Vianoce a Očakávanie Spasiteľa: Tradície a Zvyky

Vianoce sú krásne obdobie roka, ktoré každému z nás vyčaruje pocit radosti a pokoja na duši. Nedeľou sa začalo obdobie, ktoré nás behom nasledujúcich týždňov privedie k obdobiu, ktoré mnohí očakávajú po celý rok. Presne tak, Vianoce sú za dverami a v našich domovoch iba nedávno zahorela prvá adventná sviečka. Poďme sa pri tejto príležitosti pozrieť na skutočný význam adventu, ktorý zavŕši čakanie na najkrajšie sviatky v roku.

Čím je pre vás toto obdobie? Advent totiž nie je len poslednou šancou dokúpiť a doupratovať, čo je treba, má predovšetkým duchovný význam. Poďme sa pri tejto príležitosti pozrieť na skutočný význam adventu, ktorý zavŕši čakanie na najkrajšie sviatky v roku.

Pôvod a Význam Adventu

Význam slova advent pochádza z latinského slovíčka adventus, ktoré možno preložiť ako príchod alebo očakávanie. Adventné obdobie sa spravidla vždy začína najbližšou nedeľou k 30. novembru. Tento dátum sa teda rok od roku mení. Prvá adventná nedeľa ale vždy nastáva v rozmedzí dátumov od 27. novembra do 3. decembra. Ak padne na druhý spomínaný dátum, poslednú adventnú sviečku zapálime presne na Štedrý deň. V kresťanskom chápaní je to čas pokánia a zamyslenia sa nad sebou. Práve počas tejto doby ľudia najväčmi žili tajomstvom očakávania príchodu vykupiteľa.

Slovo „advent“ je odvodené z latinského „adventus“, teda príchod, v danom prípade príchod Spasiteľa na svet. Advent začína prvou adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Advent vrcholí vigíliou, čiže Sviatkom narodenia Pána.

Toto obdobie sa často nazývalo aj malým pôstom, kedy sa nekonali žiadne verejné zábavy. Nastalo akési posvätné ticho, ktoré vypĺňali predvianočné prípravy. Hoci adventné obdobie symbolizuje čas pokoja, dobročinnosti a rozjímania, v dnešnom svete sa z neho veľmi ľahko môže stať obdobie zhonu a nervozity.

Zháňanie vianočných darčekov, upratovanie a zdobenie príbytkov, pečenie koláčikov, prípravy na štedrovečernú večeru… je toho skutočne neúrekom. Prvé zachované a doložené zmienky o adventných bohoslužbách možno nájsť už v 5. storočí v talianskom mestečku Ravenna, či v 6. storočí priamo v Ríme. Počet slávených nedieľ sa často líšil, niekedy sa ich pred príchodom Vianoc oslavovalo aj šesť. Nikdy však nie menej ako štyri. Počet štyroch nedieľ stanovil až pápež Gregor Veľký, tie mali symbolizovať 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Advent však svoju konečnú podobu nadobudol až medzi 8. a 9. storočím.

Každá jedna zo slávených nedieľ mala svoje osobitné ľudové označenie. Veriaci ich poznali pod menami: železná, bronzová, strieborná a zlatá. Postupne sa s týmto obdobím začalo spájať čoraz viac ľudových zvykov. Medzi najznámejšie patrí dodnes zachovaný adventný veniec.

Štyri Adventné Nedele

Prvá je v znamení ostražitosti, druhá vyzýva k pokániu, tretia k radosti a štvrtá hovorí o udalostiach, ktoré sa odohrali bezprostredne pred narodením Ježiša.

Advent začína štyri nedele pred Vianocami. Prvá adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša. Druhá adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“. Tretia adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa. Štvrtá adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.

Adventný Veniec a Kalendár

Doma ho na stole má každý, kto tento čas oslavuje. Môže byť kupovaný či doma vyrobený, tradičný a tiež úplne moderný či nevšedný. Najdôležitejšia súčasť adventného venca sú neodmysliteľné 4 sviečky. Tradície hovoria, že tri zo sviečok by mali byť fialové (prípadne modré), jedna ružová. Fialová farba je už od nepamäti spájaná so symbolom pokoja a pokánia, pričom ružová je známa ako farba šťastia a radosti.

V deň prvej adventnej nedele sa tradične zapaľuje jedna z fialových sviečok, nazývaná tiež Sviecou prorokov. Počas druhej adventnej nedele sa zapaľuje ďalšia fialová sviečka, táto sa tiež nazýva Betlehemská. Vo svojej podstate reprezentuje lásku a predstavuje Ježišove jasličky. Na tretiu adventnú nedeľu prichádza na rad zapálenie ružovej sviečky, tiež známej ako Pastierska. Táto sviečka vyjadruje radosť z toho, že predvianočný pôst sa chýli ku svojmu koncu. Štvrtá adventná nedeľa, ktorá sa niekedy kríži so Štedrým dňom, je dňom zapálenia poslednej fialovej sviečky na venci.

Pôvod adventného kalendára však siaha už do 19. storočia. V každej kresťanskej rodine sa robili každý decembrový deň kriedou čiarky až do Štedrého večera. Adventný kalendár v podobe, v akej ho poznáme dnes, sa rozšíril až koncom 50. rokov minulého storočia z Nemecka.

Ľudové Zvyky a Tradície

Určite každý z nás pozná tradíciu vešania imela, ktorá bola v minulosti neoddeliteľnou súčasťou adventu. Imelo v domácnosti malo rodine priniesť šťastie a požehnanie. Podľa starej keltskej tradície pomáhalo aj s plodnosťou. Asi najznámejšou poverou ale je, že dvojica, ktorá sa pod imelom pobozká, má svoju lásku istú minimálne do budúcich Vianoc.

Pre mnohých z nás sa advent spája s pečením tradičných vianočných medovníkov. Ich tradícia siaha až do 12. storočia, pričom v minulosti sa bežne používali na zdobenie vianočného stromčeka. S pečením medovníčkov sa odporúča začať už počas prvého adventného týždňa, aby mali do Vianoc čas príjemne zmäknúť.

Hlavne deti (ale často aj dospelí) sa na adventné obdobie tešia kvôli adventným kalendárom. Dnes ich už poznáme v mnohých formách, ale snáď každému z nás v pamäti najviac utkveli tie, ktorých okienka ukrývajú 24 maličkých čokoládok.

Apoštol Ondrej slávi svoj sviatok 30. novembra a s týmto dňom je spojené liatie olova slobodnými dievkami do studenej vody. Na Barboru, čo je 4. decembra, zasa kedysi dávali vydajachtivé dievčatá do vázy vetvičky z čerešne, resp. jablone - tzv. barborky. Keď im do Vianoc rozkvitli, podľa povier sa mali dievčatá do roka vydať.

Mikulášska tradícia je asi najznámejšia, dodnes udržiavaná, i keď s úpravami. A 13. decembra, na svätú Luciu, by mal byť dom či byt už dokonale uprataný. Podľa ľudových zvykov našich prarodičov nás Lucia ochraňuje aj pred čarodejnicami a zlými silami. Lucie boli v tento deň oblečené v bielom, na tvári s bielym závojom, v jednej ruke niesli košík so sladkosťami a v druhej metličku zhotovenú z peria, ktorou symbolicky vymetali z obydlí prach a zlé sily.

Sviatok sv. Lucie je najdôležitejším z tzv. Je symbolom víťazstva a vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a prichádza ako a osloboditeľ. Tradícia adventného venca sa však masovo rozšírila až v 19. storočí. Zvyk pôvodom z Nemecka ako nápad duchovného Johanna Wichlerna, ktorý si v roku 1860 zavesil vo svojom dome na strop veľký veniec z ihličia a pripevnil naňho až 24 sviečok - na každý adventný deň jednu, dnes poznáme trochu inak. Obvykle je adventný veniec v tvare ihličnatého venca, ozdobený sušeným ovocím, škoricou či šiškami. Nepoznajú ho mnohí dospelí, je teda logické, že ani deťom nevysvetľujú skutočný význam vianočných sviatkov.

Či sme veriaci alebo Vianoce vnímate skôr ako čas pohody, oddychu a možnosti stretnúť sa s rodinou, nemal by nám unikať skutočný význam týchto najkrajších sviatkov v roku.

tags: #vianoce #ocakavanie #spasitela