Článok sa zaoberá úlohou a povinnosťami farára v malej obci na Orave, pričom zohľadňuje historický kontext a súčasné financovanie cirkvi na Slovensku.
Oravský hrad
Úloha a povinnosti farára
Pri rímskokatolíckych a gréckokatolíckych kňazoch sa uvádza predchádzajúce a nasledujúce miesto ich pôsobenia vrátane funkcie kňaza (farár, farský administrátor, excurrendo). Ak ste zvedaví na všetky farnosti, v ktorých kňaz pôsobil, jednoducho kliknite na modrý hypertextový odkaz s menom kňaza. Pri pôsobisku kňaza v úrade kaplána je jeho prípadné nasledujúce označené príslušnou funkciou kňaza a tou-ktorou farnosťou, v ktorej pôsobí/pôsobil. Pri prípadnom prejdení z úradu farára, správcu kláštorného kostola, či farského administrátora do úradu kaplána, je táto zmena taktiež zaznačená.
Pri pôsobisku kňaza v úrade farára alebo farského administrátora, je táto skutočnosť naznačená pred zátvorkou, ktorá spomína jeho obdobie výskytu vo farnosti, a to skratkami FAdm. alebo Far., prípadne Adm.Inter. V zátvorke za lomenou čiarou je naznačená už len predchádzajúce a nasledujúce kňazovo pôsobisko. V prípade spravovania farnosti excurrendo, pôsobiská nie sú naznačené.
Je pravidlom, že zborový farár cirkevného zboru, ktorého si cirkevný zbor zvolil na zborovom konvente, je vždy inštanovaný (uvedený do úradu). § 23 Zborníka cirkevnoprávnych predpisov ECAV na Slovensku novelizovaného dňa 10. januára 2019 hovorí o inštalácii zborového farára nasledovné: „Do troch mesiacov od nastúpenia do funkcie zborového farára musí byť zvolený farár uvedený do nej v rámci služieb Božích seniorom.
Medzi základné povinnosti farára patrí:
- Ohlasovať evanjelium a krstiť všetky národy.
- Viesť veriacich k sviatostiam, ako je krst, ktorý je prostriedkom na zaistenie vstupu do večnej blaženosti.
- Sláviť narodeniny a meniny členov farnosti.
- Vytvárať bratské a sesterské spoločenstvo.
- Starostlivosť o nemocných, chorľavých a starcov.
Farář má tiež povinnosť svätiť nedeľu, ktorá má byť dňom jednoty a pokoja. Farár má zvážiť pastoračnú vhodnosť večerných omší.
Sviatosti a ich význam
Krst: Kán. 867 CIC - § 1 hovorí o povinnosti rodičov postarať sa o to, aby dieťa bolo pokrstené v prvých týždňoch po narodení a aby sa na ňu náležite pripravili. Kán. 868 CIC - § 1 stanovuje podmienky, za ktorých môže byť dieťa pokrstené. Katechumenát po krste pomáha pri raste osoby.
Eucharistia: Kán. 913 - § 1 stanovuje, kto môže pristúpiť ku svätému prijímaniu. Kán. 919 - § 1 hovorí o príprave na prijatie Eucharistie. Kán. 920 - § 1 hovorí o povinnosti prijať Eucharistiu aspoň raz do roka. Kán. 921, § 1 hovorí o možnosti prijať Eucharistiu aj viackrát denne, ak sa človek zúčastňuje na viacerých svätých omšiach.
Manželstvo: Cirkevný právnik Tibor Hajdu z Postoy.sk uvádza, že manželstvo ustanovené Bohom v Cirkvi de facto neexistuje v civilnom zmysle slova. Kódex kanonického práva (KKP) nepripúšťa možnosť rozvodu. Existujú však prekážky, ktoré môžu spôsobiť nulitu manželstva, napríklad nedostatočný vek, impotencia, prekážka existujúceho manželského zväzku, rozdielnosť náboženstiev, posvätný rád, doživotný sľub čistoty, zadržiavanie ženy za účelom sobáša, omyl v osobe, násilie alebo strach.
ODLUKA CIRKVI OD ŠTÁTU
Financovanie cirkvi na Slovensku
Odluka cirkvi od štátu je na Slovensku veľká téma. Krajina s výraznou kresťanskou tradíciou je zvyknutá na to, že z daní časť financií putuje do cirkví. Niektoré strany aj dnes hovoria o ambícii odluku uskutočniť. Viac ako polovicu pritom získala rímskokatolícka cirkev. Zo štátneho rozpočtu si minulý rok ukrojila až 26 miliónov. Pravidlá financovania cirkví vychádzajú zo zákona platného od roku 1949, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Slovensko momentálne registruje 18 cirkví. Nie všetky si o dotácie žiadajú.
Keďže duchovní sú vyplácaní zo štátneho rozpočtu, štát určuje aj ich platy. Tie sú v porovnaní s priemerným mesačným platom naozaj malé. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková chce túto situáciu napraviť. Napríklad strana SaS má vo svojom programe dlhodobo tému odluky cirkvi od štátu. Richard Sulík opäť verejne povedal, že stanovisko liberálov k tejto téme je nemenné: „Cirkvi na území Slovenska treba konečne oslobodiť spod područia východísk zákona z roku 1949, ktorý podpísal ešte Klement Gottwald. Na to však nestačia kozmetické úpravy pod vedením ministerky Ľubice Laššákovej, ale je potrebné uskutočniť zásadnú odluku cirkví od štátu.“
Samotná cirkev má na vec úplne iný názor. „Tiež treba vziať do úvahy, že dnešná situácia vychádza z historického kontextu. Vzťah cirkví a štátu sa neutvára „na zelenej lúke“. Majetky cirkví boli v 50-tych rokoch 20. storočia násilne vyvlastnené. Štát vtedy zobral všetko: cieľom bolo ovládnutie a následná likvidácia náboženského života. Reštitúcie túto krivdu čiastočne napravili, ale jej dôsledky cirkvi pociťujú dodnes. Predovšetkým tie menšie zápasia s ekonomickými ťažkosťami. Ich činnosť nie je zisková, a ak by sa mali finančne celkom osamostatniť, bolo by to pre ne pravdepodobne likvidačné.
Cirkev na Slovensku skutočne neprevádzkuje len kostoly a neplatí len duchovných. Množstvo farárov sa venuje charitatívnej činnosti, cirkev tiež pomáha ľuďom bez domova, vydáva náučnú literatúru sociálneho charakteru, pomáha týraným ženám či deťom. Organizujú tiež množstvo akcií, na ktorých sa nezúčastňujú len veriaci ľudia, ale aj ateisti či ľudia inej viery.
Nie všetci chodia do divadla, nie všetkých zaujíma šport. Štát ale tieto oblasti pokladaná za prínosné, preto ich podporuje. Podobne je tomu aj v prípade cirkví.
Pôst a pokánie
Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Počas pôstu sa veriaci majú zriecť všetkého, čo ich spútava, a poprosiť Boha s ľútosťou o odpustenie. Pokánie má človeka vnútorne dotknúť a viesť k zmene života. Cirkev predpisuje, že nejesť mäso zaväzuje každého od 14. roku života a povinnosť postiť sa každého od 18. do 60. roku života. Prísny pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Vtedy sa veriaci majú zdržať mäsitého pokrmu a jedenia pokrmov z živočíšneho tuku a len raz za deň sa dosýta najesť.
Cieľom pôstu nie je oberať človeka o radosť, ale viesť ho k hlbšiemu zamysleniu nad svojím životom a k pokániu. Aj v súčasnosti zohráva cirkev v životoch ľudí veľkú rolu.
Historický kontext: Obec Vasiľov
Obec Vasiľov vznikla v polovici 16. storočia na valaskom práve. Názov obce je doložený z roku 1554 ako Wasylow, z roku 1625 ako Vasilov. Obec patrila Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. V roku 1624 mala asi 90 obyvateľov, v roku 1715 mala 150 obyvateľov, v roku 1778 mala 269 obyvateľov, v roku 1828 mala 87 domov a 448 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR sa živili chovom dobytka, šindliarstvom, prácou na píle. Rozšírená bola aj výroba súkna a pokrovcov.
V polovici 16. storočia sa Orava stala súkromným majetkom významného a bohatého Thurzovského rodu. Zemepán František Thurzo poveril schopného a silného Félixa Hyru, aby založil novú dedinu v lokalite Vasiľov. Félix Hyra prišiel do Vasiľova v roku 1554 s piatimi valaskými rodinami a založil tu dedinu.
V daňovom súpise z roku 1554 sa uvádza: Wasylow je novozaložená dedina pána Františka Thurzu. Obyvatelia si stavajú domy v pustých miestach a hustých lesoch a miesto pluhu používajú motyku. V uvedenom roku vybudovali štyri usadlosti, lebo pán Ladislav David, výberca štátnych daní pre kráľovstvo, im vymeral daň 4 florény, čiže jeden florén za jednu usadlosť.
Keď Félix Hyra založil dedinu Vasiľov, v Námestovskom okrese existovala len Lokca. Okolité obce Babín, Hruštín, Breza, Krušetnica, Mútne, Vaňovka, Zákamenné, ba ani Námestovo ešte neboli založené. Preto Hyra s valachmi pásol ovce a dobytok na vzdialených pasienkoch, ktoré sa neskoršie stali územím ďalších novozaložených obcí a ich obyvatelia zachovali pôvodné názvy lokalít.
Valasi boli ľudia slobodnejší ako sedliaci. Neboli zaťažení robotovaním na poliach a poddanskými daňami. Zaoberali sa pastierstvom, chovom oviec a koní. Mohli nosiť zbraň, strážili cesty a chotáre pred zbojníkmi. Sprevádzali pocestných a kupcov na kráľovskej verejnej ceste, ktorá viedla z Trenčianskej župy cez Zázrivú, Párnicu, Veličnú, popri rieke Orave do Tvrdošína a tam sa vetvila na Žywec cez Polhorskú dolinu a Nowy Targ cez Trstenú a Jablonku.
V daňovom súpise z rokov 1566 a 1567 sa Vasiľov opäť uvádza ako nová dedina založená pánom Turzom. V roku 1574 Štefan Kubínyi o Vasiľove zaznačil, že jeho valasi neplatia žiadne dane a nevykonávajú robotu. V roku 1578 Vasiľov patril medzi slobodné valaské obce, Ktorých obyvatelia neplatili štátne dane a nerobotovali.
Ján Roman, syn Félixa Hyru, v roku 1598 žiadal zemepána Juraja Thurzu, aby mu znovu udelil a potvrdil privilégium nebohého otca na slobodné vlastníctvo šoltýstva vo Vasiľove. Juraj Thurzo vydal Jánovi Romanovi privilégium 4. septembra 1598. V listine spomína, že nebohý Félix Hyra dostal od Františka Thurzu Šoltýske výsady a poverenie vytvoriť vo Vasiľove 6 usadlostí.
V druhej polovici 16. storočia sa ustálili chotárne hranice Vasiľova, lebo boli založené susedné obce Babín, Breza, Hruštín, Krušetnica a v roku 1600 Vaňovka. Prvé desaťročie 17. storočia bolo pre obec ťažké a pustošivé. V roku 1602 boli v obci obývané len 4 domy, obyvatelia od nich platili daň 8 florénov. Dediny na Orave v roku 1604 rabovali hajdúsi zemepána Štefana Bočkaja, úhlavného nepriateľa palatína Juraja Thurzu a neobišli ani Vasiľov.
V roku 1626 bol vo Vasiľove richtárom Michal Muťka, žilo tu 17 rodín, čo bolo okolo 90 obyvateľov. Sedliackych ralí vo bolo 5 - Ogulčíková, Maximova (Mxinova), Frntulovská, Malikovska a Prčíková. Sedliaci platili poplatok na zámockých drábov. Ďalej boli povinní bojovať vo vojsku svojho zemepána, opravovať Oravský zámok a dávať panstvu dary. Bezzemkovia sa nazývali komorníci (inguilíni alebo podludníci). Tvorili obecnú chudobu.
V roku 1715 žilo vo Vasiľove 30 rodín, okolo 150 obyvateľov na 3 raliach. Vysievali 482 korcov zrna, z lúk zviezli 66 vozov sena. Lúky mali dobré, pasienkov dostatok, ale oráčiny boli neplodné. Richtárom bol Matej Zobo. Roky 1715 - 1716 sú známe ako neúrodné, zamrznuté roky s hladomorom a morom dobytka. Neúrodu spôsobili júnové mrazy a ľadovec v lete roku 1715.
V roku 1770 bol richtárom vo Vasiľove Ján Kotúl, prísažnými Michal Chrobačik, Štefan Kušnierik, Juraj Náčinik a Ondrej Zobik. Vasiľovčania sa zaoberali poľnohospodárstvom a v obci nebolo ani jednej opustenej usadlosti. Podľa tereziánskej urbárskej regulácie v nížinách chotára, ktorá predstavovala devätinu katastrálneho územia obce, dopestovali žito a jačmeň. Ostatný chotár a oráčiny boli mlačné, mršné a planie, v ktorých toliko ovos se rodí. Vypestovali 392 bratislavských meríc ovsa.
V roku 1774 bolo vo Vasiľove 63 domov a 67 gazdov. Priezviská vasiľovských rodov s koncovkou -ik (ík) vyjadrovali mladšiu generáciu potomkov zo 17. - 18. storočia. V roku 1778 žilo vo Vasiľove 269 obyvateľov na 7 raliach. Tereziánsky urbár zrušil právo dedičných richtárov zo šoltýskej rale a začal obdobie volených richtárov.
V 18. storočí platili roľníci peňažné vojenské dane a do vojenských skladov odovzdávali naturálne dávky zvané porcie, ktoré boli ústne a konské. Medzi ústne porcie patrili potraviny pre vojakov, medzi konské patrili seno, slama a ovos.
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1624 | 90 |
| 1715 | 150 |
| 1778 | 269 |
| 1828 | 448 |