Vianoce sú sviatkom, ktorý už po stáročia spája rodiny a komunity po celom svete. Moderné oslavy Vianoc, ktoré dnes poznáme, však prešli výraznými zmenami a mnohé vianočné tradície našich predkov sa postupne vytratili alebo sa pozmenili. Tento článok sa zameriava na tradičné zvyky a obrady, ktoré boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov na Slovensku a v okolí, ale dnes sú už často zabudnuté alebo len málo praktizované.
Vianočný trh v Bratislave.
Pôvod vianočných zvykov
Mnohé z našich tradičných vianočných zvykov majú svoj pôvod v pohanských obradoch spojených so zimným slnovratom. Zimný slnovrat, ktorý nastáva okolo 21. decembra, bol v minulosti dôležitým dňom, pretože symbolizoval návrat slnka a začiatok novej etapy roka. Naši predkovia verili, že počas tohto obdobia sú hranice medzi svetom živých a mŕtvych oslabené, a preto bolo potrebné vykonávať rôzne ochranné obrady.
Veľkú rolu v predvianočných obradoch hrali aj živly. Ľudia často vykonávali rituály spojené s ohňom, vodou a zemou, ktoré mali zabezpečiť ochranu a úrodnosť na ďalší rok. Napríklad, v predvečer Vianoc sa do každého kúta domu nosil oheň alebo sviečka, ktorá mala za úlohu ochrániť domov pred zlými duchmi a nešťastím.
Zimný slnovrat.
Štedrá večera a jej význam
Jednou z najdôležitejších udalostí vianočných sviatkov bola Štedrá večera, ktorá mala silný duchovný a magický význam. Príprava a priebeh Štedrej večere boli spojené s množstvom rituálov, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a hojnosť pre celú rodinu na nasledujúci rok. Na stôl sa kládli jedlá s magickým významom, napríklad cesnak na ochranu pred zlými duchmi, med ako symbol sladkého života, a oblátky, ktoré sa lámali a delili medzi členmi rodiny, čím sa posilňovalo rodinné puto. Tradičná Štedrá večera bola vegetariánska alebo rybacia, čo súviselo s pôstom, ktorý sa dodržiaval pred Vianocami.
Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Svoj pôvod majú v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Zvyky a tradície osláv sa líšia od krajiny ku krajine. Viete, aké sú najkrajšie a najznámejšie slovenské tradície Vianoc?
Spomínali sme štedrú večeru? Správne! K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate.
Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.
Slovenské vianočné pečivo.
Štedrovečerné zvyky a povery
- Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze.
- Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred.
- Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba.
- Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam. Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa od seba líšia od regiónu k regiónu.
Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody. Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť.
Medzi tradičné jedlá patria:
- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.
Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek. Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.
Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
Vo všeobecnosti platilo, čím komplikovanejší bol rituál, tým jeho výsledok bol zaručenejší. Mladé dievčatá zas boli zvedavé, za koho sa vydajú a mali zaručené metódy, ako to zisťovali. Dnes si sotva vieme predstaviť, že tieto zvyky by boli súčasťou nášho života. Doba sa veľmi zmenila. Aby sme sa vedeli do týchto rituálov lepšie vžiť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly.
Na sv. Katarínu púšťali dievčatá dolu vodou vetvičky. Na sv. Ondreja liali dievky aj roztopené olovo cez ucho kľúčika a odriekali: Ondreju Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho ja budem za muža mať. A podla tvaru stuhnutého olova hádali, aké povolanie bude mať budúci ženích. Ďalším ľúbostným rituálom bolo varienie halušiek. Do každej halušky dievčatá vložili papieriky s menami a hodili do vriacej vody. V Čičmanoch zas na sv. Ondreja dieťa pozametalo izbu a vynieslo špinu von. Vydajachtivé dievky na sv. Barboru (alebo aj Luciu) namočili čerešňovú halúzku do vody a čakali, či im v čase adventu vykvitne. Na sv. Luciu si dievča napísalo na 12 papierikov mená mládencov. Každý deň do Vianoc, jeden papierik roztrhala. Ten, ktorý zvýšil ako posledný, mal byť vyvolený. Niekedy sa však mien písalo len desať. Na sv. Luciu dievča začalo každý deň odhrýzať z jabĺčka tak, aby posledný kúsok jej zvýšil na Štedrý večer. Ktorého mládenca uvidela keď ho zjedla, rovnakého mena mal byť ženích. Alebo si posledný kúsok nechala na cestu z polnočnej omše. Ľúbostné rituály sú spojené aj s predvianočnými zabíjačkami. Bravčové kosti si chytro pobrali dievčatá a každá položila svoju kosť na zem a čakali, kedy pribehne pes a kosť uchmatne. Prvá sa mala vydať tá, ktorej kosť pes ako prvú uchmatol. Medový krížik robili matky ddcéram, aby sa dobre vydali. Deťom sa robil preto, aby ich mali všetci radi. Svadba sa predpovedala aj hádzaním topánky cez plece k dverám. Ak sa topánka špicou obrátila k dverám, mala byť svadba do roka.
V minulosti naši predkovia rôznymi rituálmi chránili svoje obydlia pred zlými duchmi. Na sv. Katarínu chodili po dedinách pastieri, trúbili a práskali bičmi. Hlukom vyháňali strigy z dediny, aby neškodili dobytku. Na sv. Katarínu žena nesmela chodiť na návštevy.
Rebekine Vianoce:Stedra Vecera - Rebeka's Xmas: Xmas dinner
Koledovanie
Dôležitou súčasťou vianočných tradícií bolo aj koledovanie. Skupiny koledníkov, často mladí chlapci, chodili od domu k domu, spievali vianočné piesne a priali šťastie a hojnosť do nového roka. Koledovanie malo aj praktickú stránku, keďže koledníci boli obdarovaní jedlom, nápojmi alebo peniazmi. Tento zvyk bol znakom solidarity a pohostinnosti, kde sa všetci členovia komunity navzájom podporovali.
Koledníci na Slovensku.
Neoddeliteľnou súčasťou Vianoc bolo aj koledovanie. Skupiny koledníkov, ktoré tvorili mladí chlapci, chodili od k domu k domu, spievali vianočné piesne a priali šťastie a hojnosť do nového roka. Koledníci boli obdarení jedlom, nápojmi a peniazmi. Tento zvyk bolo znakom solidarity a pohostinnosti, kde sa všetci členovia komunity navzájom podporovali. Dnes sa už koledovanie takmer nevidí, z mestských oblastí vymizlo úplne, ale stále existujú oblasti, kde sa tieto tradície udržiavajú.
Veštenie budúcnosti
Vianoce boli v minulosti považované za čas, keď sa dalo nazrieť do budúcnosti. Naši predkovia vykonávali rôzne veštecké rituály, ktoré mali predpovedať udalosti v nasledujúcom roku, najmä čo sa týka zdravia, úrody, a rodinného šťastia. Jeden z tradičných zvykov bolo hádzanie topánky cez plece. Ak topánka dopadla špičkou smerom k dverám, znamenalo to, že dotyčná osoba sa v nasledujúcom roku vydá alebo ožení. Ďalšou tradíciou bolo lúskanie orechov, kde zdravý orech symbolizoval šťastie a chorý alebo zhnitý orech predstavoval chorobu alebo smolu.
Vianoce boli v minulosti považované za magický čas, keď sa dalo nazrieť do budúcnosti. Naši predkovia vykonávali rôzne veštecké rituály, ktoré mali predpovedať udalosti v nasledujúcom roku, najmä zdravie, úrodu a rodinné šťastie.
Ochrana pred zlými duchmi
Naši predkovia verili, že počas vianočných sviatkov je dôležité zabezpečiť ochranu domácnosti pred zlými duchmi a nešťastím. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, bolo posypať dom múkou alebo soľou, čo malo symbolizovať čistotu a ochranu. Ďalším ochranným rituálom bolo nosenie cesnaku alebo medu. Cesnak sa považoval za mocný nástroj proti zlým duchom a chorobám, zatiaľ čo med symbolizoval sladkosť a hojnosť.
Predkovia, verili, že počas vianočných sviatkov je dôležité ochrániť domácnosť pred zlými duchmi a nešťastím. Jedným zo spôsobov, ako to mohli dosiahnuť bolo posypať dom múkou alebo soľou, čo bolo symbolom čistoty a ochrany. Taktiež verili, že počas Štedrého večera by mal byť dom uzamknutý, aby sa zabránilo vstupu zlých síl. Ďalším z ochranných rituálov bolo nosenie cesnaku a medu. Cesnak bol silný nástroj proti duchom a chorobám, zatiaľ čo med symbolizoval sladkosť a hojnosť.
Vianočný stromček
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška. Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri (o tej si povieme neskôr) nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.
Vianočný stromček.
Prekvapením môže byť, že ide o pomerne novú vianočnú tradíciu. Síce už starí Slovania počas Vianoc používali pár vetvičiek z ihličnatého stromu, no stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, prichádza do našich končín až okolo 19. storočia. Prichádza z Nemecka, a tak je súčasťou najmä šľachtických a meštianskych rodín. Napríklad na Orave či Kysuciach až 30. rokov 20. A prečo je vianočný stromček ihličnatý? Starí Slovania verili, že všetko pichľavé - ako aj ihličky - ich ochráni pred zlými silami. V počiatkoch bola výzdoba vianočného stromčeka veľmi prostá: bol ozdobený najmä slamou. Až neskôr prišli orechy, sušené jablká a šúpoľové alebo slamené ozdoby sa objavujú až v prvej polovici 20. storočia. Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti. Prečo? Dôvod je prozaický: kvôli praktickosti. Vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené.
Adventné obdobie
Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Adventný veniec.
Ďalšie zvyky a tradície
- Budíček v noci: V minulosti sa prípravy na Štedrý deň začínali už skoro v noci. O jednej, druhej sa ženy budili a púšťali sa do prípravy jedla. Dôvod je jednoduchý: pred svitaním už museli mať všetko napečené a navarené, aby mali dostatok času na upratanie domácnosti. A muži? Tí narúbali drevo a nanosili vodu na celý deň.
- Studená voda z potoka: Na Štedrý deň mala dôležitú symboliku i studená voda z potoka či riečky. Dievčatá si v nej ráno umývali tvár, lebo verili, že vďaka živej vode budú pekné a zdravé. Rovnako túto vodu dávali piť starým ľuďom - aby boli čo najdlhšie zdraví.
- Triasť plotom: Keď sa dovečeralo, slobodné dievčatá mali ešte jeden zvyk: vybehli von z domu a triasli plotom.
- Obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami.
- V domácnosti bola počas Vianoc uložená slama, zväčša pod stolom alebo v rohu miestnosti. Symbolizovala Ježišovo narodenie na slame medzi dobytkom.