História kostolov a náboženského života vo Veľkom Krtíši a okolí

Cirkev bola v dejinách regiónu učiteľkou viery i kultúry a pomáhala ľuďom žiť z viery. V dejinách regiónu bola učiteľkou viery i kultúry, pomáhala ľuďom žiť z viery. Z cirkevno-správneho hľadiska patrila severná časť Novohradu do ostrihomskej arcidiecézy a južná časť do vacovskej diecézy.

Mapa okresu Veľký Krtíš.

Najstaršie zmienky o farnostiach

Už roku 1262 bola farnosťou s kostolom obec Čeláre v Novohrade. Farárom tu v r. 1262 bol Peuce de Chalar, poverenec hlavného novohradského kanonika. Pôvodný zvon v Čelároch pochádzal z roku 1272. Pápežský desiatok v roku 1332 vykazuje farára v Čelároch - Nicolaus sacerdos de Cheylar. Kostol v Bušinciach v r. 1332 bol zasvätený sv. Demeterovi. Pôsobil tu farár Clotó do r. 1372.

Portálny súpis z roku 1546 spomína v Čelároch farára Benedeka a deáka Jánosa. V období tureckej expanzie v druhej pol. 16. storočia, pokiaľ obec platila dane, Turci sa nemiešali do náboženských vecí. Čeláre do roku 1647 patrili pod rím. kat. farnosť v Bušinciach. Kanonická vizitácia Juraja Schlégera v roku 1674 uvádza Čeláre ako dcérocirkev /fíliu/. Glabušovce /Galábocs/ boli dcérocirkvou Čelár.

Farári a dcérocirkvi

Pretože v tomto období Čeláre boli dcérocirkvou Veľkých Zlieviec, uvedieme aj mená tamojších farárov: Verbőy Mátyás (1630-1634), Fekete Győrgy (1634-1647), Főldey /Zőldey/ Ambrosisus (1647-1667), Kosztka János (1667-1674), Kőlesy /Kellesi, Keleffy/ János (1674-1686), Zolnai András (1686-1689), Lindvay Győrgy (1689-1693), Jeszenszky Ferenc (1694-1696), Mogyorósi Bálind (1696-1701).

Ako dcérocirkvi prechodne, pokiaľ nebude možné zamestnať ďalších farárov, patrili: Čeláre /Csalár/, Glabušovce /Galábocs, tu nebol kostol, preto spoločne používali v Čelároch/, Szakal /voľakedy bola matkocirkvou s kostolom Povýšenia Sv. Kríža so 4 zvonmi/, Bušince /s elegantným kostolom sv. Demetera s 1 zvonom/ a Muľa /Múlyad bez kostola/. Čeláre - kostol sv. Michala Archanjela s troma zvonmi!

Kostol sv. Michala Archanjela v Čelároch

Z roku 1696 pochádzal nápis na zvonici v Čelároch, ktorá stála na mieste dnešného kostola. Nápis: Sub R.D.V.MO. 1696. V roku 1700 Čeláre zase patrili pod Veľké Zlievce, lebo v Bušinciach nebol farár. Z roku 1711 pochádza barokový pozlatený tepaný kalich v Čelároch. Z kanonickej vizitácie konanej 12. júna 1731 sa dozvedáme, že v Čelároch je kostol s patrocíniom sv. Michala. Svätyňa je v zlom stave, je tu oltár a už len jeden zvon. Počet rím. kat. duší je 71, luteránov 15. V roku 1755 tu spísali už 179 rím.katolíkov, 35 luteránov /ev.a.v./ a 5 anglikánov.

Z roku 1778 je kusá správa, že kostol v Čelároch postavený z kameňa je v zlom stave, je malý a nedá sa opraviť. Počet duší rím.kat. 253, ev.a.v. 45. Vtedy ku Čelárom patril aj Kirť / s počtom duší 298/. Z rokov 1780-82 poznáme meno farára Pétera Horvátha, ktorý bol benediktínom. V roku 1789 Čeláre navštívil József Bathyán. Traduje sa ešte správa, že v roku 1796 zabil blesk Istvána Csóriho v Čelároch, ktorý zvonil proti bleskom.

Nový rím.kat. kostol bol postavený za pôsobenia farára Petra Horvátha. Rímskokatolícky kostol v Čelároch bol postavený v roku 1797 na mieste starého kostola. Kostol sv. Michala archanjela je barokovo-klasicistický z konca 18. storočia. Ide o jednoloďovú stavbu so segmentovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér lode je členený piliermi, ktoré mali niesť nerealizovanú klenbu. Fasáda je členená lizénovými rámami. Štvorpodlažná veža je zakončená barokovou laternovou baňou. Na priečelí je vložený kríž s datovaním 1797.

Hlavný oltár je neorokokový s ústredným obrazom sv. Michala archanjela z konca 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická z 2. tretiny 18. storočia. Organ je z 2. tretiny 18. storočia s jednoduchou skriňou a drevenými píšťalami. Do steny kostola bola vložená aj tabuľa s nápisom Pál Sztrazinsky žil 51 rokov zomrel r. 1797. Je zaujímavý však aj údaj, že 19. novembra 1800 bol uložený základný kameň rím.kat.

Interiér kostola

Oltár hlavný sv. Michala je rokokový z konca 18. storočia, polychromovaná drevorezba, olejomaľba na plátne. Prestavaná menza s tabernákulom s vázami, na stene v bohato dekorovanom ráme bol obraz sv. Michala. Plastika Ukrižovaného je ľudová z polovice 19. storočia, polychromovaná drevorezba. Kazateľnica je luisézna z konca 18. storočia, polychromovaná drevorezba, dekorovaná klasicizujúcou ornamentikou. Svietniky /6 kusov/ sú rokokové z konca 18. storočia, polychromované drevorezby, dekorované rokajom, akantom a ružami na hlavnom oltári. Organová skriňa je klasicistická z prvej pol. 19. storočia, polychromovaná drevorezba s akantovým dekorom na chóre. Kalich je barokový z roku 1711, tepané pozlatené striebro. Krížik oltárny je rustikálny z polovice 19. storočia, polychromovaná drevorezba.

Rímskokatolícky kostol Sv. Michala bol postavený 29. novembra 1800 na základy starého kostola, ktorého stavba sa datuje okolo 17. storočia. Bol postavený na umelý kopec, ktorý vznikol vyvážaním zeme pri stavbe tunela počas tureckých nájazdov. R. 1688 v Čelároch boli tri zvony, v roku 1731 už len jeden.

Starý zvon už doslúžil a bol preliaty zvonolejárom Jozefom Hornungom v Pešti v roku 1836 s nápisom: ANTIQUA CAMPANA DE ANNO 1272 ANNO 1836 RUPTA EODEM ANNO SUMTIBUS ECCLESIAE CSALARENSIS REFUSU IN HONOREM SANCTI IOSEPHI PATRˇONI, AGONISANTIUM SUB PAROCHO A-D: R-DO D-NO. IOSEPHI BALOGH ATIQA NISCPRIPTIS: OREX GLORIAE VENI CUM PACE.

Kostol sv. Michala archanjela v Čelároch.

Rímskokatolícka cirkev v Čelároch v 20. storočí

Farárom v r. 1907-1914 bol Béla Lőrik. Zaslúžil sa o zriadenie kaplnky v Kirti v spolupráci s grófom Štefanom Keglevichom a manželkou grófkou Klárou Zichyovou. Kaplnka bola vysvätená 13. novembra 1911. Béla Lorik sa usiloval aj o opravu rím-kat. kostola v Čelároch, financie chcel získať od ostrihomského biskupa. 24. decembra 1912 z Ostrihomu oznámili, že kostol v Čelároch pre zlý stav má byť uzavretý pre verejnosť.

Po vzniku Československej republiky (1918) sa zreorganizovala aj cirkevná správa. Apoštolská administratúra v Trnave bola zriadená v roku 1922. Bol vytvorený dekanát v Modrom Kameni, medzi nimi aj Bušince (Čeláre a Kirť ako dcérocirkev - fília). Rím.katolícky farár Karkecz Lajos 8. apríla 1921 z Bušiniec listom oznamuje, že v Čelároch obnovili rím.kat. Rímsko-katolícka cirkev si zadovážila v roku 1924 dva zvony.

Farár Lajos Karkecz slúžil v obci až do roku 1932, keď ho vystriedal Ferencz Torma od 1. októbra 1932 až do roku 1975. Po roku 1948 došlo k prenasledovaniu cirkví. Napríklad v roku 1950 prenasledovali aj rím.kat. farára Ferenca Tormu v Bušinciach. Ferenc Torma odslúžil pre veriacich 43 rokov svojho života, zomrel 28. mája 1983.

Farári po roku 1977

• 1977-1978 László Tóth
• 1978-1981 Ján Orosch (stal sa biskupom)
• 1981-1985 Károly Buday
• 1985-1993 Jozef Macho (administrátor)
• Po vzniku Slovenskej republiky (1993) Peter Prochác
• 1996-2007 Jozef Parák (administrátor)
• Od roku 2007 László Diós (administrátor)

V roku 1992 odcudzili z kostola sv. Michala pôvodný oltárny obraz sv. Michala archanjela, olejomaľbu na plátne z konca 18. storočia, preto v r. 1993 objednali nový obraz. V júni 1994 sa vykonala maľba kostola, v auguste zamontovali nový luster, v septembri inštalovali nový obraz sv. Michala archanjela. V roku 1998 dali opraviť veľký zvon, vykonali modernizáciu elektromotoru pre zvonenie, v novembri opravili aj ďalší zvon. V roku 1999 pristúpili k oprave veže kostola. 17. augusta 2002 sa konala výsviacka novo postavenej kaplnke v Kirti. V roku 2002 vymaľovali sakristiu. 15. septembra 2000 bola posviacka Jaskyne Lurdi s pamätnou tabuľou.

Miestny cintorín

Od počiatku bol cintorín okolo kostola, neskôr po nariadení Márie Terézie v roku 1777 sa cintorín orientoval ďalej od dediny. Zaujímavý je náhrobok na kopci na ktorom je postavený kostol: VILMOS BEYER /1830-2. 4.

Evanjelici v Čelároch

Prví evanjelici sa objavili v Čelároch v 17. storočí. Evanjelici z Čelár patrili pod cirkevný zbor v Malých Zlievcach. Z roku 1731 máme údaj o ev.a.v. z Čelár, keď tu spísali 15 luteránov. V Čelároch v rokoch 1755 spísali 35 ev.a.v. a v roku 1778 už 45 evanjelikov. V Čelároch mali evanjelici prvé bohoslužby 2. mája 1799 v dome Michala Prónayho. V roku 1826 v Čelároch bolo už 66 evanjelikov a.v., väčšinou slovenskej národnosti.

Židia v Čelároch

Prvý súpis Židov v Novohrade sa uskutočnil v roku 1725. V Čelároch sa usadili v prvej pol. 19. storočia. V roku 1869 spísali v Čelároch už 9 Židov. V Čelároch boli Židia obchodníci, krčmári i jeden úradník. V roku 1900 v Čelároch bolo 13 Židov, potom ich počet postupne klesal.

Veľký Krtíš

Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Belo IV. ich r. Medzi darovanými majetkami boli i dnešné Dolné Plachtince, ohraničené vtedy Krtíšskym potokom, ktorý sa v prameni označuje ako "Curtus".

Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. V r. 1554 - 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do r. 1680. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po r. 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia.

V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselné odvetvia. Veľký Krtíš prevzal funkciu okresného mesta 28. februára 1968. Rozvoj mesta Veľký Krtíš začína so zahájením ťažby hnedého uhlia. V roku 1973 bola k mestu pričlenená obec Malý Krtíš. Podľa štatistických prehľadov za rok 1997 mal okres Veľký Krtíš 46 876 obyvateľov, z toho mesto Veľký Krtíš malo 14 212 obyvateľov.

Pamiatky a zaujímavosti v okolí

Na území okresu sa nachádza pár atraktívnych miest pre cestovný ruch. Nedalo by sa nespomenúť kúpalisko pri Dolnej Strehovej, kde je vybudovaných 5 bazénov a z toho 2 bazény s termálnou vodou. V Dolnej Strehovej sa nachádza aj kaštieľ, v ktorom možno navštíviť Okresné vlastivedné múzeum a Pamätnú izbu Imricha Madácha, ktorý sa v tejto obci narodil. V obci Mula je pozoruhodná stavba kostola z roku 1910. Kostol je prvou železobetónovou stavbou tohto druhu vo vtedajšom Uhorsku. Pozoruhodná je aj kúria v Leseniciach, ktorá pochádza z prvej polovice 17. storočia. Postavená je v renesančnom slohu a klasicisticky bola prestavaná v roku 1795. V budúcnosti sa plánuje výstavba termálnych kúpeľov v stredisku Šóšar pri obci Želovce. V obci Horné Plachtince sa plánuje výstavba hotelového komplexu s lyžiarskymi vlekmi.

Evanjelický kostol v Pôtore

Evanjelický kostol v Pôtore je významná gotická stavba. Kostol je jednoloďový a má polygonálne ukončenie presbytéria. Tento kostol pochádza z druhej polovice 15. storočia a bol postavený na mieste staršej stavby, ktorá bola pôvodne zasvätená sv. Kostol je situovaný v opevnenom areáli, ktorý je obklopený obranným múrom. Tento múr má vstupnú vežu s drevenou nadstavbou z roku 1599, ktorá slúži ako vstup do kostola. Interiér kostola pochádza prevažne zo 17. storočia. Zachoval sa tu gotický sedlový portál do sakristie, ktorý je jedným z mála dochovaných prvkov zo stredovekej výstavby kostola. Vo vnútri sa nachádzajú neskororenesančné maľby na stenách, ktoré pochádzajú z druhej polovice 17. storočia. Oltár kostola je neskororenesančný a bol postavený v roku 1681. Na hlavnom obraze oltára je zobrazené Zmŕtvychvstanie, zatiaľ čo na predele oltára je zobrazená scéna Poslednej večere. Organ v kostole pochádza z roku 1764 a je dielom Martina Podkonického. Kostol tiež disponuje kazateľnicou z druhej polovice 17. storočia, ktorá bola neskôr doplnená v 18. storočí. Fasády kostola sú členené opornými piliermi, čo je typický prvok gotickej architektúry. Okna sú polkruhovo ukončené, čo prispieva k charakteristickému vzhľadu stavby.

Evanjelický kostol v Pôtore.

Farský kostol Narodenia Panny Márie vo Veľkom Krtíši

Náš farský kostol Narodenia Panny Márie stojí na mieste pôvodného kostolíka, s výstavbou ktorého sa začalo v roku 1943. V tom čase bol správcom dolnoplachtinskej farnosti dôstojný pán Kejval, kde sme ako filiálka Veľký Krtíš patrili. Rímskokatolícka farnosť Boha Stvoriteľa vo Veľkom Krtíši bola zriadená 1. januára 1995. Vyčlenila sa 31. decembra 1994 z farnosti Dolné Plachtince, kde dlhé roky patrila.

Evanjelický kostol vo Veľkom Krtíši

História a stavebný vývoj: Rokokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1770. Upravený bol v roku 1953. Stavba s halovým priestorom a plocho zakončenou nikou v hrúbke steny. Priestor je zaklenutý pruskými klenbami. Vežu pristavali až v roku 1841. Fasádu členia rímsy a pilastre. Oltár z roku 1773 je rokokovo-klasicistický so stĺpovou architektúrou a plastikami. Oltárny obraz Ukrižovaný s bočnými výjavmi je od Ľ. Kubányho. Kazateľnica je rokokovo-klasicistická z rokov 1770 - 1775, s postavami prorokov a volútovým baldachýnom. Rokoková drevená krstiteľnica je z čias stavby kostola, s rokajmi a naturalistickými kvetmi na nohe. Na volútach vrchnáka je súsošie Krst Krista. Kostol svojím vnútorným vybavením patrí medzi najkrajšie a opravami nenarušené chrámy evanjelickej cirkvi v okrese Veľký Krtíš.

Sakrálny objekt bol viackrát opravovaný a jeho jednoduchý exteriér nepôsobí tak historicky ako interiér. Na kazateľnici stáli pri bohoslužbách vo Veľkom Krtíši pôsobiaci farári, ktorí sa zaradili medzi veľké osobnosti histórie slovenského národa. Založenie prvého evanjelického kostola okolo roku 1635 sa zdá byť síce historicky reálne, no nemožno to hodnovernými prameňmi zatiaľ potvrdiť. Prvýkrát sa kostol v prameňoch spomína až v rokoch 1688 - 1694, kedy je doložené jeho patrocínium, Narodenie Panny Márie. Oltár dal urobiť v roku 1639 Štefan Šóš z Poltára.

Vybavenie kostola v 18. storočí

V tom čase sa v kostole okrem sakristie a krstiteľnice pod kostolnou klenbou nachádzal ešte chór, kríž so Spasiteľom a zvonica s tromi zvonmi. Ani vnútorné vybavenie kostola nevykazovalo väčšie bohatstvo. V kostole vizitátor našiel jeden medený kalich, misku a jednu v koži viazanú modlitebnú knihu.

Krtíšania postavili začiatkom 70. rokov 18. storočia na mieste starého kostola nový chrám. Na jeho stavbu prispeli finančne i patróni kostola a mecenáši ev. cirkvi Juraj Ambrózi a Samuel Ambrózi ako aj ďalší miestni zemepáni Daniel Tiháni, Krištof Horváth, Baltazár Čemický, Karol Šándor, Valentín Kopčáni, Juraj Benický a Samuel Plachý. V roku 1773 venoval kostolu Daniel Tiháni s manželkou Barborou Balogovou nový oltárny obraz znázorňujúci Ukrižovaného Krista s bočnými výjavmi. V tom istom roku pribudla do kostola nová kazateľnica s podobizňami štyroch evanjelistov, ktorú nechal vyhotoviť Karol Šándor a organ od Martina Podkonického zo Zvolena, ktorý objednal Michal Šreter s manželkou a priateľmi. O dva roky neskôr nechal Ján Plachý s manželkou Júliou Meškovou vyhotoviť novú krstiteľnicu.

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 490/0. Súčasný stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v juhozápadnej časti mesta.

tags: #velky #krtis #kostol