Svätá Zem - Izrael je miesto na to najvhodnejšie, pretože je tu najväčšia koncentrácia pamiatok na svete. Žiadna krajina neupúta návštevníka práve tak ako Svätá Zem. Aj pre ďalšie monoteistické náboženstvá je významným centrom, pre Židov zasľúbenou zemou a pre moslimov svätostánkom. Svätá Zem je krajinou Abraháma, jeho syna Izáka, vnuka Jakuba, krajina Šaula, Dávida a Šalamúna a prorokov Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša a iných.
V ďalších riadkoch budú opísané jednotlivé miesta, ktoré sme navštívili, aby si všetko mohli pripomenúť účastníci púte, ale môžu poslúžiť aj pre povzbudenie a odporúčanie ostatným, ktorí nad cestou do Svätej Zeme rozmýšľajú.
Ideme autobusom z Tel Avivu (0 m.n.m) cez Jeruzalem do hotela v palestínskom Betleheme (860 m.n.m) a cestou navštívime ABU GHOSH - Baziliku vzkrieseného Pána, jedinečná je tým, že tu bola 20 rokov uložená Archa zmluvy- prenosný svätostánok zhotovený Izraelitmi s 2 tabuľami desatora, Áronovou palicou a mannou. Miesto je podľa legendy spájané aj s Emauzskými učeníkmi.
V článku budeme používať slovo legenda, prípadne tradícia pri miestach, kde nie je autenticita potvrdená svätým písmom a vykopávkami. Väčšina miest v Svätej Zemi je však autentických. Baziliku postavili križiaci a je v nej výborná akustika, o čom sme sa pri speve presvedčili.
JERUZALEM a jeho história
Skoro ráno odchádzame do mesta JERUZALEM ,kde sa odohralo všetko dôležité ako základ pre našu vieru- posledná večera, zoslanie Ducha Svätého, smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Pána.
Prechádzame okolo úradu práce, kde čaká veľa Palestínčanov-nádenníkov na svoju prácu…je to ukážka ťažkého života v súčasnosti, tak ako v biblických časoch. História Jeruzalema siaha až do 3.tisícročia pred Kristom. Názov znamená paradoxne Mesto pokoja, aj keď bolo 50-krát obliehané, 36-krát dobyté a 17-krát úplne zrovnané so zemou. Biblické dejiny začínajú 1000 rokov pred Kristom po dobytí kráľom Dávidom. Jeho neustále prestavby znamenajú, že nekráčame priamo po miestach, kde Pán Ježiš, mesto je „navýšené“.
Prechádzame cez Jaffskú bránu okolo Citadely, pevnosti Herodesa, kde sa boli Traja mudrci pýtať na narodenie Ježiša. Kráčame dolu kopcom, aby sme sa dostali na úroveň mesta z čias Krista až k BAZILIKE BOŽIEHO HROBU. Postavili ju križiaci a kľúče od nej vlastní moslimská rodina už od 13.storočia. Spravujú ju spoločne cirkvi rímskokatolícka, grécko-ortodoxná, arménsko-ortodoxná, sýrsko-ortodoxná, egyptsko-koptská. V bazilike panuje status quo- každá cirkev tu má svoje bohoslužobné miesto, ktoré musia aj v presne určenom čase upratovať.
My začíname sv.omšou v Kaplnke sv. Heleny, nad hlavou máme golgotskú skalu. „Sú v živote kamene, ktorými pohne len Boh. Najdôležitejšie miesto, kde môžeme prosiť Boha o odvalenie našich kameňov, je práve tu.“ Naše skreslené predstavy sa menia, keď zisťujeme, že Golgota a Boží hrob sú tak blízko pod jednou strechou baziliky, ako sa píše v Biblii „pochovali ho neďaleko Golgoty…“.
Po svätej omši začína dlhé čakanie v radoch na najposvätnejšie miesta kresťanstva. GOLGOTA - na nej stojí naša viera, tam dal za nás a naše hriechy Kristus život, po čakaní pokľakneme v kaplnke, kde je otvor, cez ktorý sa môžeme dotknúť kameňa, kde bola osadená päta Ježišovho kríža.
BOŽÍ HROB, tu zmŕtvychvstal Pán Ježiš a začalo sa naše kresťanstvo s nádejou na večný život; hrob je v Kaplnke Božieho hrobu. Dnu vchádzame cez vstupnú Kaplnku anjela (je tam časť kameňa od hrobu) a pár sekúnd trávime priamo nad jaskyňou autentického Ježišovho hrobu, ktorý je prekrytý mramorovou doskou.
Čakanie si krátime modlitbou bolestného ruženca, skrátenou krížovou cestou a individuálnymi modlitbami. A tiež otec Michal stihne povysvetľovať podľa makety umiestnenie Božieho hrobu a Golgoty v časoch Krista. Medzi ďalšie zaujímavé miesta v bazilike patrí tzv. kameň balzamovania, na ktorom bolo podľa tradície pripravované telo Pána pred uložením do hrobu, kaplnky sv.Jakuba, zjavenia sa Márii Magdaléne, zjavenia sa Pána Ježiša svojej Matke, časť stĺpa, pri ktorom bol Pán Ježiš bičovaný, cisterna, kde sa hádzali z popraviska patibulá-priečne ramená krížov- terajšia Kaplnka sv. Heleny.
BAZILIKA USNUTIA PANNY MÁRIE je ďalším miestom, ktoré sme navštívili, aj si trochu pred jej otvorením oddýchli. Dostávame sa k nej cez Sionskú bránu, pretože bazilika je na vrchu Sion, na mieste, kde stál Kostol Usnutia za čias Byzantíncov, podľa tradície na mieste, kde Panna Mária „usnula“- nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Jej hrob našli prázdny, bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.
V súčasnosti na mieste stojí bazilika v neorománskom slohu, s veľkou kupolou, obkolesenou štyrmi vežičkami a zvonicou. Nachádza sa v blízkosti Večeradla a tvorí časť benediktínskeho opátstva Dormition. Obdivovali sme krásnu výzdobu, dielo Školy umenia Mária Laachsa. V suteréne sa nachádza kruhová krypta, v strede ktorej je podstavec zobrazujúcu Pannu Máriu v životnej veľkosti v polohe zosnulých.
Hneď vedľa baziliky je VEČERADLO. Pre kresťanov predstavuje jedno z najdôležitejších miest v Svätej zemi, pretože práve tu ustanovil Ježiš Eucharistiu, sviatosť kňazstva a sviatosť zmierenia, tu umýval apoštolom nohy a zjavoval sa im po zmŕtvychvstaní, zoslal Ducha Svätého a na tomto mieste si apoštoli vyvolili Mateja namiesto Judáša. Na tomto mieste na Sione mali zhromaždisko prví kresťania a stálu tu prvá kresťanská synagóga. Kostol síce nebol zničený, ale viackrát prestavaný. Ostal mu gotický charakter, ale bol premenený na mohamedánsku mešitu. Pol storočia zakázali kresťanom aj Židom vstup na toto miesto, po žiadostiach o sv.omšu to nedovolili ani Pavlovi VI. Prvým pápežom, ktorý tu r.2000 mohol slúžiť sv.omšu bol Ján Pavol II. Večeradlo vlastní izraelský štát a my sme v ňom mali iba krátku prehliadku.
CHRÁMOVÁ HORA je miesto, kde kedysi stál prvý a druhý jeruzalemský Chrám. Je to plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka, veľká plocha s dĺžkami strán 313,470,2850 a 485 m. Časť západnej steny tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Dostali sme sa tu cez prísnu kontrolu aj so skenovaním a museli sme byť dostatočne oblečení, ženy dokonca úplne zahalené. Kontrola bola aj na samotnej hore, stačilo sa pri fotografovaní k sebe príliš priblížiť a už nás upozorňovali. Dnes je Chrámová hora so svojimi mešitami tretím najposvätnejším miestom moslimov. Mešity vznikli v 7. storočí. Staršia je mešita AL AQSÁ, postavená v triezvejšom stavebnom slohu, ktorá bola niekoľkokrát zničená. Druhá je OMAROVA MEŠITA, ktorá pôvodne neslúžila ako mešita, ale iba ako ochrana posvätného kameňa vo vnútri. Mešita je dominantou Jeruzalema. V súčasnosti patrí nielen medzi najhlavnejšie, ale aj najstaršie a architektonicky najbohatšie mešity na svete. Do diaľky sa vyníma zlatá kupola s priemerom 60 m, ale my sme obdivovali aj steny pokryté modrou majolikou. Do vnútra sme sa nedostali. Stred mešity zaberá mohutná skala, od ktorej je odvodený názov mešity - „Dom na skale“. Podľa židovskej tradície ide o skalu, na ktorej Abrahám obetoval Jahvemu svojho syna Izáka.
Cestou z chrámovej hory pokračujeme zastaveniami krížovej cesty, ktoré sú v meste.
KRÍŽOVÁ CESTA - VIA DOLOROSA (Cesta utrpenia) symbolizuje cestu Ježiša Krista od miesta jeho obžaloby až po miesto jeho ukrižovania na Kalvárii, teda Golgote. V súčasnosti je to asi 1,5 km úzka ulica, plná obchodov. Podľa Nového Zákona a iných kresťanských tradícií má 14 zastavení - prvé dve (Ježiš je odsúdený na smrť a Ježiš berie na svoje plecia kríž) sú v Herodesovej pevnosti Antónia na Chrámovej hore, kde navštívime KOSTOL BIČOVANIA s vitrážami Bičovanie, Pilát si umýva ruky a Prepustenie Barabáša a na nádvorí pred KAPLNKOU ODSÚDENIA, v ktorej je aj miesto, kde vojaci hádzali kocky o odev Pán Ježiša. Ďalších sedem zastavení (Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom, Ježiš sa stretáva so svojou matkou, Šimon Cyrenejský pomáha pánu Ježišovi niesť kríž, Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku, Pán Ježiš druhýkrát padá pod krížom, Pán Ježiš napomína plačúce ženy a Ježiš tretíkrát padá pod krížom) je po kaplnkách v uliciach mesta. My sme vstúpili do Kaplnky 1.pádu, ktorú zaplatili Poliaci a pokračujem po ďalších zastaveniach. Posledných 5 zastavení sme absolvovali už pri návšteve Baziliky Božieho hrobu- X. a XI. bolo na Golgote v katolíckej kaplnke (Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat a Pána Ježiša pribíjajú na kríž) a XII. Pán Ježiš na kríži zomiera bolo na mieste vrcholu kalvárskej skaly v Grécko - ortodoxnej kaplnke. XIII. zastavenie Pána Ježiša skladajú z kríža je Kameň pomazania a posledné XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú je v Kaplnke Božieho hrobu.
Krížová cesta vznikla na západe a z jej 14 zastavení je väčšina doložená evanjeliom, niektoré sú len dokladom ľudovej nábožnosti- tri pády a stretnutie Ježiša s Matkou a s Veronikou.
Posledným miestom, ktoré sme tento deň navštívili, bol MÚR NÁREKOV- najposvätnejšie miesto judaizmu, je ich duchovným a sociálnym centrom už 1000 rokov. Začali ho uctievať po zbúraní 2. jeruzalemského chrámu a je pozostatkom Herodesových hradieb chrámového návršia. Židia tam stále čakajú na mesiáša, prevádzka je aj so službami celých 24 hodín. Vľavo majú oddelený priestor muži, vpravo ženy o poznanie menší priestor, kde každý svojim spôsobom vykonáva modlitby. Tí ortodoxní aj s týraním remienkami, aby sa dokázali lepšie sústrediť a so zvláštnou krabičkou na čele s citátom s Biblie „Počuj Izrael…“ a počas modlitby sa aj kolíšu, pretože sa má modliť aj telo. Do múra vkladajú svoje prosby vo forme papierikov. Vnútri mužskej časti môžeme vidieť základný kameň Dávidovho, neskôr Šalamúnovho chrámu, tam je najviac modliacich sa ortodoxných židov. Pri vstupe k múru si musíme nasadiť na hlavu čiapočku - Kippu. Židov je na svete 20 miliónov, z toho je iba 20% ortodoxných- ktorí sú vraj vyvolení modliť sa a študovať, vidíme ich v čiernych klobúkoch, aj zvyšok oblečenia je čierny a takto chodia celý rok.
Múr nárekov v Jeruzaleme
BETLEHEM
Bývame v hoteli v BETLEHEME (názov voľne Dom chleba), ktorého dejiny začínajú v 11.storočí narodením kráľa Dávida a tento deň začíname práve tu. Vydávame sa k BAZILIKE NARODENIA PÁNA po Golgote a Božom hrobe tretiemu najposvätnejšiemu miesto katolíkov. Bazilika je najstaršia neprebudovaná katolícka bazilika od r.540, aj vďaka Mozaike Klaňanie troch kráľov v perzských oblekoch aj pre rešpektovanie kresťanského kultu na tomto mieste moslimami. Do baziliky vchádzame cez Bránu pokory, každý sa musí zohnúť-pokloniť, pôvodná brána, ktorou mohli prejsť aj kone je znížená zamurovaním. Obdivujeme krásny zreštaurovaný interiér a jeho výzdobu, kostol od Status quo patrí gréckym-ortodoxným, a tak čakáme kým otvoria Jaskyňu narodenia Pána.
Po dlhom čakaní a pretláčaní sa cez úzky vchod do jaskyne sa dostávame dnu. Miesto je očiernené od sviečok, ale my sa hlavne chceme pokloniť na mieste, kde sa narodil Ježiško. Symbolizuje ho pod Oltárom narodenia štrnásťcípá hviezda na mramorovej doske s latinským nápisom: „Tu sa narodil Kristus Pán z Márie Panny“. Zotrvať môžeme iba chvíľu, aby sme nechali priestor aj ostatným čakajúcim. Jaskyňa je pod hlavným oltárom, predtým tam bola tradičná hosťovská izba, „…v hostinci nemali miesta…“ je zastaralý preklad, myslela sa tým hosťovská izba, tak ako v tom čase stavali domy v Betleheme. Jasličky z jaskyne sa od r.560 nachádzajú v Ríme v Santa Maria Maggiore.
Vchádzame aj do Jaskyne mágov, ktoré ako jediné patrí františkánom a môžu sa tu slúžiť sv.omše. Za dverami je skrytá aj ďalšia sieť podzemných jaskýň. Vedľa baziliky je postavený františkánmi KOSTOL SV.KATARÍNY s krásnym stredovekým chrámovým dvorom a s podobizňou sv.Dieťaťa. Priamo v kostole sú aj schody, ktorými sme zišli do JASKYNE SV.JOZEFA, JASKYNE NEVINIATOK a JASKYNE SV.HIERONYMA, ktorý tu prekladal sv.písmo z vtedajšej aramejčiny do latinčiny.
Z baziliky sa uličkami Betlehema vydávame na ďalšie zaujímavé miesto- JASKYŇA MLIEKA. Podľa legendy na mieste kvaplo materské mlieko Panny Márie, keď unikali so sv.rodinou do Egypta a jaskyňa zbelela. Byzantská kráľovná Eusébia tu prosila za dieťa a narodil sa jej princ, spravujú tu aj ďalšie poďakovania za narodenie dieťaťa od pútnikov. Prosiaci pútnici sa tu modlia za dar dieťaťa, za rodičov, za deti aj ...
Jaskyňa mlieka v Betleheme