Krížová cesta je najznámejšia posledná pozemská cesta. Pre mnohých stála veľká životná inšpirácia, pre iných nepochopiteľné zlyhanie. Je to cesta, ktorá stále delí ľudí na ochotných nasledovať Krista, alebo sa mu vyhnúť a ísť svojou cestou.
Jedno zo zastavení krížovej cesty v Jeruzaleme.
I. Zastavenie: Ježiš Odsúdený na Smrť
1. V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: „Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka?“ On im odpovedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Majster odkazuje: Môj čas je už blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru.
S týmto odkazom odišli dvaja Ježišovi učeníci k majiteľovi domu, ktorý mal pripraviť všetko pre veľkonočnú večeru Majstra a Dvanástich. Odišli a všetko súhlasilo. Vyzeralo to ako vopred dohodnutá objednávka. Ale čo by sa bolo stalo, keby tento človek nebol súhlasil? Má v nás Ježiš istotu, že ho neodmietneme? Ježiš o svojom čase povedal, že je krátky a že je už blízko.
II. Zastavenie: Ježiš Prijíma Kríž
2. Po večeri prišiel Ježiš s učeníkmi na miesto, ktoré sa volá Getsemani a povedal im: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bedlite so mnou.“
Po nezvyčajnej večeri s rozpačitým umývaním nôh, nasledovala ťažká modlitba v záhrade plnej olív. Ježiš si znovu so sebou zobral tých istých učeníkov, ktorí boli svedkami jeho premenenia. Aj teraz tí istí, keď videli svojho Pána skľúčeného, znovu zaspávali. Peter, Jakub a Ján sa stali obrazom každého z nás. Nikto z ľudí totiž nie je schopný tu na zemi naplno vnímať Božiu slávu, ale ani pochopiť Božie utrpenie. Aj náš duch je ochotný, ale telo slabé, sklame nás. Bdejme a modlime sa, aby sme neprišli do pokušenia.
III. Zastavenie: Ježiš Prvýkrát Padá Pod Krížom
3. Kým ešte Ježiš hovoril k trom učeníkom, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Toho chyťte!“ Hneď na to pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľ môj, načo si prišiel?“ Tu pristúpili, položili ruky na Ježiša a zmocnili sa ho.“
Ktovie, komu v tej chvíli viac bilo srdce, či zradenému Učiteľovi alebo zrádzajúcemu učeníkovi?! Od tej chvíle už nebola možnosť znovu ho osloviť, ani pobozkať, ani vysvetliť, ani poprosiť - všetko sa nepochopiteľne ponáhľalo a akosi rýchlo sa ponáhľal aj jeho život. Takto skončil zradca skutočného Života. Judáš dodnes mnohým dáva, ako zničiť život. Znovu excelentne ukazuje, koho sa treba zbaviť, koho chytiť, odsúdiť a zničiť. Pane, daj nám byť viac vnímavými na tvoje znamenia, ako na znamenie Judáša.
IV. Zastavenie: Ježiš sa Stretáva so Svojou Matkou
4. Keď Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Je neuveriteľné, aké neúnavné dokáže byť zlo. Do svojej práce dokáže zapojiť a zjednotiť mnohých.
Evanjelista Matúš zaznamenal, že celá veľrada a obidvaja vtedajší veľkňazi celú noc hľadali niečo, čo by Ježiša usmrtilo. Nenašli. Bola to napätá chvíľa pre všetkých. Čas sa nemilosrdne míňal a žiadne vhodné obvinenie neprichádzalo do úvahy. Skutočne patová situácia: najprv zatknutie a potom hľadanie obvinenia. Zlo je už raz také - od samého začiatku nemá logiku, preto nemôže počítať s víťazstvom, lebo počíta iba so smrťou. Zlo vždy stálo a stojí v opozícii voči Bohu, ktorého človek nazval absolútnym Dobrom. Pane, nech nám nechýba neúnavnosť pri hľadaní Dobra, ktorým si Ty sám.
V. Zastavenie: Šimon z Cyrény Pomáha Ježišovi Niesť Kríž
5. Kým Ježiš stál pred veľradou, Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ Ale on zaprel pred všetkými: „Neviem, o čom hovoríš.“ Keď vyšiel k bráne, uvidela ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka!“ O chvíľu prišli tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru aj ty si jeden z nich! Veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza!“ Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: „Nepoznám toho človeka!“ V tom zaspieval kohút.
„Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!… Aj tento bol s Ježišom Nazaretským!… Veru, aj ty si jeden z nich! Tri výzvy svedčiť o Ježišovi. Namiesto troch svedectiev, zazneli iba tri bojazlivé zapretia: „Neviem, o čom hovoríš. Oveľa ťažšie je prijať toto označenie na zemi. Mnohí z nás sa akoby báli patriť Kristovi a Cirkvi pred svetom. Príde raz chvíľa, keď každý z nás vo svojom svedomí začuje spev kohúta a vtedy precitne. Čo prezrádzajú o nás naše reči?
VI. Zastavenie: Veronika Utiera Ježišovi Tvár
6. Zavčas rána odviedli Ježiša do vládnej budovy. Sami však do nej nevošli, aby sa nepoškvrnili a aby mohli jesť veľkonočného baránka. Pilát teda vyšiel von k nim a opýtal sa: „Akú žalobu vznášate proti tomuto človeku?“ Odpovedali mu: „Keby nebol zločincom, nevydávali by sme ti ho.“ Pilát im odpovedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“ Židia mu na to: „My nemáme právo nikoho usmrtiť,“ aby sa splnilo Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou má zomrieť. Pilát teda vošiel do vládnej budovy a predvolal si Ježiša.
Skôr, ako začal tento ponižujúci proces, najskôr sa vzájomne pourážali žalobcovia a prokurátor. Židia dali Pilátovi najavo, že on, aj celý jeho dom je pre nich nečistý a vstúpiť doň, by znamenalo pokaziť si blížiace sa sviatky. Ale aj Pilát ich ponížil svojou aroganciou a zbytočným predlžovaním celého procesu, čo v žalobcoch vyvolávalo zlosť a pobúrenie. Namiesto ukrižovania obvineného, ponúkal im jeho život, namiesto smrti, iba zbičovanie. Chcel v nich vzbudiť trochu ľudskosti a ukázal im zbičovaného človeka, ale tým ich ešte viac popudil. Ťažko je dohodnúť sa tam, kde niet vôle dohodnúť sa. Ešte ťažšie je to tam, kde niet lásky. Zlo a nenávisť sú veľkí spojenci. Dokážu rozhýbať mnohých, presvedčiť masy a všetko zničiť. Ale oveľa silnejšie sú láska a odpustenie.
VII. Zastavenie: Ježiš Padá Druhýkrát Pod Krížom
7. Na to vzal Pilát Ježiša a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu a položili Ježišovi na hlavu, obliekli ho do purpurového plášťa, prichádzali k nemu a hovorili: „Nech žije kráľ Židov!“ A bili ho po tvári. Potom Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, vediem vám ho von, aby ste spoznali, že na ňom nenachádzam nijakú vinu.“ Tu vyšiel Ježiš s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“ Len čo ho veľkňazi a ich sluhovia zazreli, kričali: „Ukrižuj ho!
K vykúpeniu sveta stačili aj tieto kvapky krvi. Dokonca úplne by stačila jediná kvapka jeho krvi. Biče vojakov však otvárali nové krvavé pramene, ale ani jeden z nich nepresvedčil žalobcov. Súcit nevyvolali ani tŕne nemilosrdne vbité do jeho hlavy. Zdá sa, že človeka len tak hocičo nepresvedčí o láske druhého. Chce skutočný dôkaz - život. Chce na vlastné uši počuť, či tá Láska na kríži nebude preklínať celý svet, či nebude zlorečiť tak, ako aj mnohí pred ním. Odpusť, že pri tomto zastavení krížovej cesty sa človek nedokázal zastaviť v úderoch a v potupovaní.
VIII. Zastavenie: Ježiš Napomína Plačúce Ženy
8. Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: „Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša a Ježiša vydal, aby ho ukrižovali.
Po všetkých peripetiách nakoniec sa dosiahlo, čo bolo v úmysle dosiahnuť. Všetky prekážky k poprave boli odstránené. Aj keď samotný sudca dal najavo, že s vlastným rozsudkom nesúhlasí, žiadne ďalšie odvolávanie sa nekonalo. Zostáva ešte pár hodín potupného lúčenia sa v uličkách Jeruzalema. Takto sa zem lúčila so Synom človeka. Takého ho chcela vrátiť naspäť jeho Otcovi a nášmu Otcovi, jeho Bohu a nášmu Bohu.
IX. Zastavenie: Ježiš Padá Tretíkrát Pod Krížom
9. Počas cesty prinútili istého Šimona z Cyrény, otca Alexandra a Rúfa, ktorý práve prichádzal z poľa, aby mu pomáhal niesť kríž. Viedli ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Miesto lebky.
Iba jeden verš evanjelia venoval evanjelista Marek mužovi, ktorého skutok bol výnimočne veľký a citlivý. Nič viac sa o tomto otcovi dvoch synov nepíše. Dobré správy aj dnes bývajú strohé. Nezaberajú veľký priestor a vôbec nie sú prvými správami. Prvými a rozsiahlymi správami sú väčšinou zlé správy. Šimon z Cyrény prešiel s Ježišom kus jeho cesty a na vlastnom tele skúsil jeho kríž. Ktovie, čo všetko prežíval o pár dní, keď sa aj on dozvedel, že ten, ktorému pomáhal ísť na smrť, žije! Videl ho aj Šimon z Cyrény? Kto vie?!
X. Zastavenie: Ježiša Vyzliekajú zo Šiat
10. Keď vyšli na Golgotu, pribili ho na kríž a jeho šaty si rozdelili; žrebom určili, kto čo dostane.
Spolu s ním ukrižovali aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany a Ježiša uprostred. Pilát napísal aj nápis a dal ho zavesiť na kríž. Bolo tam napísané: Ježiš Nazaretský, kráľ Židov. Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejský, po latinský a po grécky.
Deviata hodina dňa. Hodina, ktorá tromi klincami spojila Krista s krížom. Aby nebolo ani najmenšej pochybnosti o tom, čo sa práve odohrávalo pred očami mnohých, dovolil si Pilát v troch úradných rečiach napísať dôvod celej tejto tragédie. Ale málokto pochopil, o čo v skutočnosti išlo pri tomto zomieraní. Málokto pochopil, že je svedkom jedinečného zápasu Boha o dušu každého človeka. Poučná lekcia pre všetkých, ktorí sa blížime k hodine nášho pribíjania na kríž a kedy sa aj naše trpiace telá stanú nehybnými.
XI. Zastavenie: Ježiša Pribíjajú na Kríž
11. Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho vrchné rúcho a rozdelili ho na štyri časti, každému vojakovi jednu. Vzali aj jeho spodný odev, ktorý však bol nezošívaný, ale odhora nadol vcelku utkaný.
Zobrať aj posledné šaty odsúdenému a nič nenechať jeho matke, - to si žiadalo riadnu otupenosť srdca. Ktovie, čo títo štyria vojaci s rozdelenými kúskami odevu urobili?! Človek bez hanby dokáže zobrať všetko. Aspoň si tak myslí. Ale Ježiš vedel, že jedno mu nezobral - jeho matku. Preto sa rozhodol pokračovať v rozdávaní sám. Zdalo by sa, že už rozdal všetko. A predsa ešte jedno dôležité odovzdanie ho čakalo - odovzdať svojho ducha Otcovi. Pane, táto lekcia o zriekaní sa a odovzdávaní, je náročnou lekciou kríža.
XII. Zastavenie: Ježiš Zomiera na Kríži
12. Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala po celej zemi tma až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo a chrámová opona sa napoly roztrhla. Tu zvolal Ježiš silným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!“ Keď to povedal, dokonal. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a hovoril: „Naozaj, tento človek bol spravodlivý.“ A celé zástupy, ktoré sa zbehli na toto divadlo a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi však stáli obďaleč. A ženy, ktoré ho nasledovali z Galiley, na to pozerali.
Boli to posledné slová Ukrižovaného z kríža, ako aj ľudské slová vojaka stojaceho pod krížom. Mnohí dnes stojaci pred krížom, akoby už nič nepočuli, iba nepríjemné ticho. Zostal ešte nejaký hlas pre nás? Veríme stotníkovi, že pred nami visí „Spravodlivý,“ a že je naozaj Božím Synom? Ani dnes nedokážu všetci stáť pri Ukrižovanom a stoja radšej obďaleč, aby sa nemuseli počúvať ticho Krista a slová svojho srdca.
XIII. Zastavenie: Ježiša Snímajú z Kríža
13. Keď sa zvečerilo, prišiel Jozef z Arimatie, s odvahou predstúpil pred Piláta a vyžiadal si Ježišovo telo. Pilát bol prekvapený, že Ježiš už zomrel. Predvolal si stotníka a spýtal sa, či už dávno zomrel. Keď mu to potvrdil, daroval Jozefovi mŕtve telo.
Prišiel aj Nikodém a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho s voňavými masťami do plachiet, ako je u Židov zvykom pochovávať.
Doteraz skrytý obdiv dvoch tajných učeníkov sa zmenil na odvážny skutok milosrdenstva. Ten prvý sa postavil pred Piláta a dostal do daru Ježišovo telo. Kúpil jemné plátno a venoval mu svoj hrob vytesaný do skaly. Druhý, ktorého Ježiš nazval učiteľom Izraela, doniesol sto libier vzácnej myrhy s aloou. Zdá sa, akoby sa obidvaja boli dohodli. Je to zvláštne, ale po ukrižovaní Ježiša, v týchto tajných učeníkoch zomrel strach a ožila odvaha. Kým u Jedenástich sa stalo niečo iné: zomrela odvaha a ožil strach. Ukrižovaný Ježiš skutočne preverí v nás všetky slová, sľuby aj skutky. Ježišu, aj my sme ťa dostali do daru, nie mŕtveho, ale živého.
XIV. Zastavenie: Ježiša Ukladajú do Hrobu
14. Na úsvite prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka prišli k hrobu ženy. Ako vošli do hrobu, napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha. Zľakli sa. No on im povedal: „Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu - bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili.“
Niektorí už tušili, že tento prvý deň po sobote spôsobí veľa rozruchu a problémov, ale ešte viac radosti. Chceli za každú cenu ustrážiť svoj plán s Ukrižovaným, chceli ustrážiť noc pred ránom, smrť pred životom, Ježiša pred ľuďmi. Už od úsvitu bol tento prvý deň po sobote nabitý životom, takže každý, kto tomu uveril, mal v sebe Život. Bránia sa tomu tajomnému hlasu od hrobu, ktorý sa ich vyčítavo pýta, prečo hľadajú mŕtveho medzi živými.
Nech nás teda žehná Pán, nech nás chráni od zlého a nech nás privedie do života večného. Spojme sa so Svätým Otcom M. a prosme o požehnanie pre jeho pastiersku službu a život: Otče náš, …. Pane Ježišu Kriste, ty si vyvolil svojho služobníka, nášho pápeža M., aby ťa viditeľne zastupoval medzi nami v tvojej Cirkvi. Prosíme ťa o tvoje požehnanie pre jeho život a službu, ktorú neúnavne vykonáva aj v tomto čase. Dopraj mu sily a zdravia, aby bol našim vytrvalým obhajcom pred týmto svetom, prinášal ustavičnú obetu na oltári, múdro bránil náuku Cirkvi a tento poklad zachoval neporušený aj pre budúce generácie. Lebo iba ty si Pán, ktorý žije a kraľuje na veky vekov.