Libanon, krajina na Blízkom východe, je bohatá na starovekú históriu a kultúrne dedičstvo. Staroveká história krajine priala a zastavila sa tu každá civilizácia, ktorá v tomto priestore niečo znamenala. Ak sa dnes povie Libanon, mnohým sa v mysli vynorí Baalbek, azda najkrajšie mesto v krajine, ktoré svojimi chrámami dokáže konkurovať ktorémukoľvek inému mestu antického sveta. Libanonský Baalbek je nekorunovaným divom sveta.
Je zapísaný v UNESCO, ale vôbec by sa nestratil ani medzi najdokonalejšími pamiatkami celého sveta. Je mementom toho, aká monumentálna a dôležitá bola Rímska ríša tu na Blízkom Východe a spoločne s jordánskym Jerashom a sýrskou Palmýrou patrí k trojici najlepšie zachovaných rímskych miest celého regiónu. Obrovský chrámový komplex a vyhliadka na Bakchov chrám, jeden z najlepšie zachovaných chrámov staroveku. Nazriete dnu, spravte si unikátne fotografie a pozrite si aj najväčší rukou opracovaný kamenný blok sveta. Baalbek skrýva množstvo prekvapení.
Údolie Beka´a ako aj iné úrodné oblasti Blízkeho Východu odpradávna boli spojené s kultom poďakovania za úrodu, teda dožinkovými slávnosťami. Veď aj Sviatky Stánkov alebo starozákonné Turíce - čo si myslíte, čo to bolo? Poďakovanie za úrodu. Aj v starovekom Egypte, v delte Nílu, sa konali dožinkové slávnosti.
Iste jedným z dôvodov, prečo sa takýto chrám postavil práve tu, je, že tu, v údolí Beka´a pramení rieka Orontes. Pramene vôd boli pre starého človeka veľmi dôležité. Boli garanciou plodnosti a života.
Kráčam Bejrútom a teším sa ako si tu pekne nažíva na brehu Stredozemného mora. Hamra je rušná ako po iné dni a jediné čo pribudlo je viac ľudí so samopalmi chrániacich rôzne objekty či viac vojakov na strategických miestach. Pribudli aj mnohí návštevníci zo Sýrie. Musia sa tešiť, žiť, usmievať sa, hoci v ich krajine to ešte dlho nebude dobré. No podľa ich slov prišli na výlet, aby prišli na iné myšlienky.
Neskutočné miesto. Nevedel som sa dočkať dňa, kedy sa znovu nadýchnem Baalbeku. Milujem staroveké miesta a Baalbek som si zamiloval aj keď som do jeho prachu v roku 2008 prvý krát kládol svoje stopy. V týchto časoch sa sem tam stane, že cesta do Baalbeku je kvôli zvýšenému riziku neprejazdná, no niekedy šťastie dostane krídla.
Deň pred plánovanou cestou sa cesta po niekoľkých dňoch otvorila, pretože ju blokovali pozostalí popravených libanonských vojakov. Pohraničie so Sýriou je nevyspytateľné a najmä oblasť severne od Baalbeku je dnes vyslovene nebezpečná. Miestni tým trpia, pretože keď vidím známe tváre a môjho starého známeho priateľa Mohammeda, tak mi takmer s plačom rozpráva ako tu upadol turizmus a nikto sem nejde. V meste sa podľa neho nedeje nič, no severne od mesta sa to často zvrhne.
Ruiny Baalbeku sú opustené a chvíľkami si pripadám ako cestovateľ v 19.storočí, ktorý len teraz objavuje tieto miesta pre západný svet. Niet tu ani živej duše. Len majáky minulosti, vysokánske stĺpy Jupiterovho chrámu, nemé kamene, reliéfy či kamenné bloky. Sadnúť si a uhlíkom si maľovať ich podobizne do skicáru, to by sa mi páčilo keby som vedel kresliť a mal toľko času. Sedieť sám na ruinách Jupiterovho chrámu a kráčať opusteným chrámom boha Bakcha, to sú tie pravé zimomriavky na ktoré si človek vždy spomenie, keď mu myšlienky zaletia sem.
Chrám Baalbek | Megaplatformy postavené obrmi | 4. časť série | Megalitómania
Architektonické prvky a štruktúra
Impozantnosť baalbeckých chrámov si človek uvedomí ešte pred tým, než sa skutočne ocitne v starovekom areály. Nad kamenné ruiny tu vytŕčajú obrovitánske stĺpy ako majáky niekdajšej doby a svojou aurou si každého privolajú. Po vzore Atén tu miestni architekti vybudovali Propylaje, ktoré mali očariť každého starovekého návštevníka.
Voľné priestranstvo plné napadaného kameňa a oltárikov s vyrytými menami ľudí a bohov slúžilo ako vstupná sála. Jupiterova svätyňa za ktorou všetci do Baalbeku prichádzali mala v starovekom svete tak významné meno, že niekedy praskalo miesto vo švíkoch. Tu rozdeľovali návštevníkov do dvoch smerov, ktorými sa dostali na nádvorie svätyne, aby mohli ísť svojmu božstvu obetovať. Jeho šesťuholníkový pôdorys neskôr poslúžil ako základ pre kostol.
Veľké nádvorie, ktoré sa objaví za ruinami je vyplnené obrovským oltárom. Dookola stálo 84 slaboružových granitových stĺpov a hlavy medúz či tritóny vytesané do kameňa nájdeme ešte aj dnes. Celý priestor pôsobí ako zrkadlo, pretože ľavá aj pravá strana sú si viac než podobné. V oboch stoja prázdne vodné nádrže kam sa pocestní prišli rituálne očistiť a až potom mohli pristúpiť k oltárom.
Pár výškových metrov nad oltárom stoja vysokánske stĺpy patriace Jupiterovi. Tu sa kedysi rozprestieral jeden z najväčších chrámov starovekého sveta. Odtiaľto z monumentálneho piedestálu mal Jupiter výhľad na celé okolie a mohol si premerať každého, kto sa mu prišiel pokloniť. Stĺpov dnes stojí už len 6 z pôvodných 54, ale aj tak dokážu každého doviesť k údivu nad vtedajšími staviteľmi.
Ich výška 22,9 metra možno dnešným ľuďom nepríde ako niečo obdivuhodné, hoci pre Rimanov muselo ísť takmer o div sveta. Dole pod chrámom sa povaľujú obrovské kusy kameňa, ktoré kedysi zdobili architrávy, stĺpy alebo strechu samotného chrámu. Medzi najkrajšie patria chrliče vody s tvárou leva. Prúdy dažďovej vody alebo roztopený sneh im vytekali priamo z hrôzostrašnej papule.
Človek by mohol čakať, že Jupiterov chrám bude najkrajším dielom celého starovekého mesta, avšak to by sa mýlil. Korunu víťaza v súťaži krásy má na svojej hlave Bakchus, boh vína a bujarej zábavy. Nie je to len subjektívny vnem hociktorého návštevníka, ale chrám boha Bakcha bol dokonca vyhlásený za jeden z najlepšie zachovaných chrámov staroveku.
Bakchov chrám leží v tieni Jupiterovho chrámu už viac než 1850 rokov. Stĺpy chrámu dodnes obiehajú celú stavbu dookola a hoci aj z nej popadali na zem ťažké kamenné trámy, stále si drží svoju nádhernú atmosféru. Miestni ho zvykli volať „malý chrám“ v porovnaní s Jupiterovou svätyňou, ale v skutočnosti bol dokonca väčší ako slávny Parthenon na aténskej Akropole. Medzi popadanými stĺpmi sa dá posedieť a bez slov si vychutnať pohľad na zasnežené kopce a vysoké stĺpy.
Jeho dejiny siahajú do tretieho tisícročia p.n.l., no svoj zlatý vek prežil počas rímskej doby v 1. storočí. Zastavil sa tu aj Alexander Veľký na svojej expedícii a do histórie mesta sa zapísal veľkými písmenami ako muž, ktorý zmenil jeho meno na „Slnečné mesto“ alebo Heliopolis. Až Rimania mu prinavrátili jeho dnešný názov Baalbek, teda mesto boha Baala.
V Baalbeku predávajú predavači žlté tričká s arabským nápisom Hizballáh.
Podobne ako Baalbek aj Andžar neďaleko sýrskych hraníc je starobylým miestom. Nie tak starým ako Byblos či Baalbek, ale pomerne významným preto, že tu stojí staré Umajjovské mesto, aké nemá nikde obdobu. Cestou k Andžaru je krajina rovinatá, pretože aj sem ešte zasahuje údolie Biká. Za kopcami ležiacimi pár kilometrov už dýcha Sýria. Aj preto lemujú hlavnú cestu stovky či tisíce provizórnych stanov so sýrskymi utečencami. Smutný pohľad. Kolonáda, kalifov palác, kúpele či ruiny domov, to všetko tu má človek len a len pre seba.
Pred odchodom z Bejrútu sa ešte vyštveráme mikrobusom na kopec odkiaľ je na novodobý mestský div sveta panoramatický pohľad. Toto miesto sa volá Beit Mery a často ani miestni o ňom nevedia. Stoja tu ruiny starovekého rímskeho chrámu na ktorého mieste vyrástol kláštor, no človek tu nájde aj staré byzantské mozaiky a základy domov. Bez strážnika, bez zámku, bez nikoho. Len ruiny s mozaikami ležiace v krajine. Libanon je plný podobných pokladov.
Nenápadné libanonské mesto Byblos ležiace severne od Bejrútu patrí medzi unikáty. Považuje sa za jedno z najstarších miesta sveta a jeho história je taká stará ako učebnica dejín. Kedysi tu pulzoval slávny fenický prístav a pochádza odtiaľto aj jedna z najstarších abecied sveta. Vzdelanosť bola v týchto končinách zakorenená, keď mnohé krajiny ešte len koketovali s obrábaním polí. Dnešnému mestu dominuje krásny križiacky hrad z 12. storočia.
Juholibanonský Tyros (nájdete ho aj pod menom Súr) patrí k najstarším centrám celej krajiny. Ležiac na brehu Stredozemného mora bol už od pradávna ťahákom a zastavili tu mnohé civilizácie, ktoré ho sformovali. Podľa Herodota ho založili niekedy okolo roku 2750 pr.Kr. a svoj zlatý vek zažíval Tyros počas vlády Fenickej ríše. Zastavili sa tu Egypťania, Feničania, Asýrčania, Babylončania, Peržania, Gréci aj Rimania. Tyros je dnes miestom s bohatými pamiatkami, ktoré si prerazilo cestu aj na zoznam UNESCO. Rímsky oblúk, vykopávky mesta, slávny Hippodrom, kde sa natáčal kultový film Ben Hur a napokon aj ruiny križiackej pevnosti.
Sidon je tretím najväčším mestom Libanonu, ktoré leží cca 40 kilometrov južne od Bejrútu. Prechádzala ním zaujímavá história, no najväčším lákadlom dnešného Sidonu je jeho promenáda a na nej ležiaca križiacka pevnosť z 13.storočia, ktorá je aj symbolom mesta. Staré mesto ešte dodnes dýcha atmosférou orientálnych uličiek a má v sebe bazár, kde sa radi stratíte a objavíte čím žijú jeho malé, tradičné obchodíky. Pochádzajú najlepšie mydlá Libanonu priamo odtiaľto? Môžete sa o tom presvedčiť.
Bejrút jedným slovom? Fénix. Presne ako bájny vták aj Bejrút niekoľko krát vstal z popola, aby sa opäť nadýchol a tešil sa zo života. Dnes je libanonské hlavné mesto krásnym príkladom toho, ako život vždy zvíťazí nad vojnou a patrí tak najmodernejším arabským metropolám. Dvojmiliónový Bejrút leží na brehu Stredozemného mora, z ktorého sa dvíhajú Holubičie skaly a ktorý križuje nákupná ulica Hamra plná obchodov, butikov či podnikov. Námestie Martýrov s rozstrieľanou sochou je mementom toho, že tu v 80. rokoch zúrila tvrdá vojna. Kedysi tadiaľto prechádzala Zelená línia medzi islamskou a kresťanskou časťou mesta, dnes je tu poriadna výstavba. Nazrite do obrovskej modernej mešity Al-Omarí a pozrite si aj maronitskú katedrálu či kostol sv. Juraja len zopár metrov od nej.
Za posledné dva roky sa Martýrske námestie zmenilo na nepoznanie. Pribudli moderné budovy a ďalšie sú na ceste a akoby to nestačilo tak aj maronitský kostol stojaci hneď vedľa mešity Al-Amín si nechal vztýčiť vysokánsku zvonicu, aby súperila so štíhlymi minaretmi. Koniec koncov, presne týmito miestami prechádzala Zelená línia po ktorej dodnes zostalo niekoľko rozstrieľaných budov či fasád posiatych guľkami.
Cesta do historického mesta Byblos, ktoré sa zaraďuje medzi najstaršie mestá sveta je nevyspytateľná. Zápchy na trase Bejrút - Jounieh sú na toľko notorické, že nikto nevie či ju prejde za polhodinu či hodinu. Ak má človek čas, je príjemné si cestu rozdeliť a zastaviť sa v Jounieh, pretože priamo odtiaľto smeruje na kopec lanovka, ktorá zastaví na mieste zvanom Harrisa. Tu sa z pahorku díva obrovská socha Panny Márie, ochrankyne Libanonu. Pod sochou stojí niekoľko cédrov, ktoré sa stali symbolom krajiny a tu sa môže každý nadýchnuť ich vône. V Byblose akoby sa nič nezmenilo. Pokoj sa stále prevaľuje jeho kamennými uličkami ozdobenými obchodíkmi, podnikmi či čajovňami. Moje obľúbené miesto stále tak výborne dokáže pripraviť rôzne kebaby, že sa sem oplatí merať cestu len kvôli nim. Schody vedú tmavou chodbou nahor na vežu križiackej pevnosti a pod nohami má vtedy každý tak ohromnú históriu, že ju nedokáže ani uchopiť.
Libanon je mix kultúr a náboženstiev a preto niet žiadneho prekvapenia, že sa tu objavia aj miesta akým je Harrisa. Panna Mária je dokonca ženou, ktorá sa spomína aj v posvätnom Koráne a to hneď niekoľkokrát, tak si aj medzi moslimami drží veľkú úctu.
Samotný Baalbek nemá problémy, hoci podľa médií je tomu inak. Miestni tým trpia, pretože keď vidím známe tváre a môjho starého známeho priateľa Mohammeda, tak mi takmer s plačom rozpráva ako tu upadol turizmus a nikto sem nejde. V meste sa podľa neho nedeje nič, no severne od mesta sa to často zvrhne. Vraj tu už desať dní nevidel turistu a tak sa nesmierne teší, keď nás zbadá. Miestnych to napĺňa nádejou, že sa veci vrátia do normálnych koľají. Všetci si to tak želajú.
Andžar je podobne ako Baalbek opustený a len vietor sa premáva pomedzi stĺpy a rozhojdáva ihličnaté stromy naokolo.
Ak si všimnete žlto-zelené vlajky v meste, tie patria libanonskému Hizballáhu, ktorý sa teší práve v Baalbeku veľkej popularite.
Keď ste už navštívili niektoré z libanonských pobrežných oblastí a miest, sever sa javí ako úplne iná krajina s malebným pohorím, ktoré je v nadmorskej výške nad 2 000 m.n.m. Región je známy svojim historickým dedičstvom, tisícročnými cédrami, ako aj vynikajúcimi možnosťami turistiky a lyžovania. Nájdete tu tiež údolie Qadisha.
Dali by ste si takýto výhľad zo svojej izby? Aj Bejrút vás môže prekvapiť svojim luxusným ubytovaním. Libanonská kuchyňa dobyla svet. Vedeli ste, že Libanon produkuje výborné víno a arak? Aj vám príde tento Anjar mimoriadne fotogenický? Cestu do Baalbeku skrášľujú aj takéto krásne Libanonské hory. Ruiny Baalbeku majú v sebe všetko. V rímskom Baalbeku mala svoj chrám aj bohyňa Venuša. Malebne zachovaný Byblos, kde vznikla abeceda. Ruiny starovekého mesta Byblos.
