľkostí, s figurálnymi a dekoratívnymi motívmi. Na pôvodných neskoro gotických klenbách interiéru je kvalitne stvárnený nebeský priestor s dekoráciami iluzívnej maľby z poslednej štvrtiny 18. storočia. Strop svätyne tvorí osem kompozícií zo života Panny Márie, ktorej je kostol zasvätený. Dvanásť obrazov z legendárneho života sv. Pavla Pustovníka tvorí strop lode. Bočné steny lode skrášľujú dva monumentálne obrazy: Videnie Sobieskeho pri obliehaní Viedne a Hold pred Máriou Teréziou, ktoré sú z roku 1777 a patria do obdobia rokoka.

Interiér chrámu dotvárajú viaceré oltáre, nástenné maľby a triumfálny oblúk, pri ktorom sú plastické maskarony a konzoly. Na strope svätyne zobrazené scény zo života Panny Márie.

V interiéri kostola sú aj ďalšie cenné umelecko-historické pamiatky: Závesné obrazy Navštívenie Panny Márie (1780), Svätý Pavol Pustovník (Koniec 18. storočia), Svätý Justín Mučeník (1835), Kamenná krstiteľnica (koniec 18. storočia) a pseudo-rokokové kreslo. Podľa zápisu v kronike mesta boli v okolí Trebišova v roku 1887 veľké manévre, na ktorých sa zúčastnil cisár František Jozef I. Gróf Július Andrássy dal na počesť cisára bývajúceho v trebišovskom kaštieli vyrobiť vyrezávané drevené kreslo s bohatou mušľovou i rozviliovou výzdobou a postavami anjelov. Tento „cisársky trón" je skutočne pozlátený plátkovým zlatom a čalúnený purpurovým plyšom v štýle pseudorokoka (druhého rokoka) druhej polovice 19. storočia.

Kaštieľ Andrássyovcov v Trebišove

Pri vchode do sakristie sú umiestnené dva mramorové epitafy Jána a Imricha Perényiovcov. Ján Perényi má epitaf z hnedo-ružového mramoru so symbolikou, ktorú tvoria dve orlie krídla, hlava muža, rytierske brnenie, kukla s korunou a latinský nápis na stuhe náhrobku. Náhrobný kameň Imricha Perényiho, ktorý zomrel roku 1519, zobrazuje zakladateľa Trebišovského kláštora stojaceho v brnení na chrbte leva, opierajúc sa o meč a podporu štyroch anjelov.

Po prvej svetovej vojne bolo nutné nahradiť zrekvírované zvony a poškodené vežové krytiny. V rímskokatolíckom kostole zostal len najväčší zvon, ku ktorému v roku 1924 umiestnili dva menšie zvony zvonolejára E. Ferencza z Kisgejocso. V roku 1926 bol opravený aj posun oporného piliera na južnej strane gotického kostola.

Podľa správy reštaurátorky Márie Spoločníkovej opravy uskutočnené v roku 1968 Umeleckými remeslami z Bratislavy a Chrámovým družstvom z Červeného Kostelca spôsobili, že ťažko rozpustné dvojzložkové spevňovacie látky môžu pri ďalšom reštaurovaní spôsobiť porušenie pôvodných omietkových vrstiev.

Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho

Medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky v Trebišove patrí Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho. Bolo postavené v roku 1893 podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Samotný sarkofág nachádzajúci sa vo vnútri mauzólea je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu. Sarkofág je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu z rokov 1893 - 1895. Mauzóleum od roku 1894 až dodnes slúži ako hrobka grófa Júliusa Andrássyho. Romantické prostredie trebišovského parku na brehu umelého jazierka si Gróf Július Andrássy vybral ako miesto svojho posledného odpočinku. Gróf Andrássy zomrel v roku 1890 a najskôr bol pochovaný v krypte tamojšieho rímskokatolíckeho kostola. Do mauzólea boli jeho pozostatky uložené až v roku 1894.

Do sarkofágu boli umiestnené aj telesné pozostatky jeho manželky Kataríny, rodenej Kendeffyovej. Symboliku tohto rodinného zväzku vyjadrujú dve bronzové kartuše s erbami Grófa J. Andrássyho a K. Kendeffyovej, ktoré sú umiestnené nad sarkofágom. Vľavo od sarkofágu je voľne umiestnená cínová rakva ich syna Teodora Andrássyho (1857 - 1905). Dominantou interiéru je okrem repliky obrazu Plačky pod krížom od M. Munkácsyho aj bronzová plastika ženy kľačiacej na baldachýnovej poduške stvárňujúca dcéru Helenu. Prekrásne mauzóleum bolo postavené na návrh nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Interiérovej výzdobe dominuje replika obrazu Plačky pod krížom od M. Munkácsyho.

Mauzóleum Andrássyovcov v Trebišove

Osobnosť Júliusa Andrássyho

Predstavme aspoň v krátkosti osobnosť Júliusa Andrássyho (1823 - 1890). Bol to významný politik, štátnik a zemepán. Pochádzal z betliarskej vetvy Andrássiovcov. Július Andrássy sa narodil v roku 1823. Bol to významný uhorský politik, štátnik a zemepán. Jeho otec Karol Andrássy (1792 - 1845) sa zúčastnil potlačenia Východoslovenského roľníckeho povstania roku 1831, bol predsedom Spoločnosti pre reguláciu Tisy a spoluzakladateľom železiarní v Ózde. V roku 1839 a 1844 bol vyslancom na Uhorskom sneme. Mladý Július sa po štúdiách v Sátoraljaújhely a Pešti stal riadiacim členom Uhorskej akadémie vied. Počas revolučných rokov 1848/1849 bol ako stúpenec revolucionára Kossútha vyslancom revolučnej vlády v Turecku. V roku 1851 ho po nastolení tzv. Emigroval, žil hlavne v Paríži a Londýne. Po udelení amnestie z roku 1858 sa vrátil naspäť domov a naštartoval skvelú politickú kariéru. Bol poslancom a neskôr podpredsedom Uhorského snemu, podieľal sa na vypracovaní rakúsko-uhorského vyrovnania z roku 1867 a takisto na uhorsko-chorvátskom vyrovnaní o rok neskôr. Okrem toho bol prvým ministerským predsedom Uhorska v dualistickej monarchii a neskôr sa stal ministrom pri osobe panovníka. V rokoch 1871 až 1879 bol ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska. Na tento post však rezignoval.

Po štúdiách na Gymnáziu v Sátoraljaujhely a práva na Peštianskej univerzite bol gróf Július Andrássy riadiacim (1876) a neskôr (1888) čestným členom Uhorskej akadémie vied. V revolučnom roku 1848 bol zemplínskym županom, veliteľom národnej gardy a rok neskôr pobočníkom generála Gorgélyiho a vyslancom revolučnej vlády v Istanbule. Ako prívrženec Ľudovíta Kossutha v revolučných rokoch 1848 - 1849 bol nútený emigrovať. Žil hlavne v Paríži a Londýne. Do Uhorska sa vrátil po amnestii v roku 1858. Tam ho čakala skvelá kariéra. Stal sa poslancom (1861) a neskôr (1865) podpredsedom Uhorského snemu. S Františkom Deákom pripravil rakúsko - maďarské vyrovnanie (1867) a v rokoch 1867 - 1871 bol prvým ministerským predsedom Uhorska v dualistickej monarchii. Uskutočnil aj maďarsko - chorvátske vyrovnanie (1868) a v roku 1871 sa stal ministrom pri osobe panovníka. V rokoch 1871 - 1879 bol ministrom zahraničných vecí Rakúsko - Uhorska. V zahraničnej politike sa orientoval na oslabenie pozície Ruska na slovanské národy v monarchii a na Balkáne. Presadzoval spojenectvo Rakúsko - Uhorska s cisárskym Nemeckom. Gróf Július Andrássy mal dvoch synov, mladšieho Júliusa (1860 - 1929), staršieho Teodora (1857 - 1905) a dcéru Helenu (Ilonu). V roku 1879 rezignoval na funkciu ministra zahraničných vecí. Jeho prejavy vyšli posmrtne v maďarčine, angličtine, nemčine, francúzštine a taliančine. Bol mu udelený veľkokríž radu sv. Štefana a vyznamenanie Rytier zlatého rúna španielsky grant I. triedy.

Rod Kendeffy patril medzi najvýznamnejšie šľachtické rody bývalej Transylvánie. Grófka Katinka bola vernou, nadšenou a užitočnou spoločníčkou svojho manžela už v čase exilu, ale aj v neskorších fázach jeho života. Katinka smrť svojho manžela (1890) veľmi ťažko znášala. Spolu so synom Tivadarom sa podieľa na výstavbe mauzólea pre svojho milovaného manžela, ktoré bolo ukončené v rok 1893. V jeseni 1895 začala grófka choľavieť. Jar 1896 strávila u svojej dcéry Ilony, manželky grófa Lajosa Batthyányho. Keďže zdravotný stav grófky bol znepokojujúci a nádeje na jej zotavenie boli malé, týždeň pred smrťou ju doviezli do Budapešti. Napriek nesmiernej lekárskej starostlivosti zomiera v náručí svojich milujúcich detí - dcéry Ilony a synov Tivadara a Gyulu. Grófka Katinka Kendeffy zomrela 14. mája 1896 po dlhej chorobe vo svojom paláci v Budapešti.

Spor o Miesto Narodenia Grófov Andrássy

Už od 17. storočia znamenal rod Andrássy veľa nielen na Gemeri, ale aj v živote celého Uhorska, ktorého historiografia prelomu 19. a 20. storočia (čiastočne už aj dnešná) ho vyniesla na piedestál slávy - do panteónu európskej aristokracie. Problematikou miesta narodenia oboch grófov sa síce podrobne zaoberala už nielen staršia, ale aj novšia literatúra, no spravidla len v širšom rámci. Niektorí autori tvrdia, že gróf Július a gróf Emanuel Andrassy sa narodili v Trebišove, ďalší autori tvrdia, že v Košiciach a iní, že vo Vlachove.

Zástancovia teórie, že sa obaja narodili v Košiciach tvrdia - napríklad v publikácii Dr. Staré i najnovšie knihy uvádzali rôzne údaje. Matrika pokrstených Dómu sv. Alžbety v Košiciach vydala však svedectvo, že Július Carolus Andrássy, najslávnejší z rodu sa narodil 3. marca 1823 v starom Andrássyovskom paláci v Košiciach a pokrstený bol v Dóme sv.

Čo tvrdia zástancovia názoru, že gróf Emanuel a gróf Július Andrássy sa narodili vo Vlachove a zápis do matriky bol urobený v Dóme s. V prvom rade vychádzajú z tvrdenia grófa Gejzu II. Andrássyho na Okresnom Úrade v Rožňave v roku 1991, kde gróf povedal: Kornélia, Emanuel, Július, Aladár, deti Karola III. Andrássyho sa narodili v Olahpataku (Vlachove), a nie v Košiciach, ako sa to píše v niektorých životopisoch. Ich otec Karol III. s manželkou Etelkou sa totiž v dvadsiatych rokoch 19. storočia stále zdržiaval na svojom majetku vo Vlachove v Gemerskej župe. Podľa rodinnej tradície, keď sa dieťa narodilo, rodinný farár ho okamžite pokrstil.

Na strane 612 sa uvádza: „...Budúci predseda vlády (kancelár) sa objavil v rodine Andrássyovcov ako žiarivý meteor na hviezdnom nebi. Július, druhý syn Karola Andrássyho uzrel svetlo sveta 3. marca 1823 podľa rodinnej tradície nie v Košiciach, ako sa píše v jeho životopisoch, ale v gemerskej obci Vlachovo. Karol sa totiž v dvadsiatych rokoch 19. storočia zdržiaval stále na svojom majetku v Gemerskej župe. Keď sa teda narodilo dieťa, rodinný farár ho okamžite pokrstil.

Mary Elizabeth Stevens, ktorá bola spoločníčkou grófky Etelky manželky grófa Karola III. Andrássyho uvádza: „Etelka neraz šila či opravovala sama ich vlastné šaty, ako aj šaty svojich detí.

Ďalším dôležitým dôkazovým materiál ktorý poznal pomery v rodine Andrássyovcov, bol Dr. Csucsomi. Pod týmto záhadným pseudonymom sa ukrýval lekár a novinár Dr. Arthur Maurer. Narodil sa v roku 1844 v Mníšku nad Hnilcom a zomrel v roku 1907 v Rožňave. Študoval na gymnáziách v Prešove a Rožňave. Lekársky diplom získal na Lekárskej univerzite v Budapešti. Po návrate do Rožňavy pôsobil ako župný lekár (vymenovaný bol v roku 1880), okresný lekár pre baníctvo a železnicu, rodinný lekár a dôverník rodiny Andrássyovcov. Preto jeho tvrdenia vychádzajú z konkrétnych faktov a nie z domnienok.

Dr Maurer vo svojej knihe Dr. Csucsomi: A csíkszentkirályi és krasnahorkai GRÓF ANDRÁSSY nemzetség története (Dejiny šľachtického rodu Andrássyovcov z Csíkszentkirály a Krásnej Hôrky) uvádza, že „Emanuel Andrássy sa narodil v Gemerskej župe 3. marca 1821 v obci Vlachovo, kde prežil väčšinu svojho detstva a mladosti. U Júliusa Andrásyho uvádza, že „Július Andrássy, syn Karola Andrássyho, brat Emanuela, sa narodil 3. marca 1823. Väčšiu časť svojho detstva a mladosti prežil na vlachovských majetkoch otca v Gemeri. Podľa rodinnej tradície sa tu aj narodil, nie v Košiciach.

Ďalším dôkazovým materialom je publikácia Doc. JUDr. Vladimíra Gecelovského, CSc. o mieste narodenia grófa Júliusa a grófa Emanuela Andrássyho, ktorá je recenzovaná významnými slovenskými historikmi. Autor tejto práce urobil právnohistorický rozbor zápisov do cirkevných matrík a urobil vzájomnú komparáciu zápisov s hodnovernosťou tvrdení jednotlivých autorov.

Analýza Cirkevných Matrík

Matriky pôvodne vznikali ako najzákladnejšia forma evidencie obyvateľstva pre potreby duchovnej správy veriacich. Matriky sú teda cirkevným prameňom, vytváraným vo farnostiach a ich úlohou bolo a je registrovať všetky sviatostné úkony vykonané na území farnosti. Prvé zmienky o nich sa objavujú už na II. Lateránskom koncile v roku 1139, ktorý poukázal na ich význam práve v záujme cirkevnej disciplíny. V Uhorsku sa cirkevné kruhy začali zaoberať touto otázkou až v roku 1515, keď sa uskutočnila Vesprémska synoda, ktorej závery nariaďovali viesť knihy o narodených s menom pokrsteného dieťaťa, menami rodičov, krstných rodičov a dátumom krstu.

Vzhľadom na nepokojné náboženské, politické a spoločenské podmienky sa v 17. storočí matričná evidencia objavuje skôr sporadicky. Až v priebehu nasledujúceho storočia boli matriky vedené prakticky už v každej farnosti. Tento prehľad o stave veriacich sa stal jedinou dôslednou evidenciou obyvateľov celej krajiny. Politikou Jozefa II. sa matriky stali verejnými knihami, čo malo zvyšovať dôslednosť a presnosť evidencie.

Matriky mohli osoby ktoré sa tam nenarodili a tam nebývali na základe vtedy platného cirkevného práva zapisovať do matriky pokrstených ako osoby mestom prechádzajúce !!!

U grófa Emanuela Andrássyho sa vo všetkých relevantných dokumentoch uvádza, že sa narodil 3. marca 1821, no do cirkevnej matriky v Košiciach bol zapísaný až 8. marca 1821. U rodičov Emanuela sú údaje u matky správne zapísané - grófka Adelhajde (Etelka) Szapáry a u otca je zapísaný údaj gróf Karol Andrássy Betliar, čo sa nezakladá na pravde, pretože gróf Karol Andrássy, otec Emanuela, v Betliari nebýval, ale v tom čase spolu s manželkou Etelkou bývali v Oláhpataku, teda vo Vlachove. Ako krstní rodičia sú zapísaní mama Etelky, grófka Juliana Szapári a gróf Emanuel Csáky, spišský župan, cisársky a kráľovský komorník, čo sa javí taktiež ako určitá zvláštnosť, lebo zvyčajne sa v tejto kolónke uvádzal starý otec po otcovej strane, čo v tomto prípade mal byť gróf Jozef III. Andrássy.

Ďalšie Pamiatky v Trebišove a Okolí

V meste Trebišov, konkrétne v mestskom historickom parku, sa nachádzajú unikátne ruiny gotického hradu. V očarujúcom barokovo - klasicistickom kaštieli v Trebišove, niekdajšie sídlo Andrášiovcov, sa dnes nachádza Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína.

• Hrad Parič: Gotický hrad, ktorý býval kedysi reprezentatívnym sídlom šľachty.
• Kaštieľ Andrášiovcov: Barokovo-klasicistický kaštieľ, kde sídli Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína.
• Ranč Červený Dvor: Miesto na oddych v súlade s prírodou.
• Tokaj: Oblasť známa lahodným dezertným vínom.
• Jazero Izra: Nachádza sa v doline slanských vrchov.
• Slanecký hrad: Gotický hrad z 13. storočia, ktorý bol zničený v roku 1679.

Vlastivedné múzeum vzniklo v roku 1954 v Sečovciach, v Trebišove pôsobí od roku 1981. Múzeum zhromažďuje a sprístupňuje doklady o vývoji trebišovského okresu, pričom sa špecializuje na dejiny poľnohospodárstva a tokajského vinohradníctva na východnom Slovensku. Jeho sídlom je kaštieľ, ktorý dal postaviť v roku 1786 gróf I. Csáky v barokovo - klasicistickom slohu zo zvyškov hradu Parič. V 30.-tych rokoch 19.-teho storočia ho zdedila rodina Andrášiovcov, ktorá ho prestavala v neorenesančnom slohu a obklopila parkom s cudzokrajnými drevinami. V parku sa nachádza aj neogotická hrobka tejto rodiny z konca 19.-teho storočia.

Ul. V tejto obci dal v 17. storočí postaviť kaštieľ palatín Wesselényi a práve tento kaštieľ bol svedkom jednej radostnej udalosti, keď sa tu dňa 24. 6. 1885 konala svadba Eleonóry Zichy a Teodora Andrássyho.

Farský kostol v Trebišove bol zasvätený Panne Márii. ani na Slovensku sa žiadna obec nevyhla týmto smutným udalostiam. „Trebišov to valal, okruhly jak taľar…“ spieva sa v ľudovej piesni, ale Trebišovčania vedia, že Trebišov je skôr dlhý ako okrúhly.

tags: #trebisov #kostol #hrobka