Dnes, 23. novembra 2020 si "malé" jubileum pripomína Chrám sv. Egídia v Bardejove. Jeho hodnotu ako významného duchovného miesta vyzdvihol i pápež Ján Pavol II., keď 23. novembra 2000 povýšil apoštolským breve (krátkym listom) chrám na Baziliku minor.
Chrám sv. Egídia povýšil na pápežský - baziliku minor Ján Pavol II. v 23. roku svojho pontifikátu. Slávnostné povýšenie Dómu sv. Egídia na Baziliku minor prebehlo dňa 29.9.2001 za prítomnosti vtedajšieho apoštolského nuncia na Slovensku J.E. Mons. Henryka Józefa Nowackeho. Počas sv. omše bolo v latinčine a slovenčine prečítané Apoštolské breve vyhlásenia Dómu sv. Egídia v Bardejove za Baziliku minor a dekrét o ustanovení vtedajšieho dekana vdp. ThDr. Jozefa Jurka za pápežského kaplána.
Dňa 23. novembra 2000, v roku Veľkého Jubilea, povýšil pápež Ján Pavol II. Chrám sv. Egídia na Baziliku minor. Pri tejto príležitosti bol do veže chrámu inštalovaný nový zvon Jozef o hmotnosti 700 kg, odliaty v dielni M. Tomáškovej-Dytrychovej. Slávnostné vyhlásenie a prečítanie apoštolského breve sa uskutočnilo 29. septembra 2001.
Pre súhrn všetkých týchto vlastností bol Chrám svätého Egídia 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Bazilika minor sv. Egídia je najvýznamnejšou pamiatkou Bardejova, mesta, ktoré je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Chrám spolu s neďalekou historickou mestskou radnicou tvoria dominanty centrálneho mestského námestia a sú veľkým turistickým lákadlom pre návštevníkov tohto hornošarišského mesta.
Bazilika v erbe používa laň prestrelenú šípom predstavujúcu atribút sv. Egídia.
Bazilika sv. Egídia v Bardejove
História a vývoj chrámu
História farnosti a Chrámu sv. Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta. Prvou písomnou správou o existencii kostola na tomto území je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“ - bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova, ktorí tu založili kláštor a dostali od kráľa rozsiahle majetky.
Dnes, na základe výskumov procesu fundácie cistercitských kláštorov na území Uhorska vieme, že kláštor v Bardejove bol vybudovaný z iniciatívy kráľa Ondreja II. (1205 - 1235) na hranici kráľovstva, začiatkom 13. storočia. Rok, ani presné miesto založenia kláštora nie sú známe, ale jeho existenciu potvrdzujú miestne názvy: Mníchovský potok, Kláštorné lúky, i mestská časť „Za rajom“. Je viac ako pravdepodobné, že pôvodný kláštor zničili pri svojom vpáde Tatári, ale, ako to dokazuje spomínaná listina z roku 1247, cisterciti ho obnovili.
Roku 1269 sa cisterciti v dôsledku politických zmien v štáte na bardejovskom území už nenachádzajú a o osude chrámu ani územia Terra Bardfa niet žiadnych správ. Terra Bardfa sa postupne menila na osadu. Začiatkom 14. storočia daroval kráľ Karol Róbert už rozvinutú osadu Bardejov svojmu sprievodcovi, rytierovi Vavrincovi a jeho potomstvu (Laurentius Filius Laurentii et eius Heredes).
V listine z roku 1320, ktorou kráľ udelil obyvateľom Bardejova privilégiá v platení daní, sa už spomína farár i richtár a Bardejov ako „Civitas Bardfa“. Obyvatelia sú povinní odvádzať farárovi polovicu desiatku. O existencii chrámu sv. Egídia sa dozvedáme z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1352, ktorou kráľ povolil mestu Bardejov výročný jarmok po dni sv. Egídia, patróna chrámu i mesta. Povýšenie Bardejova na slobodné kráľovské mesto na úrovni Budína a Košíc má tiež priamu súvislosť s chrámom a farnosťou.
Údaje o čase začiatku a trvania výstavby chrámu sa rôznia. Niektorí autori datujú začiatok výstavby do konca 13. storočia, iní do polovice 14. storočia, čo je najpravdepodobnejšie. Všeobecne sa prijal názor, že základná časť chrámu - hlavná loď a bočné lode - bola dobudovaná ako trojloďová bazilika roku 1415. Do veže, ktorej výstavba prebiehala v rokoch 1420 - 1427, boli inštalované vežové hodiny, druhé v poradí v Uhorsku.
Stavebné úpravy a rekonštrukcie
Počas svojej existencie prešiel chrám mnohými premenami a rekonštrukciami. Medzi prvé prístavby chrámu patrila svätyňa. Na prístavbu svätyne, sakristie a kaplnky sv. Kataríny bola roku 1448 uzavretá zmluva s bardejovským kamenárskym majstrom Mikulášom Lapicidom (lapicida = kamenár). Smelá gotická klenba, postavená domácim majstrom, sa po roku 1458 narušila a začala sa prepadávať. Opravu svätyne, vrátane novej klenby, urobil roku 1464 majster Štefan z Košíc.
Pod vedením mestského staviteľa Urbana v rokoch 1482 - 1486 pristavali kaplnky k južnej bočnej lodi. Veronika, vdova po mestskom richtárovi Petrovi Magerovi, darovala chrámu 3000 zlatých, ktoré sa použili na výstavbu kaplniek. Po ukončení stavby kaplniek pristúpili k vybudovaniu horného poschodia veže. Práce, uskutočňované pod vedením majstra Jána Frankina Štemašeka (Stemmeisen) z Ansbachu sa ukončili roku 1494.
Bohatí a umeniamilovní občania mesta sa po dobudovaní chrámu postarali aj o jeho veľmi hodnotný umelecký interiér. V druhej polovici 15. storočia bol chrám obohatený o vzácne oltáre a umelecké diela. Reformácia našla úrodnú pôdu aj v Bardejove. Po konverzii väčšiny meštianstva na novú vieru, rozhodla sa Mestská rada roku 1539 odovzdať chrám evanjelikom.
Chrám sv. Egídia vymenil počas náboženských bojov niekoľkokrát svojho držiteľa. Roku 1671 sa dostal nakrátko do rúk katolíkov, ale v nasledujúcom roku ho majú na niekoľko mesiacov opäť evanjelici. Na zákrok jágerského kanonika Imricha Koloswáryho ho 22. mája 1672 získali katolíci, aby ho v roku 1678 Tökölyho povstaleckí komisári odovzdali evanjelikom. O niekoľko týždňov po vtiahnutí cisárskej armády do Bardejova je chrám opäť katolícky.
Z doby reformácie pochádzajú renesančné časti chrámového interiéru: lavice, náhrobné dosky, epitafy (dnes v Šarišskom múzeu), dvere hlavného vchodu, dnes už nefunkčné, a iné. Noví majitelia chrámu sa neriadili nenávistnými pohnútkami, ale umeleckým citom. Ponechali v nedotknutej podobe bočné oltáre a ostatné zariadenie, ktoré nový kult nepotreboval.
Veža bola roku 1550 zasiahnutá a zničená bleskom. V renesančnom slohu upravili talianski majstri Ľudovít a Bernard Pel z Lugana roku 1564 južné priečelie kaplniek, hlavne atiku. Po požiari v roku 1640 bola aj veža renovovaná v renesančnom slohu. Pretože predchádzajúce zásahy vežu oslabili, presunuli sa z nej zvony v roku 1669 do novopostavenej renesančnej zvonice pred chrámom na námestí. Požiarmi zoslabená veža sa pri zemetrasení v roku 1725 zrútila. Torzo veže bolo až po veľkom požiari roku 1774 zrovnané so strechou, a od tohto roku je bardejovský chrám bez veže.
Ďalšie zemetrasenie v roku 1836 ho poškodilo na viacerých miestach a obrovský požiar na Veľkonočný pondelok v roku 1878, ktorý spustošil celé mesto, zničil strechu chrámu natoľko, že boli ohrozené umelecké pamiatky v interiéri.
Reštaurovanie a súčasnosť
Mestská rada spolu s vtedajším farárom Eduardom Kaczvinszkým vyvinula veľké úsilie, aby sa umelecká klenotnica reštaurovala. Na základe žiadosti sa o potrebe opravy presvedčil osobne minister kultu a školstva a poveril univerzitného profesora Imricha Steindla spracovaním projektovej a rozpočtovej dokumentácie na opravu chrámu.
Prípravné práce a lešenie okolo svätyne boli ukončené ešte v roku 1879 a 20. apríla 1880, po bohoslužbách, za streľby mažiarov, bol sňatý hlavný oltár, Golgota a epitafy zo stien. Klenby svätyne boli rozobraté, podobne ako aj obvodové múry hornej časti až do hĺbky 8 metrov. Reštauračné práce vykonali v dvoch etapách Jozef Weber a po jeho smrti v roku 1880 Viliam Fröde, stavbyvedúci, ktorí pôsobili súčasne aj na rekonštrukcii košického Dómu.
V prvej etape, trvajúcej do roku 1884, ukončili svätyňu. Po smrti Kaczvinszkého sa ujal reštaurácie chrámu jeho nástupca Anton Korányi. V druhej etape boli od základov postavené nové piliere hlavnej lode, nové obvodové murivo hlavnej lode, nové klenby a strechy všetkých lodí, ako aj strechy kaplniek. Reštauráciu ukončili v roku 1898. V tom istom roku dobudovali aj vežu do súčasnej podoby. Umiestnili v nej opäť zvony a hodinový stroj. Profesor Steindl bol vymenovaný za čestného občana mesta. Obnovený regotizovaný chrám slávnostne vysvätil košický biskup Žigmund Bubics 4. júna 1899.
Mohutný organ do chrámu dodala firma Otto Rieger z Budapešti roku 1909. Podľa archívnych záznamov chrám mal už roku 1466 organ i organistu menom Paulus. Ďalší organ bol zhotovený roku 1594 za 1500 fl. Z bojov v 1. svetovej vojne vyšiel chrám bez najmenšieho poškodenia. V 2. svetovej vojne, pri bombardovaní mesta 5. septembra 1944, bola zásahmi bômb poškodená vitráž a strecha chrámu.
Pre mimoriadne historické i umelecké hodnoty bol Chrám sv. Egídia v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rozsiahla oprava chrámu sa začala roku 1986. Historické zvony Ján a Urban, ktoré roku 1990 pukli, boli v rokoch 1994 a 1995 nahradené novými, rovnako veľkými, odliatymi v zvonolejárskej dielni Marie Tomáškovej - Dytrychovej v Brodku u Přerova. Na obnovu zvonov vznikla v meste Nadácia Egídius - Bardejov, ktorá zabezpečila finančné prostriedky a zrealizovala celú dodávku a montáž zvonice a zvonov do nej. Dňa 1. 9. 2001 bol Dómu sv. Egídia udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku.
Interiér Baziliky
Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Medzi najcennejšie exponáty patria:
- Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára
- Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej
- Oltár Narodenia Pána (1480-1490)
- Oltár Ukrižovania s maľbou - Veraikon
- liata bronzová krstiteľnica
- Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša
K vzácnym stredovekým sochárskym prácam patrí súsošie Golgoty z konca 15. storočia. Tvorí ho osem metrov vysoký kríž s takmer päťmetrovým rozpätím s dokonale anatomicky vypracovaným telom ukrižovaného Krista a dvoma menšími krížmi s pribitými postavami lotrov. Pod Ježišovým krížom sú postavy Panny Márie a sv. Jána. Za vrcholnú rezbársku prácu sa považuje aj plastika Stolica milosti v predele oltára sv. Barbory. Zhotovili ju v dielni Majstra Pavla z Levoče.
Rekonštrukcia Baziliky v súčasnosti
Svätyňu Baziliky minor sv. Egídia v Bardejove už druhý rok opravujú. Práce by mali byť hotové do konca septembra, kedy sa chystajú oslavy obnovy baziliky. Súčasné aktivity na rekonštrukcii baziliky odštartoval dekan rímskokatolíckej farnosti sv. Egídia, pápežský kaplán Pavol Marton. Opravila sa strecha, očistili stĺpy, zreštaurovali oltáre. V minulom roku osadili v bazilike zreštaurovanú Golgotu (Kalváriu). Pred mesiacom zavesili zreštaurovaný obraz Prebodnutie kopijou od Petra Stöckela z roku 1655. Namaľovali ho podľa Rubensovho originálu. Teraz pokračuje reštaurovanie oltára sv. Kríža.
"Začala sa gotickou výmaľbou stien. Je to nóvum v reštaurovaní, lebo novogotická výmaľba sa v takom rozsahu nikdy nerobila," uviedol akademický sochár Martin Kutný, ktorý je dvorným reštaurátorom baziliky. Jeho rukami prešiel aj Stöcklov obraz a tiež Golgota. Vo svätyni už zrekonštruovali katovu a senátorskú lavicu. Pribudla nová dlažba. "V spolupráci s pamiatkarmi sme vybrali štyri druhy. Väčšia plocha imituje pieskovec. Vyvýšený stupeň je z 12 lúčov a tie sú farebne odlíšené.
Pred uložením dlažby sa robil archeologický prieskum. "Pod dlažbou v svätyni sa našli kamenné epitafy. Kutný ukázal na epitaf z roku 1620, tiež epitaf z roku 1730 s erbom a holubicou. Kryptu však vo svätyni nenašli. Kutný skonštatoval, že isté signály naznačujú, že nejaká sa nachádza na severovýchodnej strane baziliky a tiež pod kaplnkou sv. Ondreja.
Obetný stôl a ambona
Farský úrad na vyhotovenie obetného stola a ambony vyhlásil architektonickú súťaž. Komisia sa rozhodla pre Kutného návrh. Veľkou mierou mu pri riešení pomohol mladý architekt Marek Šarišský zo Zborova. Obetný stôl v Bazilike sv. Egídia bude mať 12 gotických prútov, ktoré vychádzajú z monolitného bloku kameňa smerom od seba. Ambona bude rovnako z gotických prútov, ale troch.
Interiér Baziliky minor sv. Egídia
Významné udalosti v histórii Baziliky
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1247 | Prvá písomná zmienka o kostole sv. Egídia |
| 1415 | Dobudovanie základnej časti chrámu ako trojloďovej baziliky |
| 1970 | Chrám sv. Egídia vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku |
| 2000 | Povýšenie Chrámu sv. Egídia na Baziliku minor pápežom Jánom Pavlom II. |