Rozdiely medzi Vianocami a čínskym Novým rokom: tradície a zvyky

Aj napriek tomu, že všetky zo zmienených ázijských krajín okrem Filipín majú iba zanedbateľné percento obyvateľstva, ktoré sa hlási ku kresťanstvu, oslavy Vianoc sú v nich extrémne populárnou záležitosťou. Vianoce v Ázii sa vyznačujú predovšetkým oslepujúcimi svetlami, šialenými dekoráciami, nákupnými festivalmi a extravagantnými stromčekmi. Veríme, že sme vás článkom o vianočných tradíciách v Ázii zaujali a zlepšili vám náladu v týchto zvláštnych časoch. Všetko dobré a šťastné sviatky vám praje tím Infinity Standard!

Vianoce v Ázii

Vianoce nie sú vo vnútrozemskej Číne dňom pracovného pokoja. Ľudia teda chodia normálne do práce. Nákupné centrá a pasáže v najväčších čínskych mestách ako Peking, Šanghaj, či Kanton sú vyzdobené vianočnými dekoráciami a extravagantnými vianočnými stromčekmi. 24. decembra prebieha v Číne jeden z najväčších nákupných festivaloch vo fyzických obchodoch v Číne.

Zábavu v Číne počas vianočných sviatkov užívajú najmä mladí ľudia. Mladé páry si na náš Štedrý deň dávajú darčeky a vyznávajú lásku. Vianoce sú pre mladých Číňanov cool nákupným festivalom, ktorý vrcholí zábavou na diskotéke. Ducha Vianoc teda v Číne nájdete iba veľmi ťažko.

Iba 2 percentá Indov sú kresťanmi, na tak obývanú krajinu to však znamená, že India má cca 28 miliónov kresťanov, čo je 5-násobok populácie Slovenska. Vianočné dekorácie a svetlá na uliciach nájdete v Indii predovšetkým v medzinárodných mestách Goa a Bombaj, kde si môžete dať na Štedrý deň dokonca pečeného moriaka alebo kura.

V Južnej Kórei nemajú Santa Clausa ale vlastného „Otca Vianoc“, ktorého nazývajú „Haraboji“. Juhokórejský Otec Vianoc nenosí červenú ale modrú farbu, nakoľko v Južnej Kórei je farbou Vianoc práve modrá farba. Južná Kórea má aj kresťanstvo vyznávajúcich obyvateľov a Vianoce sa v krajine tradične slávia. Ľudia majú dokonca aj dovolenku a to 25. decembra.

Japonci nemajú Santa Clausa are rovnako ako Kórejci jeho vlastnú verziu. Japonský „Santa Claus“ sa volá „Hoteiosho“. Je zobrazovaný ako holohlavý starček, mních, ktorý nosí veľké vreco plné hračiek pre deti. Japonci majú aj unikátny spôsob trávenia štedrej večere a to návštevou KFC a objednania si kýblika pečených kuracích stehien.

Filipíny ako jediná ázijská krajina, ktorá je prevažne kresťanského náboženského vyznania Vianoce skutočne prežíva. Na oslavy Vianoc, ktoré sú na Filipínach najdôležitejším sviatkom sa Filipínci každoročne pripravujú už od septembra. Vianočné omše sa na Filipínach konajú každý večer už od 16. decembra. Filipínci považujú za symbol Vianoc, na rozdiel od nás, nie vianočný stromček ale vianočný lampáš v tvare hviezdy, ktorý nazývajú „parol“.

Lunárny Nový rok

Lunárny Nový rok je jedným z najdôležitejších sviatkov v kultúrach východnej a juhovýchodnej Ázie. Oslavy obvykle trvajú niekoľko dní, nie iba hodín, ako je to v prípade nášho Silvestra. Sviatok začína prvým novoluním lunárneho kalendára a končí prvým splnom lunárneho kalendára o 15 dní neskôr.

Lunárny kalendár je založený na cykloch Mesiaca, takže dátumy sviatku sa z roka na rok mierne líšia, podľa západných kalendárov začína niekedy medzi 21. januárom a 20. februárom. Zatiaľ čo slnečný rok, teda doba, za ktorú Zem obehne okolo Slnka, trvá približne 365 dní, lunárny rok alebo dvanásť splnových cyklov Mesiaca, trvá zhruba 354 dní.

Rovnako ako v židovskom lunisolárnom kalendári je v týchto kultúrach mesiac stále definovaný Mesiacom, ale pravidelne sa pridáva mesiac navyše, aby sa priblížil slnečnému roku.

V ázijských kultúrach existuje dvanásť zvierat zverokruhu, pričom každý rok je reprezentovaný iným zvieraťom. Ázijský zverokruh je tak opakujúci sa cyklus dvanástich rokov. Poradie zvierat údajne súvisí so závodom Nefritového cisára. Podľa tejto legendy usporiadal čínsky cisár závod, aby určil, ktoré zvieratá budú mať česť byť zaradené do nového kalendára.

Do cieľa sa zvieratá dostali v tomto poradí - krysa, byvol, tiger, zajac, drak, had, kôň, koza, opica, kohút, pes a prasa. Zatiaľ čo podľa čínskeho kalendára je rok 2023 rokom zajaca. Vo Vietname je rokom mačky, pretože Vietnamci uctievajú miesto zajaca mačku.

Každá kultúra oslavuje Nový rok trochu inak, a to rôznymi jedlami a tradíciami, ktoré symbolizujú prosperitu, hojnosť a pospolitosť. V rámci príprav na Nový rok sa domy dôkladne upratujú, aby sa zbavili nepriaznivých duchov, ktorí sa mohli nahromadiť počas starého roka. Upratovanie má tiež otvoriť priestor pre dobrú vôľu a šťastie.

V niektorých domácnostiach sa konajú rituály, pri ktorých sa predkom ponúkajú jedlo a papierové ikony. Iné vyvesujú pred domami a vo vnútri domov červený papier a transparenty s kaligrafickými odkazmi. Starší ľudia rozdávajú deťom obálky s peniazmi.

Jedlo hrá počas osláv lunárneho Nového roka zvláštnu úlohu a mnoho potravín má symbolický význam pre šťastie a prosperitu. Najčastejšími pokrmami sú tie pripravené z lepkavej ryže, ktorá predstavuje spolupatričnosť. Počas mongolského lunárneho Nového roka, ktorý sa nazýva Tsagaan Sar, sa napríklad podáva tsagaalga, zmes tvarohu, ryže a hrozienok. Mlieko sa v mnohých miestnych pokrmoch používa aj kvôli symbolike jeho bielej farby, ktorá má očistiť to, čo je tmavé, ako to robí mesiac v noci.

Lunárny Nový rok je tiež často spojený s rozdávaním peňazí. V čínskej kultúre rozdávajú rodičia svojim deťom a starším ľuďom pre šťastie červené obálky, v mandarínčine nazývanej hong bao a v kantončine lai see, obsahujúce peniaze. Vo Vietname sa do červených obálok zvaných tiền mừng tuổi vkladajú peniaze aj s prianím úspechu a dlhovekosti. Pôvodne ich starší ľudia dávali deťom, ale dnes ich Vietnamci môžu dať komukoľvek bez ohľadu na vek. V Kórei dávajú starší členovia rodiny deťom novoročné peniaze zvané sebaet don, ktoré sa rozdávajú v tradičných bielych hodvábnych vreckách alebo obálkach.

Predpokladá sa, že čínsky Nový rok pochádza z doby dynastie Šang v 14. storočí pred nl Bola to príležitosť osláviť úrodu, uctiť bohov a požiadať o dobrú úrodu v najbližších časoch. Za vlády Mao Ce-tunga boli oslavy čínskeho Nového roka zakázané a krajina sa oficiálne riadila gregoriánskym kalendárom. Koncom 20. storočia začala byť tradícia rešpektovaná.

V roku 1996 Čína zaviedla v čase lunárneho Nového roka týždennú dovolenku, aj keď sviatok sa oficiálne nazýva Festival jari alebo tiež Sviatky jari. Oslavy sú spojené s veľkým cestovaním, stovky miliónov ľudí sa vydávajú domov, aby mohli osláviť príchod nového roka s rodinou.

Ako posledný chod silvestrovskej večere sa obvykle podáva ryba, ktorá má zaistiť šťastie. V mandarínčine sa slovo „yú“ alebo „ryba“ vyslovuje rovnako ako slovo „prebytok“ alebo „hojnosť“. Podobne v kantončine slovo „gam“ znie rovnako pre označenie „mandarínky“ aj „zlata“, mandarínky tak na stole nesmú chýbať.

Nový rok v Číne je zakončený slávnosťou lampiónov, ktorá sa oslavuje posledný deň novoročných osláv. Záver sviatku sprevádzajú sprievody, dračie a levie tance, hry a ohňostroje.

Pri vietnamských oslavách tohto sviatku sa domy zdobia kumquatmi a kvetmi, ako sú chryzantémy, orchidey a červené gladioly. Rovnako ako v Číne sa počas sviatku veľa cestuje, aby sa rodina mohla stretnúť a spoločne osláviť príchod nového roka. Typický vietnamský novoročný stôl obsahuje tanier s piatimi druhmi ovocia na počesť predkov. Súčasťou osláv je často aj bánh chưng, ryžový koláč z mungo fazule, bravčového mäsa a ďalších ingrediencií zabalený do bambusových listov.

Ako dezert sa podáva mứt tết, sladká pochúťka zo sušeného ovocia alebo pražených semienok zmiešaných s cukrom.

Rovnako v Kórei boli oficiálne oslavy lunárneho Nového roku v rokoch 1910-1945 zastavené, pretože krajina bola súčasťou japonského cisárstva. Oslavy Seollalu boli oficiálne obnovené až v roku 1989, hoci mnoho juhokórejských rodín začalo lunárny Nový rok oslavovať už skôr. Teraz je Nový rok v Južnej Kórey trojdňový štátny sviatok, počas tejto doby sa ľudia vracajú do svojich rodných miest, aby navštívili rodinu. Tradične sa rodiny z celej Kórey schádzajú v dome najstaršieho mužského príbuzného, aby vzdali úctu predkom aj starším.

Niektorí Kórejci obliekajú tradičný odev zvaný hanbok a hrajú tradičné hry, ako je napríklad yutnori. Severná Kórea začala oslavovať Nový rok podľa lunárneho kalendára v roku 2003. Dovtedy sa Nový rok oficiálne oslavoval iba 1. januára. Severokórejčania sú okrem iného cez tento sviatok vyzývaní, aby navštívili sochy Kim Ir-sena a jeho syna Kim Čong-ila a priniesli im kvety. Obe krajiny pri príležitosti tohto sviatku pripravujú jedlá, ako je tteokguk alebo polievka s nakrájanými ryžovými plackami a pokrm z piatich rôznych druhov obilia.

Kultúry, ktoré oslavujú lunárny Nový rok, sa počas tohto sviatku navzájom zdravia rôznymi spôsobmi. V mandarínčine je bežným spôsobom, ako popriať rodine a blízkym priateľom šťastný nový rok, Xīnnián hǎo, čo znamená novoročné dobro alebo dobrý nový rok. Ďalším prianím je Xīnnián kuàilè, čo znamená šťastný nový rok. Tradičné pozdravy počas Tết vo Vietname sú Chúc Mừng Năm Mới alebo šťastný nový rok a Cung Chúc Tân Xuân, čo znamená láskavé prianie novej jari. Juhokórejčania bežne prajú Saehae bok mani badeuseyo alebo nech sa ti v novom roku dostane veľa šťastia, zatiaľ čo Severokórejčania hovoria Saehaereul chuckhahabnida, čo sa prekladá ako blahoželáme k novému roku.

Termín príchodu nového roku sa v Číne ráta podľa lunisolárneho kalendára (v ktorom dĺžka mesiacov zodpovedá dĺžke mesačného cyklu, zatiaľ čo dĺžka roka sa riadi rokom tropickým) a pripadá na druhý spln po zimnom slnovrate, čo je podľa západného, gregoriánskeho kalendára niekedy medzi 21.januárom a 20.februárom. Aby to však nebolo také jednoduché, na základe dlhodobých pozorovaní prírody Číňania ustanovili ešte 24 solárnych cyklov, z ktorých prvý, Príchod jari (Li-čchun), začína okolo 4.februára - to je práve dátum, kedy nastupuje vo východnej Ázii jar.

Spojitosť čínskeho nového roka s našou Veľkou nocou nie je len v oslave príchodu jari. Našinca v Číne určite prekvapí, že v mnohých obchodoch predávajú vajíčka a vŕbové prútiky. Vajíčka sú aj tu symbolom plodnosti, aj keď sa nezdobia, ale, čo je pre Čínu príznačné, priamo sa konzumujú. Vŕbové prútiky plnia ale celkom odlišnú funkciu ako u nás - tu sa vešajú nad vchodové dvere a majú za úlohu odháňať zlých duchov. Kúpačov v Číne človek, samozrejme, nestretne a ani o vynášaní Moreny niekde na čínskom vidieku som nepočul.

Podobne ako naše Vianoce, aj Sviatky jari sú predovšetkým rodinnou záležitosťou, keď sa Číňania, rozlezení po celom svete, schádzajú na pár dní v rodičovskom dome. Novoročná večera ani zďaleka nemá taký slávnostný charakter ako naša štedrovečerná, ale u tých Číňanov, ktorí nedajú pred varením doma prednosť návšteve luxusných reštaurácií, sa spája s obetovaním jedla predkom a pálením vonných tyčiniek a hlavne je natiahnutá na niekoľko dní. Jarné sviatky totiž trvajú v podstate dva týždne, až do sviatku jüan-siao alebo Lampiónového sviatku, po ktorom sa zimné prázdniny končia a žiaci sa vracajú do škôl. Počas týchto dvoch týždňov sú hlavne na vidieku dvere domu stále otvorené, takže príbuzní a rodinní priatelia sa veselo navštevujú, debatujú, ale hlavne jedia a pijú.

Pohovorme si teraz o tom, z čoho vlastne oslavy nového roka pozostávajú. Najprv to hlavné - jedlá. Bez nich sa žiaden seriózny sviatok nezaobíde, a už vonkoncom nie v Číne. Okrem nasýtenia hladných krkov majú aj symbolickú funkciu, keďže ich názov alebo tvar majú do rodiny prilákať šťastie a bohatstvo. Na severe Číny celá rodina pripravuje pirohy ťiao-c´ (hovor. ťiaocky), ktoré tvarom pripomínajú tradičné čínske platidlo tael, kým na juhu sa z lepkavej ryžovej múky pripravuje novoročný puding či koláč nien-kao, čo znie rovnako ako „čoraz bohatší rok“.

Mnohé hotely a reštaurácie sa v tomto čase vyzdobujú stromčekmi, ktoré sú prebohato ovešané mandarínkami (dosl. zlatými pomarančmi), ďalším to symbolom šťastia a bohatstva. Na stole samozrejme nesmie chýbať ryba, pretože v čínštine ryba jü znie rovnako ako „nadbytok“ či „dostatok“. Medzi ďalšie typické jedlá patria jarné rolky (symbol bohatstva), pekinská kačica (symbol vernosti), spomínané čajové vajcia (symbol plodnosti), rezance dlhovekosti či na kúsky pokrájaná biela sliepka (symbol celistvosti a prosperity). Celkom na záver, na sviatok lampiónov, sa potom tradične varia sladké knedličky z lepkavej ryžovej múky. Popritom má každá oblasť tejto obrovskej krajiny svoje vlastné novoročné špeciality.

Po výzdobe príbytkov v predvečer Nového roku - napr. vchody sa obliepajú dvojveršiami na ozdobnom červenom papieri a na okná sa lepia rafinované vystrihovačky z červeného papiera, keďže červená je farbou šťastia - a po veľkom upratovaní nasleduje spoločná večera, po ktorej sa mnohí vyberú do taoistických a buddhistických chrámov zapáliť vonné tyčinky, či už Buddhovi alebo napr. Cchaj Šenovi, bôžikovi bohatstva a prosperity.

Väčšina ľudí ale zostáva doma pozerať „silvestrovský“ televízny program na centrálnom kanáli. Kde je to povolené, sa potom o polnoci rozpúta hotové peklo, čiže prehliadka najnovších výdobytkov pyrotechnického priemyslu v krajine, ktorá ohňostroje vymyslela. Ich hluk má za úlohu odstrašiť legendárnu príšeru Nien, ktorá vraj kedysi dávno chodila po krajine a žrala ľudí. Myslím, že každý rok sa Číňanom darí tento plán plniť na 120 percent. Ďalšou milou povinnosťou je obdarúvať deti svoje, ako aj príbuzných, červenými obálkami s peniazmi - Číňania sú veľmi prakticky založení a v tomto čase si len málokedy dávajú darčeky. No a tak, ako leví (pozor: nie dračí!) tanec býva pastvou pre oči na 1.deň nového roku, vyvesovanie červených oválnych lampiónov je znamením, že sa Sviatky jari končia a je čas ísť znova do školy či späť do práce.

Začnem teda porovnaním s našimi sviatkami. Astronomická začína 20.-21.marca, čo však len zriedkakedy zodpovedá reálnemu stavu počasia. (Čínske solárne cykly naopak skutočnosť odrážajú až obdivuhodne presne.) Naši slovanskí predkovia oslavovali tradične príchod nového roka začiatkom marca, pričom názvy Veľká noc a Veľký deň označovali posledný deň starého, resp. prvý deň nového roka. Tradície, ktoré sa spájali so svätením jari, neskôr v ľudových zvyklostiach splynuli s kresťanskými oslavami vzkriesenia Ježiša z Nazaretu a ktoré dnes označujeme spoločným názvom Veľká noc. Jej termín, ako je známe, pripadá na prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti, čiže niekedy medzi 22.marcom a 25.aprílom. Toľko porovnanie astronomicko-meteorologických súradníc jari u nás a v Číne.

Hoci mestské obyvateľstvo už dávno neprežíva radosti a starosti roľníckeho života, tieto sviatky sú hlboko zakorenené v čínskom národe ako niečo dôležité, výnimočné.

Číňania už v 9. storočí vynašli pušný prach a tradícia ohňostrojov, odpaľovania rozličných rakiet či delobuchov je v národe nesmierne hlboko vžitá. Ostať bdieť až do rána Nového roka - kedysi sa to považovalo za nevyhnutnosť. Dnes je to už oveľa voľnejšie. Pokiaľ ide o darčeky, na rozdiel od nášho zvyku kupovať ich ako prekvapenia a vkusne zabalené zhromaždiť pod vianočným stromčekom, Číňania preferujú iný spôsob. Pragmatickejší.

Na severe krajiny nesmú chýbať na sviatočnom stole pirôžky z obyčajného múčneho cesta uvarené vo vode, plnené pomletým mäsom a zeleninou. Mnohé rodiny pri balení zvyknú do jedného zabaliť malú mincu.

Hoci v Číne nejestvuje sviatočné pečivo alebo koláčiky ako u nás, tradičným pokrmom sú guľky zo špeciálneho ryžového prášku zarobeného s vodou, naplnené pomletým čiernym sezamom a cukrom (chuť podobná makovej plnke) alebo orechmi, ďatľami či kandizovaným ovocím. Guľky sa varia vo vode a podávajú v malých mištičkách ako záverečný chod. Guľatosť symbolizuje plnosť, zavŕšenosť, uzavretosť rodinného kruhu, a preto má byť servírovanie jüan-siao prísľubom šťastia. Striktne dané sviatočné menu však neexistuje. Určite nechýba viacero druhov ryby, hydina, bravčové, hovädzie, morské živočíchy, najrozličnejšie druhy zeleniny, vajec a tofu.

Čínske dekorácie cez sviatky úzko súvisia s tradíciou. Číňania veria v existenciu zlých duchov a démonov, ktorí sa vraj okrem silného rachotu a svetla boja i červenej farby.

Pred začatím nového roka sa pozdĺž verají každej čínskej domácnosti zvykli vylepiť tzv. Čínske rodiny si tiež s obľubou vešajú zvonku na vchodové dvere znak fu - „šťastie“, ktorý však musí visieť obrátený naopak, pretože slovo - „obrátiť“ má rovnakú výslovnosť ako slovo „prísť“, „doraziť“. Číňania tak v novom roku symbolicky prizývajú do svojich domovov šťastie, úspech a sily dobra. V čínskom horoskope sa cyklicky strieda dvanásť zvieracích symbolov - potkan, býk, tiger, zajac, drak, had, kôň, ovca, opica, kohút, pes a prasa. Jedni sú považované za viac, iné za menej priaznivé.

Navyše mladí, moderní Číňania zvyknú pomerne bujaro oslavovať aj Silvester 31. decembra, zhodne so západným svetom. Sviatky jari sú dôležitou súčasťou kultúrnej tradície, ba priam identity Číňanov.

Tabuľka: Dátumy lunárneho Nového roka v nasledujúcich rokoch

Zvierací zverokruh čínskeho Nového roka

Oslavy čínskeho Nového roka

Rozdiely aj podobnosti v oslavách lunárneho Nového roka v rôznych krajinách približuje tiež nasledujúce video.

Lunar New Year's Celebration: Korea vs. China vs. Vietnam

tags: #vianoce #a #cinsky #novy #rok