Tento článok sa zameriava na životopis Jozefa Poliaka, pričom sa venuje jeho osobe z rôznych aspektov. Chcela priblížiť ľuďom, kde žijeme.
Štefan Šmálik sa narodil 17. zo stredno-gazdovského rodu. Šmálik mal štyroch súrodencov, troch bratov a jednu sestru. Jeho matka Mária, rodená Erdziaková mala dve sestry a dvoch bratov.
Šmálik študoval na gymnáziu v Levoči. Neskôr študoval právo v Brne. V SNP ako poručík 1. marca 1945. 1945 so svojou rodinou emigroval.
Jeho brat bol telesne i duševne zaostalý. Starostlivosť ostala na matke. Je potrebné spomenúť starostlivosť, ktorú mu venovala ich matka plných šesťdesiatpäť rokov.
Šmálik navštevoval spomínané gymnázium, ktoré zachovalo katolíckeho ducha. Neskôr pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a následne pod Znievom, kde aj maturoval. V rokoch 1921-1923 študoval na akadémii v Bratislave. V rokoch 1912-1919 bol jeho otec v Amerike za zárobkom.
Jeho otec odišiel do Kanady, aby prirobil na štúdia pre deti. O hospodárstvo sa staral otec doma. Bola to veľká záťaž. Osobnosti, ktoré navštevovali gymnázium boli napr. Pavol Čarnogurský a Viktor Trstenský.
V rokoch 1923-1926 študoval vo Francúzsku. Dostával vreckové a časť úhrady na cestu. Ukončil 3. ročník lýcea. Tretí rok sa špecializoval na filozofiu. Študenti sa diferencovali v jednotlivých oddeleniach. Šmálik si vybral humanistické oddelenie, kde študoval latinčinu a živé jazyky. Ako cudzí jazyk si zapísal slovenčinu, aby mu to uľahčilo maturitu. Vláda 24. priznala jeho diplom ako rovnocennú maturitnej skúške. 13. sa vrátil na Slovensko.
Navštívil rôzne mestá, okrem iného i Paríž. V tamojšom seminári bol istý Illenčík pochádzajúci zo Šuňavy. Teologické štúdia tiež študoval vo Francúzsku. Neskôr odstúpil od kňazstva. Zo Smižian veľmi dobre poznal Štefana Šmálika.
Šmálik bol vysvätený v 3. ročníku 28. januára 1934 na Spišskej Kapitule. 2. 4. 19. chodil učiť aj do filiálok Krásna Hôrka, Dolný a Horný Štefanov. Začal sa zaoberať históriou Oravy a prispieval do týždenníka „Naša Orava“. Jeden rok pôsobil v Nitre.
Od roku 1939 pôsobil ako farár. Do Hýb prišiel 5. septembra 1938. V Hybiach sa Štefan Šmálik podrobil 24. Okrem svojej duchovnej práci, spisovateľskej a prekladateľskej činnosti sa venoval okrem iného tiež vyučovaniu náboženstva. Od mája 1945 tu vyučoval i ruský jazyk, keďže nemal kto.
V roku 1990 navštívil Taliansko. Darom bolo pre neho stretnutie s terajším Sv. Otcom Jozefom. Rodičia sa starali o gazdovstvo, ktoré bolo pomerne veľké. Rozhodol sa pre ďalšie štúdia, preto odišiel do Bratislavy. V tom čase prepožičala trnavskej arcidiecéze. Ukončil ( 6 semestrov ) štátnou skúškou z dejepisu na fakulte Slovenskej univerzity.
Venoval sa práci s mládežou. Vo februári 1948 sa začali u nás zhoršovať pomery. Tieto udalosti zasiahli aj do života Štefana Šmálika. Boli organizované schôdze, ktoré boli namierené proti náboženskému učeniu a z toho dôvodu mu zastavili plat. Nemohol vyučovať náboženstvo v rokoch 1950-1951. Neskôr pracoval ako úradníčkou na Zbore povereníkov. Jeho bratia boli strojný inžinieri. Oni boli pre Š. oporou.
Dňa 28. 1954 odsúdený na trinásť rokov väzenia. Najprv bol na Policajnom riaditeľstve v Bratislave a potom bol prevezený do väznice - Ruzyni. Bol tam veľmi prísny režim a veľký hlad. Väzni nechodievali ani na prechádzky. Keď sedel, musel sa vždy preukázať pohybom, či nespí, a musel mať vždy ruky na deke, aby ich bolo vidieť. Neskôr sa nočné výsluchy a bitka ustúpila. Neskôr sa podmienky trochu zlepšili, hlavne úroveň stravovania. V prípade dotyčného hneď zatvorili a trápili.
Júna 1952 bol prevezený do väznice Krajského súdu v Bratislave, ale vyšetrovali ho už len málo. V tomto období trpel zimnicou, ktorú prekonal bez akéhokoľvek ošetrovania. 26. apríla 1954. Štefan Šmálik patril k tzv. skupine vatikánskej katolíckej akcie. Išlo o akciu „rozvrátenia ľudovodemokratického zriadenia a spojenia Cirkvi do Vatikánu a šírenie vatikánskej propagandy“. Odsúdili ho na trinásť rokov. Na súde boli prítomní aj jeho rodičia. Z väzby mu povolili jedenkrát návštevu rodičov. Znalosť morzeovky, ktorou si posielali správy. Dozvedel sa o smrti Stalina i Gottwalda.
Neskôr bol prevezený do Mírova. Dostával z domu akési drobné veci s nitkami. 5. bol prevezený do Jáchymova. Bol tam veľký pracovný tábor. Ťažila sa tam ruda, merala sa jej sila, triedila sa a potom sa drvila vo veži. Museli nosiť preč drevené skrinky, naplnené rudou. Vážil ich a značil ich silu. Koncom mája 1956 bol prevezený do Leopoldova. V tejto väznici boli ľudskejší strážcovia i lepšia strava. Bolo aj ovocie, ktoré väzni určitý čas spracovávali. V Leopoldovskej väznici mohol Štefan Šmálik tajne slúžiť svätú omšu so známymi kňazmi. Používali múčne vrecia. 26. Väzni tu skladali zväzky sponiek. Normy boli nesplniteľné a preto si museli ustavične nadrábať. Biskupom Korcom bol 9. Od tohto dňa odišiel domov do Smižian. Neskôr pracoval v Spišskej Novej Vsi ako pomocný skladník. Staral sa o múku a pre povozy, ktoré odvážali múku.
Začal sa zaoberať históriou. Garaj mu umožnil tento návrat. 17. sa do pastorácie. Pôsobil v Podhradia. Vyučoval tam náboženstvo na dvoch ľudových školách. Okrem toho chodieval slúžiť omšu aj do filiálneho kostola Studenca - Kolbachy. Skatalogizovali kníh. To sa však nepáčilo svetským úradom. V Trnovci prežil aj časy Dubčeka. Bol tam spolu s vtedajším šuňavským farárom Jozefom Kožárom. Bol dobrý priateľ s farárom a evanjelickými veriacimi. Bol zakladateľom tohto ústavu v Hnilicom. Zúčastnili biskupi z blízkosti územia Slovenska napr. Neapol a San Giovanni Rotondo, kde boli pri hrobe pátra Pia. V Trnovci pôsobil päť rokov. Býval spolu s matkou a svojim bratom Jozefom.
V roku 1971 uvoľnila fara v Tvrdošíne Dr. Tak po tridsiatich štyroch rokoch 11. Ježiš veľmi znetvorení. 16. februára 1974 i jeho matka, ktorá je tam i pochovaná. Prežité v Tvrdošíne boli ozaj plodné. Vyučoval deti na náboženstvo. strane. Svoju činnosť tu začal od 1. Bieleho Potoka. Toto preloženie malo byť pre neho trestom. - miestom ticha a pokoja, kde mohol nerušene pracovať. Písal históriu oravských dedín na Orave. V roku 1989 navštívil Francúzsko. Navštívil miesta a tiež Dijon, kde študoval. stretol sa so známymi a priateľmi.
V roku 1990 navštívil Taliansko. Darom bolo pre neho stretnutie s terajším Sv. prednášať cirkevné dejiny na Pedagogickú fakultu do Nitry. za zriadenie cirkevnej školy v Tvrdošíne. Dňa 21. pozemskú púť. 1992 nesie jeho meno. vedľa jeho matky na tvrdošínskom cintoríne. V dňoch 12.-13. uskutočnilo III. inteligencie.
Bol celkom odovzdaný do Božej vôle. V každom človekovi videl odraz Najsvätejšej Trojice: život, rozum a slobodnú vôľu. Žil s nasadením. Vedel prijať ju ako fakt pochádzajúci od Boha. Bol ochotný prijať ochotne, čo považujeme za svätú vôľu Božiu. Plnil svoje povinnosti. Bol medzi nimi veľmi obľúbený. Nikdy nemal núdzu o miništrantov. Finančne podporil ak videl, že sú v tiesni. Svojich farníkov mal veľmi rád a oni mu to s láskou oplácali. Stretávali sa na rôznych dobrovoľných akciách. Bol by im dal jednoducho povedané aj posledný halier. Štefana Šmálika im dala niečo zajesť alebo mlieko. Jeho otec sa na ne nahneval a ľudovo povedané „zaklial ich“. To sa dotklo Štefana Šmálika. Zo svojej izby im chodil pomáhať. Dnes je jeho rodný dom otvorené pre návštevníkov a načerpať nové sily.
Mal rád spev, konkrétne pre gregoriánsky chorál. V našich mysliach sa zapísal nacvičovaním tzv. gregoriánskych spevov Agnus Dei, Benedictus. Veriaci sú hrdí, že ich poznáme.
Kňaz mal veľký zmysel pre cirkevný spev, menovite gregoriánsky chorál. Prejavoval svoj zmysel pre ekumenizmus. Spolupracoval s evanjelikmi v Hybiach. Uzatvárali dohodu, že ak jeden z nich zomrie, tak ho nechajú v spoločnom kapitáli. Bol priateľom s kňazom Mirkom Petrovičom, ktorý tam vyučoval evanjelické náboženstvo. Organizovali letný tábor pre deti z oboch cirkvi. Hanka Karhútovú chodieval navštíviť a nikdy nie naprázdno. Zbližovala ich aj spoločná láska k histórii. Priateľmi zostali aj po jeho odchode z Liptovského Trnovca. Hlbšie sa zaujímal o osobnosť sv. Bernarda z Clairveauix a rád cisterciánov. Ochotne prekladal na posedeniach. Bielom Potoku si ho pripomínali pri príležitosti 50 rokov kňazstva. Mystiku vo veľkej miere ovplyvnilo aj jeho štúdium histórie a ruského jazyka. Mal úctu k bratom vo viere, k Židom. Bol priateľom s Edmundom Petrom Bárdošom, ktorý bol konvertitom zo židovstva.
Bol z Tvrdošína preložený do oravského Bieleho Potoka. Fara je v zlom stave a slúži ako skladisko. Venoval sa jej pastorácii, čo mu neskôr bolo osudné. Jeho postoje boli jasné a zrozumiteľné. Obdobia totality zastával nekompromisný postoj voči tzv. hnutiu katolíckeho duchovenstva“ a necúvol ani pred perzekúciami. Bol obvinený z „podvracania republiky a velezrady“. Odslúžil si svoj trest v rôznych väzniciach. Počas trojročných výsluchoch a pred súdom si veľa vytrpel. Nikdy sa na súde neodvolal. Celkom sa odovzdal Božej vôli. Vo väzení bol oporou pre svojich spoluväzňov. Nikdy v sebe nenašiel nenávisť alebo pocit zatrpknutosti a krivdy. Som sa snažil vždy to riešiť kresťanským spôsobom. Myslel na každého, ktorých tam stretol. Bol stále v spojení s Bohom, ktorého volanie a hlas mal stále pre sebou. Štefan Šmálik bol v prvom rade kňaz. Popri tejto práci sa však venoval svojej záľube, ktorou bola história.
Bol autorom „Návrhu na zriadenie Oravského múzea P. O. Hviezdoslava“. Venoval sa spracovaniu „Náčrt monografie Tvrdošína“. Dopĺňal Hýroša raz za štvrťrok o to, čo sa v minulom štvrťroku udialo. Pajdušák, ktorý pôsobil v Smižanoch ako dekan. Bol katechéta a nemusel sa venovať farským povinnostiam. Spolupracoval s univerzitnou knižnicou a pre zahraničnú Maticu slovenskú - Švajčiarsko. V novinách uverejňoval jeho životopisy svätých. V jeho literatúre sa stretávame so svätými, s ktorými sa bežne nestretávame, napr. sv. Gabriel od Sedembolestnej, sv. sv. Pachomius, sv. Emília de Vialar, sv. Kosmos Pevec, sv. Nina-Kristína. Písal o dejinách. Tie mohli vyjsť postupne v sedemdesiatych rokoch vo forme strojom písaných zväzkov. Prednášal o postavení Cirkvi u nás. Jedná sa o dobré spracovanie. Mnohé z nich vychádzali len vo forme samizdatov.
Jeho diela sa oneskorilo a autor sa ich vydania nedožil. Kniha je rozdelená na časové úseky, resp. jedno ľudské pokolenie. Ide skôr o akúsi formu rozprávania. Autor sa zaoberá otázkou pôvodu Slovanov a otázkou pôsobenia sv. Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. Pokúša sa hľadať korene Slovákov. Prikázanie - ľudskosť. Venuje pozornosť životu Keltov u nás. Názvoslovie tají v sebe na mnohých miestach keltský pôvod. Poukazuje na dôležitosť Spiša, keď Traján zriadil provinciu Dáciu. Počas Markomanských vojen dôležitú úlohu zohrávalo práve územie Spiša. Kotínov považuje za potomkov Keltov. Kelti sa dostali do styku s Rimanmi a dostali sa pod ich vplyv. Autor sa zaoberá otázkou, či sú Kvádi Germánmi alebo Slovanmi. Argumenty nepokladá za presvedčivé. Snaží sa hľadať tých, ktorí tu žili pred nimi. Píše o Kvádov a starých Slovákov. Venoval sa predovšetkým štúdiu cirkevných dejín. Zaoberal sa predkov Slovákov a cyrilo-metodská otázka. Jeho prínos v tejto oblasti je nedocenený a dosť často zaznávaný.
Jeho dielo sa venuje predovšetkým údajom, ktoré sa týkajú Spiša. Poukazuje na ľudí s odhaleným telom aj pri zimnejšom počasí, zahalení len kožuchom. Podľa neho nie je nedostatočné množstvo prameňov, ale interpretácia historikov. Snaží sa vstúpiť do dialógu s inými historikmi. Dôležité miesto medzi európskymi kresťanskými národmi má Slovensko. Autor poukazuje na dôležitosť Spiša. Poľskí historici Šembera a Ketrzyňski a slovenský Sasinek sa venovali spomínanej problematike. Autor sa zaoberá myšlienkou, že vojvodstvo Nitra si historici vymysleli. Autor sa domnieva, že postava na plastike je pomník hrobu sv. Slovienčina sa pripomína autor, keď cituje list Jána VIII. Svätoplukovi. Píše o myšlienkach ekumenizmu.
Poukazuje na slová sv. Augustína o styku. Spomína na spoluprácu s evanjelikmi v Hybiach. Je dôležité si uvedomiť, že Slovensko má dôležité miesto medzi európskymi kresťanskými národmi. Mnohí historici si myslia, že Nitra bola strediskom Veľkej Moravy, ako to vidieť v predošlých prácach. Ale Šmálik si myslí, že strediskom bolo Vislansko. Odtiaľ sa vracal z Ríma. Ak by sa jeho sídlo nachádzalo na Morave, nemohol by pôsobiť na východe. Vymenovanie sv. Metoda pápežom Jánom VIII. bolo dôležité pre vzťah medzi západnou a východnou Cirkvou. Ján VIII. berie osobne Veľkú Moravu pod svoju ochranu. Pápež Ján VIII. schválil používanie staroslovienčiny v liturgii.
Na záver môžeme konštatovať, že Jozef Poliak bol významnou osobnosťou slovenskej cirkvi a historiografie. Jeho prínos v oblasti cirkevných dejín a ekumenizmu je neoceniteľný. Jeho životný príbeh je inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa usilujú o hlbšie poznanie našej minulosti a o budovanie lepšieho sveta.
Prehľad pôsobenia Štefana Šmálika:
| Rok | Pôsobenie |
|---|---|
| 1934 | Vysvätený na Spišskej Kapitule |
| 1939 | Farár |
| 1938 | Hybe |
| 1971 | Tvrdošín |
| 1983 | Biely Potok |
Kostol v Tvrdošíne, kde Štefan Šmálik pôsobil.