Obec Veľké Pole, ležiaca na styku pohorí Tríbeč a Vtáčnik vo Veľkopoľskej brázde, má bohatú históriu siahajúcu až do stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1332, kedy sa nazývala (de) Prato.
Názvy obce sa postupne menili: z roku 1352 je písomne doložený názov Velikapole, z roku 1354 Welkypolya, z roku 1358 Welkapolya, z roku 1395 Walkapalya, z roku 1773 Welkapla, z roku 1808 Welké Pole.

Kostol Všetkých Svätých vo Veľkom Poli
História Obce
V rokoch 1332 - 1337 sa spomína pustovník Matej, ktorý odvádzal 4 groše desiatku. Obec patrila kráľovi, potom zemanom z Baračky, ktorí ju opustenú v roku 1354 novoosadili, paulínom z Lefantoviec, neskôr verejným základinám, v roku 1888 lesy prevzal erár. V roku 1395 tu založili paulínsky kláštor.
Za I. ČSR a tzv. slovenského štátu obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a priemysle na okolí. Po oslobodení nemeckých obyvateľov vysídlili. Dnešné obyvateľstvo sa prisťahovalo z okolitých obcí, ktoré fašisti vypálili.
V roku 1951 na časti pôdy založili Jednotné roľnícke družstvo (JRD), na ostatnej pôde v roku 1953 založili žrebčín, ktorý patril krajskej správe lesov, v roku 1962 bol vytvorený Štátny majetok, ktorý prebral pôdu JRD a žrebčína.
Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský.
Mestečko na rozhraní Tekova a Nitry, kolonizované v stredoveku nemeckými osadníkmi, ktorí si zachovali národnostnú osobitosť a zvláštne nárečie do prítomnej doby. Prvá zmienka o ňom v listinách sa vyskytuje r. 1390, kedy ho Ján a Vavrinec de Baracko poručili kláštoru sv. Jána v Lefantovciach.
Donáciu potvrdil kráľ Žigmund a pridal k nej tri mlyny. Rehoľa sa takto stalo zemepánom. R. 1663 Turci prepadli kraj a vypálili všetky dediny na okolí. Keď prišli ku V. Poľu, obyvatelia sa postavili na odpor streľbou z pušiek. 1667 kráľ Leopold vyznačil V. P. výsadou mestečka.
Po zrušení rehole paulínov prešla posesia do náboženskej základiny. 1889 predala NZ tieto majetky komposesorátu bohatších občanov za 90.900 zl. Majetok kúpili na splátky, ale povinnosti neplnili, ba začali pľundrovať lesy, tak celá záležitosť bola daná pod súdnu kuratelu a hrozilo, že niektorí občania prídu o majetok.
Na radu F majetok prevzala obec a tak sa zachránili pred úpadkom. Osídlenie chotára bolo laznícke. Usadlosti boli vzdialené aj dve hodiny. R. 1945 bola väčšina obyvateľstva vysídlená. Nasťahovali sa noví, ale tí zaplnili len obydlia v mestečku, ale lazy ostali pusté. Mnohé domy sa pováľali.
Farnosť je starobylá. Pazmáňov katalóg ju pozná pod menom „Velyka Polya“. 1561 ju v apríli navštívil vizitátor J. Derecskey. To, čo tvrdí SchH, že faru založili paulíni, je nepravdepodobné. Tá už jestvovala pri donácii. Pre rozsiahlosť pastoračného územia bolo treba kaplána. Stanica je tiež starobylá. Reformácia sa pokúšala tu zapustiť korene, ale márne.
Donáciou z 1397 patrónmi sa stali lefantovskí paulíni. Podľa SchH však nemali právo prezentovať F. Po zrušení rehole bola farnosť pod patronátom Náb. základiny. Po odpredaji majetku miestnym občanom ministerstvo kultu nariadilo, aby patrónom bolo mestečko.

Erb obce Veľké Pole
Kostol Všetkých Svätých
Kostol Všetkých Svätých stojí na vysokej stráni. Bol ohradený múrom a bol pri ňom cintorín. Vystupuje sa k nemu po krytých schodoch. Rozmery: d. 28m, š. 13m, v. cca 8m. Nemá znakov jednotného štýlu.
Svätyňa je obdialníková, veľmi dlhá, zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Je zakončená rovnou stenou. Loď je zaklenutá pruskou klenbou a nosnými pásmi s lunetami nad veľkými oknami zakončenými polkruhom. Vzadu je organový chór. Veža, vysoká 34m so štyrmi zvonmi, je v priečelí svätyne a v jej spodnej časti je sakrestia. /Na miesto skrine je v nej krásne rezaná menza zo starého oltára, ktorý bol postavený r.
R. 1511 jestvuje zápis, že tu stál drevený kostol. Nápis na veži nesie rok 1617, t. r. postavili murovaný kostol s vežou. Vo veži bola svätyňa. /To je terajšia sakrestia./ Loď bola terajšia svätyňa, mala drevenú povalu. R. 1716 pristavali k nej novú svätyňu a zaklenuli klenbou z tufového kameňa.
1794 zbúrali svätyňu a skonštruovali nový kostol tak, že svätyňou ostala loď starého kostola a pristavaná bola terajšia loď. Stalo sa tak na náklad Náb. základiny a farníkov. R. 1965 bol kostol pekne vymaľovaný. Vzhľad kostola zvonku je výrazný, vznáša sa nad mestečkom ako maják.
Kaplnka sv. Jána Nep. stojí pred farou. Postavená bola na pamiatku katastrofálneho krupobitia, ktoré zastihlo chotár 26.7.1796 večer o 6. hod. Krúpy zničili nielen úrodu, ktorú zrovnali zo zemou, ale aj stromy a strechy domov. Veža, pokrytá rok predtým, musela byt z jednej strany prekrytá. Kusy ľadovca padali vo veľkosti kačacieho vajca. Mnoho dobytka zahynulo. Na podstavci sochy sú kamene, ktoré predstavujú veľkosť krúpov.
Fara bola do r. 1740 drevená. Toho roku postavili terajšiu a nasl. r. pivnicu a hospodárske budovy. 1561 sp. Štefan - 1637-1638. sp. Dlho sa užíval názov „Veľká Pola“. V CV 1661 Je Altumpratum. Nem. Hochwies. Maď.
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová neskorogotická stavba s pravouhle ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1511. Kostol prešiel barokovou úpravou v roku 1716. Zariadenie kostola je historizujúce z konca 19. storočia.
K os t o l Všechsvätých stojí na vysokej stráni. Bol ohradený múrom a bol pri ňom cintorín. Vystupuje sa k nemu po krytých schodoch. Rozmery: d. 28m, š. 13m, v. cca 8m. Nemá znakov jednotného štýlu. Svätyňa je obdialníková, veľmi dlhá, zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Je zakončená rovnou stenou. Loď je zaklenutá pruskou klenbou a nosnými pásmi s lunetami nad veľkými oknami zakončenými polkruhom. Vzadu je organový chór. Veža, vysoká 34m so štyrmi zvonmi, je v priečelí svätyne a v jej spodnej časti je sakrestia. /Na miesto skrine je v nej krásne rezaná menza zo starého oltára, ktorý bol postavený r. Pôvod kostola: R. 1511 jestvuje zápis, že tu stál drevený kostol. Nápis na veži nesie rok 1617, t. r. postavili murovaný kostol s vežou. Vo veži bola svätyňa. /To je terajšia sakrestia./ Loď bola terajšia svätyňa, mala drevenú povalu. R. 1716 pristavali k nej novú svätyňu a zaklenuli klenbou z tufového kameňa. 1794 zbúrali svätyňu a skonštruovali nový kostol tak, že svätyňou ostala loď starého kostola a pristavaná bola terajšia loď. Stalo sa tak na náklad Náb. základiny a farníkov. R. 1965 bol kostol pekne vymaľovaný. /6/ Vzhľad kostola zvonku je výrazný, vznáša sa nad mestečkom ako maják. Kaplnka sv. Jána Nep. stojí pred farou. Postavená bola na pamiatku katastrofálneho krupobitia, ktoré zastihlo chotár 26.7.1796 večer o 6. hod. Krúpy zničili nielen úrodu, ktorú zrovnali zo zemou, ale aj stromy a strechy domov. Veža, pokrytá rok predtým, musela byt z jednej strany prekrytá. Kusy ľadovca padali vo veľkosti kačacieho vajca. Mnoho dobytka zahynulo. Na podstavci sochy sú kamene, ktoré predstavujú veľkosť krúpov. Oprava cirk. budov stála 222 zl. F pomohli živnosťou okolití kňazi. Fara bola do r. 1740 drevená. Toho roku postavili terajšiu a nasl. r. pivnicu a hospodárske budovy. 1561 sp. Štefan - 1637-1638. sp. Dlho sa užíval názov „Veľká Pola“. V CV 1661 Je Altumpratum. Nem. Hochwies. Maď.
Kostol všetkých svätých Ludrová
Mikroregión Medzihorie
Určite Vás prekvapí, že sa neďaleko Bojníc rozprestiera mikroregión bohatý na prírodné a kultúrne krásy. Mikroregión Medzihorie vznikol dňa 4.9. 1998 ako zväzok obcí Horná Ves, Oslany, Radobica, Veľké pole a Veľké Uherce. Územie mikroregiónu je vymedzené hranicami katastrálnych území jednotlivých obcí.
Nachádza sa na rozhraní Trenčianskeho a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresu Prievidza (obce Horná Ves, Oslany, Radobica), Partizánske (Veľké Uherce) a Žarnovica (Veľké pole). Hranica mikroregiónu prechádza hrebeňmi pohoria Tríbeč a Vtáčnik, územím rozhrania dolnej Nitry a Hornonitrianskej kotliny. Najvyšší vrch je Buchlov v pohorí Vtáčnik s nadmorskou výškou 1040,5 m n. m.
Územie nášho mikroregiónu sa nachádza vo veľkoplošnom chránenom území - Chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie. Bohatou históriu obcí môžete objavovať prostredníctvom kostolov a krížov, pripomínajúcich udalosti tragické ale i radostné. Návštevníkov poteší sieť značených peších i cyklistických trás.
Miestne lesy lákajú každoročne veľký počet hubárov a turistov z rôznych kútov Slovenska a zahraničia.
Thonetovci vo Veľkých Uherciach
Thonetovci sa zaslúžili o rozvoj tejto obce, ako aj celého regiónu, keď tu postavili po Koryčanoch a Bystřici pod Hostýnem, svoju tretiu fabriku na výrobu ohýbaného nábytku. Výroba tu bola spustená v roku 1867. Vyrábali sa tu hlavne stoličky, kreslá, pohovky, stolčeky.
Rodina sa zaslúžila aj o celkové zveľadenie obce , vybudovaním nových ciest, mostov, povzniesla obec aj kultúrne keď podporila vznik hasičskej kapely, divadelného súboru a vyvíjala mnoho ďalších aktivít.
Kaštieľ vo Veľkých Uherciach
Jednou z dominánt obce je kaštieľ, ktorý postavili v roku 1622 Michal Bošány s manželkou Margarétou v časoch Tureckej invázie. Pôvodne bol postavený ako renesančný, ale v 18. storočí bol zbarokizovaný a v roku 1845 až 1860 úplne prestavaný v romanticko - neogotickom slohu s ponechaním časti pôvodných miestností na prízemí.
Kaštieľ je štvorkrídlová budova, stavaná okolo obdĺžnikového arkádového dvora s vežami na nárožiach. Dominantou kaštieľa obklopeného rozsiahlym anglickým parkom sú štyri nárožné veže s cimburím. Fasáda budovy je členená bohatými neogotickými architektonickými článkami. Dvojtraktové prízemie s neogotickou kaplnkou, prístupno bohato riešeným portálom. Na druhom podlaží reprezentačné miestnosti s vyrezávanými drevenými stropmi, stenami obloženými drevenými obkladmi a vzorovým parketom.
Romantická rytierska sieň s bustami rytierov na stenách. Vo vnútornom zariadení gobelín, umiestnený v slávnostnej sieni, predstavuje kráľa sediaceho na tróne, obklopeného množstvom postáv. Reliéfna podobizeň baróna Thoneta z roku 1904 od P. Breithuta z Viedne. Rokokový rám z 2. tretiny 18. storočia a iné.
V súčasnosti je kaštieľ opäť vo vlastníctve jedného z potomkov Thonetovcov. Flavio Thonet pracuje na rekonštrukcii kaštieľa a plánuje objekt sprístupniť aj verejnosti. Kaštieľ ani park nie sú dostupné pre verejnosť, určité úpravy sa tu uskutočnili. Stav historického sídla je dobrý.
Tabuľka Vývoja Názvov Obce
| Rok | Názov Obce |
|---|---|
| 1332 | (de) Prato |
| 1352 | Velikapole |
| 1354 | Welkypolya |
| 1358 | Welkapolya |
| 1395 | Walkapalya |
| 1773 | Welkapla |
| 1808 | Welké Pole |