Vzťah medzi cirkvou a politikou je na Slovensku dlhodobo diskutovanou témou. Nedávny prejav vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva kultúry Štefana Kuffu (nominanta SNS) na omši, kde verejne prisľúbil, že chce iniciovať intronizáciu Krista za kráľa Slovenska, otvoril rozsiahlu spoločenskú debatu. Diskusia sa zamerala na to, ako a či vôbec by mali politici oficiálne vystupovať na pôde cirkvi a naopak, a do akej miery potrebuje cirkev politikov a štát.
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) reagovala na otázky ohľadom vyjadrovania sa kňazov k politike. Uviedla, že v Rímskokatolíckej cirkvi neexistujú žiadne interné pravidlá, ako sa kňazi majú vyjadrovať k politike. Zároveň však dodala, že náboženstvo by sa nemalo zneužívať na politické účely a politika nie je priestor, v ktorom by sa mali angažovať kňazi.
V roku 2013 biskupi Rímskokatolíckej cirkvi schválili takzvanú normu o vystupovaní klerikov (duchovných) v médiách. Táto norma môže byť považovaná za akúsi vodiacu líniu pre situácie, keď sa klerik vyjadruje k politike, avšak nejde o oficiálny hlas KBS. Norma tiež hovorí, že ak biskup vyhodnotí komunikáciu svojho kňaza za nevhodnú, mal by ho usmerniť, dokonca mu komunikáciu zakázať.
Podobne aj vedúci Centra histórie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Martin Kováč uviedol, že evanjelická cirkev nemá jednotné pravidlá pre vyjadrenia svojich zástupcov k politike. Na opačnú situáciu - vystúpenie politika Kuffu na omši, reagovala cirkev ostrejšie. Status poslanca NR SR Ondreja Prostredníka upozornil, že Kuffa vysvätil budovu ministerstva životného prostredia.
Financovanie cirkví štátom
Cirkvi na Slovensku každoročne dostávajú desiatky miliónov eur od štátu prostredníctvom príspevku od ministerstva kultúry. Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností, ktoré štát podporuje. V roku 2023 im štát rozdelil takmer 60 miliónov eur. Najviac dostáva dlhodobo Rímskokatolícka cirkev, keďže má najväčší počet registrovaných veriacich.
Vo vyúčtovaní štátnych peňazí za rok 2022 Rímskokatolícka cirkev uviedla, že 98 percent prostriedkov súviselo s jej výdavkami ako zamestnávateľa. Na mzdy duchovných išlo 81,5 percenta a 16,6 percenta na prevádzkových pracovníkov. Podobne aj v Evanjelickej cirkvi väčšinu štátneho príspevku tvoria platy. To ale nezaručuje, že platy duchovných sú pre nich postačujúce.
Výška štátneho príspevku pre cirkev sa môže znížiť, ak počet jej veriacich klesne o viac ako 10 percent oproti predošlému sčítaniu. Ako zodpovedne narábajú cirkvi so štátnymi peniazmi, nie je jednoduché zistiť, pretože chýbajú dáta. Rezort kultúry vykonal od roku 2019 kontroly len v troch subjektoch, aj to len v Rímskokatolíckej cirkvi.
Prepojenie cirkvi so štátom vníma poslanec NR SR Ondrej Prostredník najmä v tom, že de facto všetky ministerstvá majú možnosť dať cirkvám financie popri tých zo štátneho príspevku. Vzťah medzi cirkvou a štátom je však podľa rímskokatolíckeho biskupa Róberta Bezáka najmä o medziľudských vzťahoch.
Pred parlamentnými voľbami v septembri 2023 KBS uviedla, že cirkev nevstupuje do politickej kampane a rozhodnutie, koho budú jednotlivci voliť, ostáva len na nich. Túto účelovú dotáciu poskytol aj Eduard Heger, ktorý bol premiérom od apríla 2021 do mája 2023. Peniaze pridelil farnostiam z celoročnej rezervy ešte pred svojím odchodom z úradu, počas marca a apríla. Poskytol ju aj na „bežné výdavky“ spojené s návštevou kardinála Kurta Kocha na Slovensku. Na ,,kapitálové výdavky na prestavbu objektu Pútnický dom“ dostalo Pútnické centrum Hora Zvir v Litmanovej 50-tisíc eur. Spolu smerovalo na kresťanské subjekty vlani z rezervy predsedu vlády cez 335-tisíc eur, čo je najviac od roku 2019.
Biskup Bezák je presvedčený o tom, že politika a cirkev sú navzájom prepojené, čo považuje za nevýhodu. Cirkev totiž takto potrebuje štát, keďže bez každoročného príspevku by nedokázala financovať všetky svoje výdavky. Pre Rímskokatolícku cirkev je tak potrebné udržiavať s politikmi dobré vzťahy.
Riešením by bola podľa neho cirkevná daň, napríklad ako v Nemecku. Prostredník vidí vo financovaní cirkvi problém najmä v tom, že je prepojené na verejné zdroje, no nie je transparentné.
Do roku 2020 prikazoval zákon, aby boli financie zo štátneho rozpočtu pre cirkvi účelovo viazané. Štát im tak de facto určoval, na čo môžu míňať. Ak cirkev neminula všetky štátne peniaze, zostatok mohla použiť na iný účel, napríklad na prevádzku jednotlivých úradov, len po súhlase ministerstva.
V súvislosti s politickou súťažou a osobným angažovaním sa kňazov, JUDr. Igor Augustinič, Ph.D., LL.M., uvádza, že podľa kánonického práva majú klerici vždy všemožne podporovať zachovávanie na spravodlivosti založeného pokoja a svornosti medzi ľuďmi. Teoreticky, v extrémnom prípade by mohla zasiahnuť priamo Svätá stolica. Diecézny biskup môže upozorniť kňaza na nevhodnosť jeho pôsobenia a pri neuposlúchnutí ho potrestať kánonickým trestom, vrátane trestu suspenzie, ktorá spočíva v zákaze vykonávať kňazský úrad. Cirkev má dostatočne účinné prostriedky na to, aby nevhodnému pôsobeniu svojich duchovných zabránila.
Marián Kuffa
Michal Havran je stíhaný za text Pošlite Kuffu do cirkusu, ktorý vyšiel v denníku Sme. Ján Čarnogurský mladší podal trestné oznámenie s podozrením, že ste hanobili národ, rasu a presvedčenie v zmysle trestného zákona. Havran sa bráni tým, že bigotní ľudia zneužívajú, že pod rúškom náboženstva či politického presvedčenia sú akoby chránení pred trestným stíhaním. Používam formulácie typu „pošlite Kuffu do cirkusu“, „prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci“, z Márie Barbie, sutanu ste nazvali sukňou. Kritizovať predsa možno každého, tobôž toho, kto dobrovoľne a pri plnom vedomí verejne hlása extrémne a urážlivé názory. Som presvedčený, že absolútna väčšina veriacich vníma môj pamflet ako kritiku Kuffu, voči ktorému bol mierený. Som protestantský teológ a kult sošiek a bábik v kostoloch je doktrinálna vec. Neurážam mariánsky kult. To je smiešne a pomýlené vnímanie mojich slov. Kritizujem niečo, čo mne ako protestantovi príde ako modlárstvo - nosenie bábiky a uctievanie tejto ako Panny Márie. My, protestanti, sošky a bábiky v kostoloch nemáme. Veď to bola jedna z podstát Lutherovho a Calvinovho učenia.
Niektorí kňazi vo svojej výzve napísali: "Pre veriacich katolíkov je umelý potrat úmyselné a chcené zabitie nevinného a bezbranného dieťaťa. Je to zlo samé v sebe, ktoré nedokážu ospravedlniť žiadne okolnosti. Neexistuje dôvod, pre ktorý by sa dalo ospravedlniť napomáhanie takémuto zlu, alebo jeho nezabráneniu. Evangelium Vitae nášho milovaného svätého pápeža Jána Pavla II. jasne hovorí, že umelý potrat a eutanázia sú zločinmi, ktoré žiaden ľudský zákon nemôže uznať za prípustné, apelovali na poslancov vo výzve. Tak vnútorne nespravodlivý zákon, akým je zákon pripúšťajúci potrat a eutanáziu, nemožno nikdy použiť ani sa zúčastňovať na vytváraní verejnej mienky v prospech takéhoto zákona, ani ho podporiť hlasovaním, uviedli kňazi.
Poslanci NR SR za stranu Sloboda a Solidarita nebudú hlasovať za sprísnenie podmienok, za akých môže byť na Slovensku vykonaná interrupcia. Strana SaS uznáva právo žien na interrupciu do 12. týždňa tehotenstva, a to bez obmedzenia. Poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) budú mať pri hlasovaní o protiinterrupčnom zákone voľnú ruku.
Zástupcovia kresťanských organizácií vo štvrtok listom vyzývali poslancov NR SR na predkladanie a podporu návrhov zákonov, ktoré zlepšia ochranu života každého človeka. Ako povedal Kramara, na morálnej rovine je jasné, že cirkev sa stavia za ochranu života nenarodených. "Na rovine politického života majú kompetenciu politickí predstavitelia," uviedol.
Sme slovenskí katolíci a podporujeme protesty „Za slušné Slovensko“. Na námestia nás priviedla túžba po vláde, ktorá bude rešpektovať ľudskú dôstojnosť a spravodlivosť a usilovať sa o spoločné dobro. Ako kresťania totiž chceme a musíme byť aktívnymi občanmi nášho štátu a podieľať sa na jeho formovaní. Je nám ľúto, že kňaz Marián Kuffa hovorí niečo iné - že si prispôsobuje pravdu, vydáva svoje dojmy za skutočnosť a vlastnú nevedomosť za múdrosť proroka.