Vianočné zvyky a tradície na Slovensku

Obdobie Vianoc je pre mnohých najkrajšie obdobie roka, plné mágie. Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov na Vianoce prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím. Viete si vôbec Vianoce predstaviť bez vianočných trhov? V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel.

Vianoce sú kresťanské sviatky počas, ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudmi. Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent.

Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec.

Adventný veniec je v mnohých západných kresťanských cirkvách symbol Vianoc a jeho kruh predstavuje kolobeh života. Štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu a približujú nás k Prvému sviatku vianočnému. Dnes vence ladíme do farieb interiéru, kedysi mali fialovú farbu s jednou výnimkou. Tretia svieca bola ružovej farby a vychádzala z farby rúcha kňaza, predstavovala radosť. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.

U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...

Vianočné tradície a zvyky

• Pôst: Predvianočný pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce. Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá. Možno ste aj vy ako dieťa chceli vidieť zlaté prasiatko a snažili sa celý deň až do večera nejesť.
• Stromček: Stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku, zdobíme ho až od roku 1812. Pripravil ho ako prekvapenie pre svojich hostí riaditeľ Stavovského divadla Johann Carl Liebich. Tradícia zdobenia stromčekov sa údajne zrodila v Nemecku. Nápad pochádza zo starogermánskych zvykov. Pri slnovrate si ľudia nosili domov stromčeky alebo čečinu, aby uctili boha Odina. Každá rodina má svoje preferencie v druhu stromčeka, ale aj v štýle zdobenia. Niekto uprednostňuje trblietky, sklenené gule, iný slamienkové ozdoby. Pustiť sa môžete aj do výroby vlastných ozdôb s vašimi deťmi, skrátime im čakanie a užijete si spoločný čas - a možno sa z toho stane nový vianočný zvyk. Vianočný stromček sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil.
• Mikuláš: Medzi obľúbené zimné tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú, patrí príchod Mikuláša. Deti každoročne 5. decembra netrpezlivo očakávajú príchod Mikuláša, Anjela a Čerta.

Ďalšie zvyky a povery

Svoje príbytky cezmínou a imelom zdobili už Kelti a Slovania a verili, že ozdobený dom priláka dobrého ducha ako útočisko pred mrazmi. Celý rok ho takmer nevidíme, no s príchodom zimy sa jeho vetvičky začínajú objavovať na listnatých aj ihličnatých stromoch. V období Vianoc sa zelené kríčky s plodmi menia na vianočnú tradíciu a súčasť takmer každej domácnosti.

• Štedrovečerný stôl: Štedrý deň vrcholí pre kresťanov polnočnou omšou. Ide o starý vianočný zvyk, ktorý sa koná v predvečer sviatku narodenia Krista, pripisovaného nasledujúcemu dňu, teda Božiemu hodu. Zúčastniť sa tzv. vigílie môžu aj nekresťania a ak by ste ju chceli navštíviť vo vašom meste, vopred si zistite, kedy začína.
• Povery: Ovšem napríklad nepárny počet osôb pri štedrovečernom stole vám vraj prinesie smolu. Odporúča sa mať prestreté aj pre nečakaného hosťa a neodmietnuť žiadnu náhodnú návštevu či pocestného, ako hovoria ďalšie vianočné povery. Pri krájaní jablka dúfajte v hviezdičku. A pri púšťaní lodičiek, aby sa žiadna nepotopila, pretože potom by ste mohli prísť o niekoho blízkeho. Ale nebojte, ide len o jednu z mnohých vianočných povier, ktorým môžete, ale rozhodne nemusíte veriť.

Vianočné jedlá

Nesmieme zabúdať ani na slovenské tradície a zvyky, ktoré sú spojené s gastronómiou. Je to práve sviatočné jedlo, ktoré je základom rodinného krbu. Vianočné pokrmy sa líšia históriu, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny.

Aj vianočné pečivo má pravdepodobne pohanský pôvod spojený s oslavou zimného slnovratu. Dnešná podoba vianočného pečiva pochádza približne z 19. storočia. Prvé pečivo sa pieklo z vianočkového kysnutého cesta. Po druhej svetovej vojne sa podoba pečiva začala výrazne meniť. Najobľúbenejšie druhy boli z medu, ale aj zo škvarkov či zázvoru. Dnes na vianočných stoloch kraľujú vanilkové rožteky, linecké pečivo, medovníčky alebo napríklad orechové pracny. Každý druh potrebuje svoje suroviny aj čas prípravy. Práve linecké pečivo si nenechávajte na poslednú chvíľu, ale pustite sa doň s predstihom.

Vianočné tradície na Slovensku majú bohatú históriu. K najštedrejším mesiacom v roku patrí mesiac december, ktorý je plný prekvapení a darčekov. V tento slávnostný a žiarivý mesiac nás čaká najkrajšie obdobie z celého roka a tým sú práve Vianoce. Postupným príchodom tohto najkrajšieho sviatku v roku nepochybne symbolizuje adventné obdobie, čas oddychu a príprav na samotné vianočné sviatky. K tomuto obdobiu sa viaže množstvo rôznych zvykov a tradícií. Možno povedať, že čo kraj, to iný zvyk a tradícia.

Štedrý deň

Na Štedrý deň - 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. Vedeli ste ako sa volá na východnom a strednom Slovensku tento deň? Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku.

Štedrá večera a vianočné stolovanieSlávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Čo by na štedrovečernom stole nemalo chýbať? V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku. K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.

Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.

Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.

Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjelá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie.

Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.

Zvyky a tradície počas Štedrého dňa

• Šupiny kapra: Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.
• Krížik na čelo: Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
• Hádzanie a lúskanie orechov: Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
• Krájanie jablka: Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.
• Oblátky s medom a cesnakom: Prísne postiaci sa ukončujú svoj pôst prípitkom tvrdého alebo hriateho, ktorý zajedia oblátkou s cesnakom. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu.

Vianočné povery

• Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
• Omotávanie nite: Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
• Knôt sviečky: Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie.
• Zlaté prasiatko: Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
• S hydinou odletí šťastie z domu: Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.

Vianočné zvyky v regiónoch Slovenska

Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak:) Tieto najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa v mnohých krajinách slávia inak. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.

Západné Slovensko je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.

Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami.

Východné Slovensko je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.

tags: #vianoce #su #predo #dvermi