Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky, tiež Pascha (z latinského Pascha, po grécky Πάσχα pascha) či pesah/pesach (po hebrejsky פסח pesach) je najvýznamnejším kresťanským sviatkom. V kresťanskom poňatí je Veľká noc oslavou vzkriesenia Ježiša Krista zmŕtvych (po jeho smrti na kríži).
Sviatky Ježišovho vzkriesenia sú významovo previazané so židovskou oslavou pesahu a dodnes v sebe nesú prvky tejto židovskej oslavy. Ježišov prechod smrťou a vzkriesenie je chápané ako naplnenie starozákonného obrazu prechodu Izraelitov Červeným morom pri odchode z Egypta.
Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.
Obdobne ako v iných častiach Európy, sa veľkonočné zvykoslovie na Slovensku riadi podľa kresťanských tradícií. Cez Slovensko prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnou Európou, kde je počas veľkonočných sviatkov rozšírený zvyk šibania pleteným korbáčom, a východnou časťou, kde prevažuje polievanie dievčat a žien vodou. Na Slovensku sú obidva veľkonočné zvyky udomácnené.
Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami, či namočenie do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom vody, na Veľkonočný pondelok sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie.
Veľká noc u kresťanov sa začína Svätým týždňom, keď končí 40-dňový pôst, kedy človek pracoval na vnútornom obrodení, ktorému sa prispôsobuje neskôr aj jedálny lístok počas nastávajúcich veľkonočných sviatkov. Naši predkovia na Slovensku jedli na Zelený štvrtok najmä zelenú stravu, ako špenát či kapustu, aby boli po celý rok zdraví. Na Zelený štvrtok sa nemali ľudia hádať a nič z domu nesmeli požičať.
Celý svätý alebo Pašiový týždeň je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Aj napriek tomu, že sa hovorí o týždni, ide o 9 dní s prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Podľa ľudových zvykov ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou, aby neboli chorí.
Priebeh Veľkej noci
Popolcová streda
Prvým dňom pôstneho obdobia je Popolcová streda. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom.
Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V katolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu.
Zelený štvrtok
Ľudový názov pre deň Zelený štvrtok bol prevzatý z germánskeho bohoslužobného názvoslovia, zo slova „greinen“ - nariekať. V starej Cirkvi sa totiž v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Na niektorých miestach sa v tento deň používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporoval názov tohto dňa. V tento deň sa naposledy rozozneli kostolné zvony, ktoré stíchli až do Veľkej noci.
Veľký piatok
Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. Podľa tradície sa ľudia skoro ráno na Veľký piatok chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. V rímskokatolíckych kostoloch sa na tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú Veľký piatok za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova.
Veľká Noc na Slovensku
Biela sobota
Na Bielu sobotu ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa na Bielu sobotu veriaci prichádzajú do kostolov pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Názov Biela sobota pochádza aj zo zvykov veľkého upratovania a maľovania obydlí, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania.
Veľkonočná nedeľa
V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý rok Veľká noc inokedy. Na Slovensku sú počas sviatkov Veľkej noci podobné zvyky ako v blízkych štátoch. Známy je napríklad zvyk, keď každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, ktoré zaniesli na pole, či vhodili do studne a záhrady, aby bola dobrá úroda a aj voda. Spoločne sa jedlo vajce uvarené na Veľký piatok, či na Bielu sobotu.
Veľkonočný pondelok
Zvykoslovné prejavy počas veľkonočných sviatkov, najmä na Veľkonočný pondelok, majú na území Slovenska rôzne podoby. Kým na západnom a východnom Slovensku bol zaužívaný zvyk chodenia chlapcov šibať dievčatá prúteným korbáčom, upleteným z čerstvých vŕbových prútov, tak na strednom Slovensku, aj v Gemeri-Malohonte, chodili mládenci polievať dievčatá vodou.
Symboly Veľkej noci
Dôležitými symbolmi Veľkej noci sú: baranček, bahniatka, zajačik, kríž a vajcia.
- Baránok je symbolom Ježiša a taktiež upomienkou na jeho obetu.
- Bahniatka sa stali symbolom, pretože na Slovensku nerastie palma, ktorou vítali Ježiša po zmŕtvychvstaní.
- Zajačiky odkazujú na prichádzajúcu jar.
- Vajcia symbolizujú znovuzrodenie, ale aj prepojenie Starého a Nového zákona.
Pre veľkonočné obdobie na Slovensku je charakteristické spoločné jedlo, ktorým sú varené vajíčka, údené mäso, šunka a chren. V mnohých rodinách je to aj vianočka, na východe Slovenska sa robieva tzv. syrová hrudka, známy je aj koláč nazývaný paska. Najrozšírenejším symbolom Veľkej noci sú maľované vajíčka, nazývané aj kraslice. V náboženskom zmysle symbolizujú znovuzrodenie, ale aj prepojenie Starého a Nového zákona.
Čo však je spoločným zvykom pre celé územie Slovenska, je tradícia maľovať vajíčka. Tieto mladé dievčatá a ženy zdobili podľa jednotlivých regiónov a miestnych zvykov. Opäť je spoločným znakom predovšetkým farba kraslíc, a tou je farba červená, aby tak pripomínali Ježišovu krv. Vajíčka sa nemaľovali na modro, pretože táto farba charakterizovala smútok.
Veľkonočné vinšovačky
Zaprajte Vašim blízkym príjemné prežitie veľkonočných sviatkov aj prostredníctvom veršov:
- Keďže je to v mojej moci, tak Vám prajem k Veľkej noci, Lásku, šťastie, zdravíčko, šunku, vínko, vajíčko. Krásne veľkonočné sviatky, v zdraví čítaj tieto riadky.
- Chlapcom veľkonočné vajíčka a dievčatám úsmev na líčka. Klopi, klopi na oblok, je tu jarný výsadok. Polievame dievky, nech sú ako drienky. A keď vás tým potešíme, vajíčka si podelíme.
- Želám Vám veľa smiechu, na Veľkú noc len potechu, v pondelok veľký zhon, ženám šibačov plný dom.
- Sladké koláče, ohybné korbáče, vodu studenú, šunku údenú, veľa radosti a málo starosti.
tags: #velkonocny #vins #svaty