Univerzitný kostol v Košiciach: História a popis

Košice: Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice má viacero užívaných mien. Hovorí sa mu aj Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol, prípadne Starý jezuitský kostol. Najmä vďaka svojmu interiéru bezpochyby patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach a nemenej zaujímavá je aj jeho história.

Aká je história tohto významného kostola? Pôvodne Jezuitský a od začiatku 19. storočia Premonštrátsky kostol je svojím spôsobom košickým unikátom. Jeho architektúra prechodného renesančno-barokového štýlu je zriedkavosťou, na ktorú môžu byť Košice právom pyšné.

História

Na mieste terajšieho chrámu stála v stredoveku Kráľovská komora. Jej poslaním bola ekonomická správa Horného Uhorska, ale v prípade návštev kráľovskej rodiny slúžila tiež ako miesto pre jej ubytovanie.

Jezuiti, ktorým kostol pôvodne patrili, prišli do Košíc vykonávať misijnú činnosť na prelome 16. a 17. storočia, keď sa väčšina obyvateľov mesta hlásila k protestantským cirkvám. Juraj Rákoci (Rákoczi) v tých časoch bojoval na strane protestantov a v protihabsburskom povstaní Gabriela Betlena (Bethlén) obsadil Košice. Jeho hajdúsi na mieste bývalej Kráľovskej komory umučili troch jezuitov, ktorí sa nechceli vzdať svojej viery a prestúpiť k protestantom. Jezuitmi boli Štefan Pongrác, Melichar Grodecký a Marek Križin (neskôr pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásení za svätých).

Žofia Bátoriová (Batory) bola manželkou Juraja II. Rákociho a údajne pre skutok svojho svokra vnútorne trpela. Preto dala na tomto mieste postaviť nový kostol a dala ho do užívania jezuitom. Malo to však aj iné dôvody. Jej syn František I. Rákoci sa zapojil do Vešeléniho sprisahania pri Habsburgovcom a dostal sa do väzenia, odkiaľ bol pustený na domáce väzenie len vďaka cisárovmu ústupku a bohatým darom jeho matky. Medzi ne môžeme rátať aj tento kostol.

Chrám postavili za desať rokov, od roku 1671 do roku 1681. (Posledné dodatočné úpravy boli v roku 1684.) Vzorom pre stavbu bol slávny rímsky kostol Il Gesu. Aj preto v čase baroka nesie veľa renesančných prvkov. Pri chráme postavili aj kláštor s Košickou univerzitou riadenou jezuitmi. Tá pôsobila až do roku 1773, kedy bol jezuitský mníšsky rád zrušený. (Obnovili ho v roku 1814.)

V rokoch 1700 a 1793 kostol zachvátil požiar. V roku 1811 ho získali do vlastníctva premonštráti. V toku 1876 víchrica natoľko poškodila veže, že pôvodne vysoké a špicaté strechy nahradili terajšími, nižšími.

Kostol bol postavený v rokoch 1671-1681 a zasvätený sv. Pomenovanie dostal kostol po známych svätých košických mučeníkoch a troch jezuitoch (Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác), ktorých hajdúsi Juraja I. Stavbu financovala Žofia Bátoriová, manželka Juraja Ráciho II.

Manželka Juraja II. dala na zbúranisku starého kráľovského domu postaviť jezuitom kostol podľa vzoru slávneho "IL GESU" v Ríme. Objekt je už novovekým kostolom Košíc a bol ukončený v roku 1681. Pri ňom si jezuiti vybudovali školy a biskup B. Kisdy založil aj prvú košickú univerzitu, takže kostol sa spomína aj ako gymnaziálny, alebo "Univerzitný kostol". Od rozpustenia jezuitského rádu patril pod farský úrad, kým ho v r.

Univerzitný kostol už v čase svojho vzniku patril jezuitskému rádu. Zmena nastala v roku 1811, keď sa stal vlastníctvom rádu premonštrátskeho. Budova patrí do obdobia ranného baroka, postavená bola v rokoch 1671 až 1681. Architektonicky pritom nesie ešte aj pretrvávajúce znaky renesancie.

V počiatkoch rekatolizácie na prelome 16. a 17. storočia tu bolo zriadené obydlie a kaplnka pre jezuitov, "misionárov" v protestantskom meste. Troch z nich v roku 1619 umučili hajdúsi Juraja I. Rákócziho. Sú to známi svätí košickí mučeníci: Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác. Vražda otriasla mestom a neskôr manželka Juraja II. Rákócziho nehnuteľnosť odkúpila a dala na zbúranisku starého kráľovského domupostaviť jezuitom kostol podľa vzoru slávneho "Il Gesu" v Ríme. Dokončený bol v r. 1681. Pri ňom si jezuiti vybudovali školy a vznikla tu aj prvá košická univerzita, v tej dobe druhá v celej krajine. Kostol sa preto spomína aj ako gymnaziálny alebo univerzitný kostol.

Výzdoba a mobiliár pochádzajú väčšinou ešte z jezuitského obdobia. Interiér pôsobí vzácnym jednoduchým dojmom.

Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sv. omše.

Boží stánok nahradil prastarý kráľovský dom v centre mesta Pôvôdne jezuitský a od začiatku 19. storočia premonštrátsky kostol je svojim spôsobom košickým unikátom. Jednak miestom, spôsobom a dobou vzniku, jednak osobou svojej zakladateľky. Medzi doteraz spomínanými vnútromestskými kostolmi je ten jezuitský doslova novovekým mladíkom. No a nakoniec osoba jeho zakladateľky, kňažnej Žófie Bátoriovej, katolíckej manželky Juraja II., matky Františka I. a babičky Františka II. Rákocziho, budí úžas a obdiv aj po stáročiach.

Kostol premonštrátov bol postavený vďaka štedrosti Žófie Báthoryovej, matky Františka I. Rákocziho, pre jezuitov v rokoch 1671 1681. Urobili tak na tom mieste, kde v čase povstania Gabriela Betlena v septembri 1619, pretrpeli mučenícku smrť Marek Križín, ostrihomský kanonik a správca primasových statkov v Krásnej nad Hornádom, a otcovia jezuiti Štefan Pongrác a Melichar Grodecký.

Dedikáciu kostola hlása s ušľachtilou renesančnou jednoduchosťou nápis na štíte priečelia: "Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681 K úcte svätej Trojice nechala postaviť kňažna Žófia Báthory v roku 1681".

Vtedy ho začali spravovať diecézni kňazi a v ich starostlivosti bol takmer štyri desaťročia. Cisár a kráľ František I. obnovil Jozefom II. rozpustené prepošstvo premonštrátov v Jasove v roku 1802, a premonštrátom odovzdal v roku 1811 aj niekdajší jezuitský kostol, gymnázium a rádový dom.

Podľa dobového zvyku pri výstavbe košického jezuitského kostola zohľadnili aj požiadavku, aby bol vybavený zodpovedajúcimi kryptami pre pochovávanie do kostola. Kým sa stavebné práce úplne dokončili, do krypty kostola pochovali dvoch významných zosnulých: v Zborove 19. augusta 1677 nečakane zomrelého Františka I. Rákocziho a 16. marca 1681 zomrelú jeho matku Žófiu Báthoryovú.

Krypta kostola sa tiahne rovno pod svätyňou a loďou, s výbežkami vedúcimi pod bočné kaplnky, v ktorých sú niky na uloženie rakví. Pod bočnou kaplnkou svätého Františka je krypta, ktorú je možné uzatvoriť železnými mrežovými dverami a je rozšírená na spôsob kaplnky. Podľa veľmi pravdepodobných názorov práve tu mohlo byť voľakedy miesto spočinutia pozostatkov Františka I. Rákocziho a jeho matky Žófie Báthoryovej.

Krypta má dvoje schodiskových prístupov. Dvere vonkajšieho prístupu sú na stene svätyne z Jezuitskej ulice. Tento prístup v druhej polovici minulého storočia definitívne uzatvorili. Vnútorný zostup, taktiež uzatvorený, je približne v prostriedku lode. V desiatych rokoch nášho storočia pod vedením Hadriána Szabóa, riaditeľa vyššieho premonštrátskeho gymnázia, bola kostolná krypta z dôvodu objavenia a prieskumu rákocziovských pozostatkov viackrát preskúmaná, ale našli sa v nej iba kostné zbytky a útržky odevov jednotlivých otcov jezuitov, diecéznych kňazov a iných zosnulých.

Podľa matričných záznamov rímskokatolíckej fary v Košiciach posledným pochovaným do krypty kostola bol 4. apríla 1845 Jozef Turcsáni, mešťan a advokát, ktorý bol v Košiciach zapisovateľ akadémie.

Pamiatku smrti Františka I. Rákocziho zvečňuje na severnej stene svätyne premonštrátskeho kostola nádherný epitaf. Podľa knižky Hadriána Szabóa si vyhotovenie tohto umeleckého epitafu vyžiadalo zhruba tri mesiace času. Na jeho dĺžku a šírku sa spotrebovalo dvesto gýr striebra. Podľa dojednania však však stála jedna gyra aj s prácou tri toliare a celý epitaf stál 1228 florénov. Drevený podklad vyhotovil majster zo Spišskej Soboty. Ten doň vyrezal vojenské symboly, zástavy, bubny, strelné zbrane atakďalej. a inú vojenskú výstroj pod strieborný erb.

Tento pomník vyrezaný z lipového dreva je hore ozdobený postavou kniežaťa. Vo vnútornom poli je rákocziovský erb vytepaný do striebra, okolo neho nápis, na okraji tabule rôzne vojenské odznaky a reliéfy zariadení: Vlajky, trúbky, kopije, helmice, kolčavy, brnenia, šable, sekery, bubny, sudy na pušný prach, delové gule, a podobne.

V podlhovastom ráme okolo erbov je nápis zo spletených písmen v latinčine: † Cels: Dn. Dn. Francus. Rákóczi Dei Gr: El: Tr: Pr: Par: R: H: Dn: et Sicu. Co: Pe: De S: Ejusdem Com: Supr: Ac: Per: Co: Etc. Pie Ob: An: D. 1676. Die 6. Jul: Aet: Su: 31., čo je v plnej latinčine: Celsissimus dominus dominus Franciscus Rákoczi Dei gratia electus Transylvaniae princeps, Partium regni Hungariae dominus et Siculorum comes, perpetuus de Saros, ejusdem comitatus supremus ac perpetuus comes, pie obiit anno Domini 1676, die 6. Julii aetatis suae 31., a čo po slovensky znamená: Jeho výsosť pán František Rákoczi, z Božej milosti volené knieža Sedmohradska, pán čiastok Uhorska a gróf Sikulov, dedičný župan šarišskej župy, zomrel v pokoji v roku 1676, dňa 6. júla vo veku 31 rokov.

Väčšina doteraz opisovaných kostolov centra Košíc vyrástla na mieste, kde predtým nič nebolo (dominikánsky, kaplnka svätého Michala), alebo bol starší kostol (dóm svätej Alžbety), alebo presne nevieme, čo tu predtým vlastne bolo (františkánsky kostol). V prípade kostola jezuitov, neskôr premonštrátov vieme presne vieme, že tu býval kráľovský dom postavený pravdepodobne za panovania kráľa Žigmunda Luxemburského na prelome 14. a 15. storočia, v ktorom občas žili aj iní významní prechodní obyvatelia mesta, napríklad hornouhorskí kapitáni, či vodcovia protihabsburských povstaní. Stačí spomenúť Štefana Bočkaja, Gabriela Betlena či Juraja I. Rákocziho.

Podobne nehistoricky sa asi pred sto rokmi o kostol zaujímal Hadrián Szabó (išlo mu iba o príslušníkov Rákocziovskej rodiny), či v nedávnej súčasnosti členovia Henszelmannovej spoločnosti. O kráľovskom dome síce vieme, ale nemáme o ňom vyobrazenie, a iba stručný a takmer neznámy opis časti jeho priestorov. Nehovoriac ani o archeologických nálezoch a zachovaných pamiatkových artefaktoch.

A tak tento kostol nesmierne zaujímal pamiatkárov v deväťdesiatych rokoch, keď bola možnosť prezrieť si jeho podzemie. Čo keď sa tu nájdu zvyšky kráľovského domu? No bohužiaľ nenašli sa. No možno raz bude možné preskúmať podzemie priamo pod kostolom - čo sa momentále nedá.

Doktor Wick zaradil na záver svojho zaujímavého dielka o košických kostolnývh kryptách niekoľko príkladov, ako vyzerali v minulosti úmrtné oznámenia. Časť z nich sme vybrali a považovali za dosť zaujímavé na to, aby boli do prekladu jeho knižky zaradené.

Wickov originálny úvod k nim je takýto: Hovoriac o kostolných kryptách a ich náhrobkoch nebude iste bez zaujímavosti predstaviť v dodatku formálny vývoj smútočných oznámení. Ako najstaršie uvádzame to, ktoré sa zachovalo v košickom archíve a ktorým Helena Zrínska informuje o smrti zakladateľky jezuitského kostola Žófie Báthoryovej v roku 1681: "Keďže nikto zo smrteľníkov nemôže obísť ako žold hriechu túto smutnú smrť, tak aj naša milostivá pani a namiasto našej milovanej matky nám daná svokra, vdova po Jurajovi Rákoczim druhom, niekdajšom blahej pamäti kniežaťi sedmohradskej krajiny, vo veku päťdesiateho prvého roku života v minulom roku, 14 dňa mesiaca svätého Jána, po jednotýždňovej chorobe a požití svätých sviatostí poručila pri mnohom horkom vzdychaní dušu svojmu Stvoriteľovi Bohu. Jej vychladnuté telo sme so súhlasom čestných stavov vysokej šľachty nariadili pochovať na budúci pôst v 16 deň druhého mesiaca do slobodného kráľovského mesta Košice, do kostola pátrov jezuitov, ktorý naša spomenutá milostivá a milovaná matka a svokra, jej veľkomožnosť, nechala vybudovať. Čestne preto žiadame vaše veľkomožnosti, aby sa Vám neťažilo prezentovať sa na smútočnej omši pohrebu niekdajšej milosti a v cti zostávajúcej dobrodinky. Dobrú vôľu Vašich veľkomožností si žiadame prejavovať pri potešiteľnejších veciach a očakávame žiadané odpovede Vašich veľkomožností. Želáme, nech Boh dlho živí Vaše veľkomožnosti v dobrom zdraví. Dané na našom hrade Mukačevo sedemnásteho dňa mesiaca februára roku 1681. Earum pretit. Donationum vestrarum obssma Helena Zrinyi".

Pôvodne sa mal stať jezuitský kostol akýmsi rodinným svätostánkom Rákocziovskej rodiny, ale dopadlo to akosi inak. Prvou pochovanou mala síce byť sama pani kňažná Báthoryová (mimochodom príbuzná lepšie známej čachtickej panej), ale jej syn František ju po vleklej chorobe, ktorú získal ešte počas väznenia vo Viedenskom Novom Meste, nečakane skoro predbehol a tak ich sem uložili spoločne, ako prvých nebožtíkov prvého turnusu pochovávania v tunajších kryptách. My dnes poznáme iba mená druhého turnusu nebožtíkov, ktorých je prekvapujúco nízky počet, len 25, z toho 23 mužov a iba dve ženy, čo však vyplýva snáď z toho, že len tak hocikoho sem neuložili. Aj to je však pochybné uvažovanie, pretože kým pani Szapáryová (žila v susednom dome) bola veľká sponzorka rádu, o osobe označenej ako Turtsányiho dievča nevieme, čo si máme myslieť. Krypta je ešte aj dnes v pôvodnom stave, na rozdiel od mnohých iných košických kostolov, bohužiaľ pozostatky zakladateľky a Františka Rákocziho otca sa tu už nenachádzajú.

Z podzemia kostola zmizli ešte pred rokom 1918, keď ich tu tunajší premonštrátsky profesor Hadrián Szabó márne hľadal. Isté to nie je, no pravdepodobne padli za obeť zmätkom spojeným s okupáciou Košíc ruskou armádou kniežaťa Paskeviča v lete roku 1849. Buď ich vykradli a rozmetali vojaci, alebo kamsi pridobre skryli neznámi priaznivci.

Kniha zomretých košickej rímskokatolíckej fary zaznamenáva nasledujúce mená mŕtvych pochovaných od polovice XVIII. storočia do krypty jezuitského kostola:

• 1747 Brat Bernardínus z tovaryšstva Ježišovho.
• 1750 Ignác Fáji.
• 1767 Anna Szapáryová rodená Károlyová.
• 1774 duchovný a učiteľ Kryštof Dietrich z tovaryšstva Ježišovho.
• 1775 bývalý jezuita Jozef Mayer.
• 1787 bývalý jezuita kazateľ Martin Zsembery.
• 1791 učiteľ kráľovskej akadémie Štefan Novák, bývalý jezuita Štefan Molnár.
• 1794 učiteľ akadémie premonštrátsky kanonik Norbert Salamon.
• 1796 bývalý jezuita Ján Molnár.
• 1797 bývalý jezuita duchovný Pavol Kopány vychovávateľ rodiny Klobušických.
• 1799 bývalý jezuita Adam Orviczky cirkevný duchovný.
• 1802 bývalý jezuita Jozef Taschler.
• 1804 Jozef Strajbl.
• 1810 učiteľ akadémie Daniel Boros.
• 1811 barón Móric Salhausen.
• 1824 pankótsky opát hlavný správca František Szuhányi, košický kanonik Nikodém Prohászka.
• 1825 piarista učiteľ akadémie doktor Daniel Kmeth.
• 1828 učiteľ Ján Mészáros.
• 1834 učiteľ akadémie opát Viktor Este.
• 1835 premonštrátsky učiteľ Štefan Sikorszky.
• 1836 archivár Peter Turtsányi.
• 1842 Mária Turtsányiová dcéra Jozefa Turtsányiho.
• 1845 4. apríla zapisovateľ akadémie advokát Jozef Turtsányi.

Posledným uvedeným nebožtíkom z podzemia tohto kostola by mohol byť autor maďarsky písanej rukopisnej kroniky nášho mesta "Kassai századok Košické storočia" ukončenej v roku 1834, ktorého meno matrika zomrelých uvádzala síce v tvare Turtsányi, Wick však ako Turcsányi a pre nás je to dnes Turčáni.

Súčasnosť

V úžasnom interiéri nájdete známky renesančného i barokového slohu. Nad vstupnou bránou sa na priečelí nachádza erb Bátoriovcov a pri ňom nápis: „Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681.“ V preklade: „Ku sláve Najsvätejšej Trojice vystavila kňažná Žofia Bátoriová v roku 1681.) Loď kostola sa vyznačuje dvojstranným otvoreným chrámom so šiestimi bočnými kaplnkami. Svätyňu zdobí obraz Najsvätejšej Trojice vítajúcu Pannu Máriu pri vstupe na nebesá. Obraz namaľoval budapeštiansky maliar Jozef Pesky v roku 1854. Kríž na hlavnom oltári je vyrezaný zo slonej kosti.

Návstevníci zvyčajne obdivujú iluzívnu maľbu, ktorá je dielom maliara a košického profesora Erazmusa Schrötta. Vyhotovil ju koncom 18. storočia. Podobne vyzdobil aj prednú stenu interiéru. Maľba je v tvare oblúka, zobrazuje okná i ståpy, ktoré vyzerajú veľmi realisticky, zväčšujú priestor i keď sú namaľované.

Oltáre v bočných kaplnkách sú na chválu sv. Jozefa, sv. Františka Xaverského, sv. Štefana, Blahoslavenej Matky, sv. Ignáca z Loyloly a sv. Alojza. Viaceré z nich sú stavané pre jedného modliaceho človeka, čo vychádza to z dobovej filozofie baroka, teda počiatkov uznávania individuality - zatiaľ čo niekomu vyhovujú viacej masové omše, iní uprednostnia individuálne rozjímanie.

Kazateľnica je staršia ako kostol a bola vyhotovená v roku z roku 1600. Strop zdobia početné fresky, medzi ktorými dominuje maľba sv. Norberta - zakladateľa premonštrátskeho rádu. Fresky v roku 1930 vytvoril maliar R. Orosz, pričom tváre mužov pri sv. Norbertovi, sú skutočné tváre košických premonštrátskych mníchov z daného obdobia.

Na severnej strane svätyne v hornej časti sa nachádza epitaf Františka I. Rákociho (otca Františka II. Rákociho). On i jeho matka Žofia Bátoriová boli pochovaní v tomto chráme. Avšak počas 18. a 19. storočia tu došlo k viacerým lúpežiam, kde zlodeji pri hľadaní šperkov zničili mnohé šľachtické hroby.

Obraz hlavného oltára s námetom Nanebovzatie Panny Márie je od J. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17. storočia. Na severnom múre svätyne je z dreva zhotovený epitaf Františka Rákociho I.

Dokonalá je napr. iluzívna maľba z r. 1786 od Erazma Schrotta.

tags: #univerzitny #kostol #kosice