Svätý Ján Nepomucký, patrón Čiech, je jednou z najznámejších a najuctievanejších postáv katolíckej cirkvi. Jeho život a smrť sú opradené legendami a historickými udalosťami, ktoré formovali jeho obraz ako mučeníka spovedného tajomstva a ochrancu pred povodňami. Tento článok sa zameriava na jeho život, mučenícku smrť, historické pozadie a vývoj úcty k tomuto svätcovi.
Život svätého Jána Nepomuckého
Mgr. Ján z Pomuku sa narodil niekedy okolo roku 1340 v dedinke Pomuk. Na mieste, kde dnes stojí barokový kostol sv. Jána Nepomuckého, stál podľa ústneho podania domček, kde sa Ján narodil. Jánov otec Velfín (či Welfin) bol v Pomuku v rokoch 1355 - 1367 richtárom, o matke nie je nič známe. Základne vzdelanie získal zrejme v škole zriadenej v roku 1344 pri kostole sv. Jakuba.
O jeho vzdelaní je málo známe. S istotou vieme, že študoval na pražskej univerzite. Vieme, že od roku 1369 bol notárom v Prahe a roku 1380 oltárikom u sv. Víta. V rokoch 1383 a 1387 študoval cirkevné právo v Padove. Po návrate do Čiech zastával funkciu kanonika a stal sa až generálnym vikárom pražského arcibiskupa.
Ján Nepomucký bol notárom na generálnom vikariáte pražského arcibiskupstva až do roku 1380. Pravdepodobne koncom toho roku bol vysvätený za kňaza a stal sa farárom v pražskom kostole sv. V tom čase sa dal aj na štúdium cirkevného práva. Roku 1381 dosiahol bakalarát (nižší akademický stupeň) na pražskej univerzite.
Po návrate do Prahy sa stal kanonikom kolegiátneho kostola sv. Egida (čes. V tom čase sa veľmi zhoršoval vzťah medzi českým kráľom Václavom IV.
V roku 1389 ho pražský arcibiskup Jan z Jenštejna menoval za generálneho vikára. Podľa dostupných údajov bol Jan Nepomucký schopný úradník a kňaz.
Mučenícka smrť
Dňa 20. marca 1393 Ján umiera počas mučenia (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc Rytířská a Na Můstku), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z dnešného Karlovho mosta do Vltavy. 17. apríla nachádzajú Jánovo telo zachytené na pravom brehu Vltavy (v mieste dnešného Čechovho mosta) cyriaci, ktorí ho pochovávajú v kostole sv.
20. Marca 1393 bol umučený a jeho telo zhodené z Karlovho mostu do Vltavy. Až 17 apríla našli jeho telo vyplavené na brehu a bolo pochované v kostole svätého Kríža.
Dôvodov, ktoré zapríčinili Jánovu smrť, existuje viac. Kvôli veľkej západnej schizme vzniká nepriateľstvo medzi českým kráľom Václavom IV. a arcibiskupom Janom z Jenštejna. Ich spor bol tiež sporom o menovanie biskupov a vôbec vysokých cirkevných úradov. Tieto spory sa vyhrotili na začiatku roku 1393 kvôli voľbe nového opáta kláštora v Kladruboch. Ján z Pomuku bol Jenštejnovým úradníkom, a túto voľbu potvrdil tak rýchlo, že kráľ čakajúci niekoľko rokov na smrť predchádzajúceho opáta, nestačil vzniesť formálnu námietku a dosadiť svojho človeka.
Václav IV. sa usiloval obmedziť moc cirkevných predstaviteľov, uplatniť svoju kráľovskú moc aj v rámci cirkvi. Okrem iného chcel ovplyvňovať voľbu cirkevných funkcionárov, s čím, samozrejme, arcibiskup nesúhlasil. Spor sa vyhrotil pri voľbe kladrubského opáta v marci 1393. Opáta zvolili proti kráľovej vôli a Jan Nepomucký zo svojej funkcie generálneho vikára voľbu potvrdil.
Podľa katolíckych prameňov z 15. storočia Ján z Pomuku kritizoval samého kráľa a nechcel vyzradiť kráľovi spovedné tajomstvo kráľovnej, ktorej mal byť spovedníkom. Podľa katolíckej cirkvi svedčí o tom, že dôvodom umučenia je posledný z uvedených, i kráľova neobvyklá aktivita v mučiarni. Kráľ mal osobne Jána páliť na boku pochodňou, a tak ho nútiť, aby vyzradil potrebné informácie.
Kráľ požadoval vysvetlenie, prečo nebola rešpektovaná jeho autorita, a pokúsil sa zajať arcibiskupa a jeho spolupracovníkov. Arcibiskupovi sa podarilo uniknúť a zlosť si kráľ vybil na zajatých spolupracovníkoch arcibiskupa, medzi ktorými bol aj Jan Nepomucký. Pri vypočúvaní prišlo aj na mučenie a Jan Nepomucký na jeho následky zomrel. Jeho telo 20. marca 1393 hodili do Vltavy. Našli ho až približne po mesiaci.
Jeho slová natoľko rozzúrili Václava IV., že prikázal sv. Jána Nepomuckého mučiť. Kráľovi kati sv. Jána Nepomuckého umučili a jeho telo 20. marca 1393 hodili do Vltavy.
Z tohto pohľadu išlo skutočne o mučenícku smrť, ktorá priamo súvisela s jeho cirkevným pôsobením.
Tabuľka: Dôležité dátumy zo života sv. Jána Nepomuckého
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| Okolo 1340 | Narodenie v Pomuku |
| 1369 | Notár v Prahe |
| 1380 | Oltárnik u sv. Víta |
| 1383-1387 | Štúdium cirkevného práva v Padove |
| 1389 | Generálny vikár pražského arcibiskupa |
| 20. marec 1393 | Umučenie a zhodenie do Vltavy |
| 17. apríl 1393 | Nájdenie tela |
| 31. máj 1721 | Blahorečenie |
| 19. marec 1729 | Svätorečenie |
Legenda a jej vznik
Po jeho smrti sa začína odvíjať zaujímavejšia časť príbehu a postupne vzniká legenda. Je výsledkom snahy cirkevných kruhov rozvíjať kult mučeníka, ľudovej tvorivosti, nedostatočnej existencie pôvodných dokladov aj chýb a fantázie kronikárov.
V konečnom dôsledku došlo ku kanonizácii osoby, ktorá v skutočnosti neexistovala. Ako k tomu došlo? Kult Jana Nepomuckého sa po jeho smrti šíril najmä ústnym podaním s cieľom poukázať na mučenícku smrť kňaza. Legendy okolo jeho smrti a osoby, napríklad keď ho našli na hladine, boli okolo jeho hlavy svetlá ako hviezdy, sa postupne rozširovali. Je samozrejmé, že ústne podanie vytvára rozličné verzie udalostí a s odstupom času je ťažké hľadať pravdivé odpovede.
Na tento problém narazil aj český kronikár Václav Hájek z Libočan, ktorý stál pri zrode neexistujúceho Jana Nepomuckého. Hájek pri písaní Kroniky českej, ktorá vznikala na počiatku 16. storočia, narazil na nejasnosti okolo Jana Nepomuckého. Na jeho náhrobku bol vytesaný rok úmrtia 1383, pričom ostatné zdroje uvádzali rok 1393, teda o desať rokov neskôr. Taktiež narážal na dve rôzne mená Jan z Pomuku a Jan z Nepomuku.
Tieto okolnosti ho viedli k záveru, že existovali dve rozličné osoby, dvaja Janovia s podobným menom aj osudom. Jan z Pomuku, ktorého zavraždili za potvrdenie opáta vo funkcii, a Jan z Nepomuku, ku ktorému priradil legendu, že bol spovedníkom kráľovnej Žofie a odmietol kráľovi Václavovi IV. vyzradiť obsah jej spovede. Preto ho dal kráľ mučiť a zavraždiť.
Kým príbeh generálneho vikára odbil kronikár vo svojom diele stručnou informáciou, príbeh kráľovninho spovedníka opísal veľmi farbisto. Je preto celkom prirodzené, že predmetom uctievania sa stal neexistujúci spovedník napriek tomu, že v roku jeho údajného úmrtia bola manželkou Václava IV. Johana Bavorská a Žofia sa stala kráľovnou až o niekoľko rokov.
Na šírenie legendy sa najmä po bitke na Bielej hore veľkou mierou podieľali jezuiti aj so zámerom posilniť rekatolizačný proces v českom kráľovstve a potláčať tak protestanské myšlienky. Najznámejším šíriteľom legendy o Nepomuckom sa stal významný český vzdelanec Bohuslav Balbín, ktorého dielo venované Janovi Nepomuckému sa stalo dôležitým zdrojom pri kanonizácii napriek tomu, že nebolo prácou historickou, ale išlo o rozvíjanie legendy o mučeníkovi.
Začiatkom 18. storočia začali zhromažďovať podklady k svätorečeniu. Vatikán za zázraky uznal uzdravenie ochrnutej ruky Terézie Krebsovej v roku 1701 a zachránenie topiacej sa Rozálie Hodánkovej zo Strakoníc v roku 1718. Najvýznamnejším zázrakom bol nález jazyka budúceho svätca. V rámci kanonizačného procesu v roku 1719 otvorili Nepomuckého hrob na overenie pôvodu ostatkov.
Pri tejto príležitosti vypadol z lebky kus zachovanej organickej hmoty, ktorú komisia, v ktorej boli aj významní lekári, identifikovala ako jazyk. Vyslovila názor, že jazyk, ktorý sa rozkladá medzi prvými, sa nemohol zachovať v tejto podobe prirodzeným spôsobom, ale jedine nadprirodzeným. Tento nález bol ponímaný ako symbol nevyzradenia spovedného tajomstva a stal sa dôležitým atribútom kanonizačného procesu.
Jana Nepomuckého vyhlásil za svätého v roku 1729 pápež Benedikt XIII. Tak došlo k tomu, že svätým sa nestal historicky doložený generálny vikár Jan z Pomuku, obeť sporu kráľa s arcibiskupom, ale Hájkom vymyslený kráľovnin spovedník Jan Nepomucký, mučeník spovedného tajomstva.
Svätorečenie
V roku 1721 vyhlásil pápež Innocent XIII. sv. Jána Nepomuckého za blahoslaveného, kanonizoval ho v roku 1729 pápež Benedikt XIII.
V súvislosti s procesom svätorečenia bol 15. apríla 1719 otvorený mučeníkov hrob a vykonaná prehliadka jeho telesných pozostatkov. Všetko sa robilo v prítomnosti úradnej komisie, v ktorej okrem iných svedkov a odborníkov bolo i päť významných lekárov. Pri vyberaní kostí z hrobu a pri ich ukladaní na bielo prestretý stôl vypadol z lebky hlinou obalený kus hmoty. Po jeho očistení a narezaní nožom prítomní lekári vyhlásili, že je to dobre zachovaný ľudský jazyk. Relikviu uložili do strieborného puzdra. Pri opakovanej prehliadke telesných pozostatkov 27. januára 1725 zistili, že sa jazyk medzičasom zosušil a nadobudol šedohnedú farbu. Po vyňatí zo schránky však v prítomnosti 19 úradných svedkov pomaly znova asi do troch štvrtín navrel a získal sviežu purpurovú farbu ako pri prvom náleze.
Katolíci v Čechách prijali s veľkým nadšením svätorečenie svojho rodáka, ktorého si uctievali rozličným spôsobom už tri storočia. Úcta nepomuckého svätca sa veľmi rozšírila i v okolitých krajinách.
SV. JAN NEPOMUCKÝ - ČESKÁ LEGENDA
Výskum ukázal iné
Už pri samotnom kanonizačnom procese takzvaný diablov advokát, oficiálny oponent v procese svätorečenia, Prosper Lambertini upozorňoval na nedostatočnosť historických zdrojov. Diskusie o osobe Nepomuckého pokračovali aj po jeho svätorečení. V 18. storočí väčšina historikov obidvoch Janov stotožňovala.
Na omyl upozornil Hájka Josef Dobrovský a neskôr sa k jeho názoru pripojil František Palacký. Od 19. storočia po súčasnosť sú zreteľné dve protichodné tendencie. Na jednej strane uctievanie svätca s tým, že prípadné historické omyly nemenia podstatu jeho mučeníctva, a na strane druhej spochybňovanie kanonizácie uskutočnenej na základe historických omylov.
Za prvej republiky bol dokonca zrušený sviatok svätého Jana Nepomuckého ako deň pracovného pokoja a jeho miesto v českých dejinách bolo spochybňované.
Veľkým úderom pre obhajcov Jana Nepomuckého bol antropologický výskum uskutočnený v roku 1973. Opätovné vyšetrenie nájdenej organickej hmoty v lebke modernými metódami ukázalo, že nejde o jazyk, ale o časť mozgu. Jeden z kanonizačných zázrakov bol vedecky vyvrátený.
Výskum tiež ukázal, že Jana Nepomuckého nepochybne mučili, pravdepodobne ho zavesili za ruky, ktoré mal zviazané za chrbtom, a tak mu vykĺbili paže. Na kostiach sa našlo niekoľko rán spôsobených pílovitým nástrojom. Okrem mnohých zlomenín pravdepodobne zlyhali životne dôležité orgány pri pálení bokov ohňom.
Kult a uctievanie
Sv. Ján Nepomucký má vďaka jezuitským misiám dobrý zvuk po celom svete, predovšetkým v Bavorsku a krajinách Latinskej Ameriky. Je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach (vďaka spôsobu jeho smrti). Jeho vyobrazenie možno nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch.
Tieto sochy sú väčšinou obmenou Brokofovho vyobrazenia - kňaz v rochete, s biretom na hlave a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží kríž, prípadne tiež palmovú ratolesť. Palma je symbolom víťazstva, hviezdy zastupujú legendu, podľa ktorej vltavskí rybári našli po smrti Jánove telo, prípadne päť rán Kristových či písmená latinského tacui (mlčal som). Nevyzradenie spovedného tajomstva je symbolizované prstom na ústach.
Hviezdy okolo hlavy sú atribút medzi svätcami veľmi zvláštny, pretože s hviezdami okolo hlavy je zobrazovaná iba Panna Mária. Iným atribútom je jazyk, ktorý mal byť nájdený v 18. storočí v Janovej lebke neporušený; podľa nových výskumov však išlo o mozgové tkanivo.
Svätý Jan Nepomucký, ktorý neporušil spovedné tajomstvo ani pred kráľom, zrejme vôbec neexistoval. Keď pápež Benedikt XIII. 19. marca 1729 Jana Nepomuckého svätorečil, vzbudilo to u katolíckej časti českej spoločnosti nadšenie. Na druhej strane to nekatolíci považovali za ďalší krok k potlačovaniu pamiatky Jana Husa a odkazu husitov. Jan Nepomucký sa rýchlo stal jedným z najznámejších českých svätcov, ktorého kult sa rozšíril do celého sveta. Stal sa však aj predmetom historických sporov, ktoré pretrvávajú do súčasnosti.
Kult sv. Jána Nepomuckého je nerozlučne spojený s českým barokom, kedy patril k najvýznamnejším svätcom. Je patrónom Čiech a Bavorska. So stovkami kostolov a kaplniek zasvätených sv. Jánovi Nepomuckému sa môžeme stretnúť nielen v Česku, ale aj za hranicami. Svätojánske sochy patria k typickým atribútom tradičnej českej krajiny. Nájdeme ich najmä na mostoch (patrón vôd), ale i na ďalších miestach.