Vianočný čas je neodmysliteľne spojený s vianočnými spevmi a koledami. Výzdoba dodá vianočným mestám žiaru, no pravý duch spočíva v hudbe. Aj preto už po stáročia rozjasňuje chladné decembrové počasie.
Jedna z najznámejších kolied a symbolov si tieto Vianoce pripomína 200 rokov od svojho vzniku. Ide o legendárnu vianočnú pieseň Tichá noc, svätá noc. Jej autormi sú kňaz Joseph Mohr, spolu s učiteľom a organistom Franzom Xaver Gruberom.
Dnes uplynie už viac ako 200 rokov odvtedy, kedy zaznela po prvý raz v kostolíku sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe. Práve v tejto dedinke je jej melódia hlasnejšia ako v ostatných. Poďme sa ponoriť do príbehu tejto ikonickej piesne.
Kaplnka Tichej noci v Oberndorfe
Ako vznikla Tichá noc?
Príbeh vzniku koledy Tichá noc je opradený dnes už množstvom legiend. Čo vieme určite je, že text koledy napísal ako báseň v roku 1816 Joseph Mohr v dedinke Mariapfahr v Lungau.
Slávna koleda tu vznikla vo veľmi ťažkej dobe. Európa po skončení napoleonskych vojen zažila reorganizáciu, ktorá sa dotkla aj Oberndorfu aj Salzburgu. Po konci napoleonských vojen v roku 1815 totiž región, z ktorého skladatelia pochádzali, čelil viacerým ekonomickým problémom. Naviac, v roku 1816 zažila Európa mimoriadne chladné leto, nepriaznivé počasie zničilo úrodu a vyvolalo hladomor.
V roku 1817 prichádza do dedinky Oberndorf, ako pomocný kňaz a zostáva tu počas rokov 1817 až 1819. Pieseň vznikla v roku 1818 celkom náhodou. V kostole sv. Mikuláša v rakúskom mestečku Oberndorf v blízkosti Salzburgu sa stala v roku 1818 veľká nepríjemnosť - myši prehrýzli mechy organu. Kaplán Joseph Mohr to zistil 23. decembra a o deň neskôr 24. decembra mala byť vianočná omša, ktorá sa nedala odslúžiť bez hudby.
Mohr rozmýšľal, čo robiť. Napadlo mu, že situáciu by mohla zachrániť slávnostná pieseň, ktorá by sa dala zaspievať bez hudobného sprievodu. Zúfalstvo prebudilo jeho predstavivosť a Mohr zložil niekoľko vhodných štvorverší, melódia však chýbala. V neďalekej dedine Arnsdorfe však mal priateľa, učiteľa a organistu Franza Grubera, ktorý vedel komponovať hudbu. Mohr sa za ním rozbehol s úpenlivou prosbou, aby niečo vymyslel. Gruber sa prejavil ako dobrý priateľ - napísal melódiu a zachránil svojho priateľa.
Tichá noc, svätá noc zaznela po prvýkrát v kostole svätého Mikuláša St. Nikolaus Kirche v Oberndorfe pri Salzburg, pričom autor textu, Josef Mohr, na Vianoce roku 1818 sám spieval tenor a skladateľ H.X.Gruber spieval bas.
Kostol už dnes neexistuje, bol zničený povodňami spolu s centrom mestečka. Na jeho mieste stojí Kaplnka pamiatky Tichej noci, ktorá bola postavená zo zbierky a darov a otvorená v roku 1937. Dve okná s vyobrazením J. Mohra a F.X. Grubera pripomínajú pri návšteve tvorcov piesne.
Kaplnka v Oberndorfe. (zdroj: Salzburg tourism)
Autori Tichej noci
Joseph Mohr
Autor textu piesne Tichá noc Joseph Mohr sa narodil v roku 1792 v rakúskom meste Salzburg ako nemanželské dieťa. Matka bola chudobná pletiarka, otec, vojak salzburskej posádky, dezertoval skôr, než sa Joseph narodil. V tých časoch to nemanželské deti nemali jednoduché. Pre malého Josepha bolo preto šťastím, že sa jeho kmotrom stal posledný salzburský kat Joseph Wohlmut. V službách cirkvi si ako kmotor nemanželských a opustených detí vylepšoval svoju zlú povesť. Vďaka jeho mecenášstvu bolo umožnené, aby bol chlapec pokrstený v samotnej salzburskej katedrále. Joseph bol už v útlom veku veľmi nadaný a nadmieru inteligentný. Jeho talent si všimol aj salzburský vikár a finančne ho podporoval v štúdiu. Mohr začal hrať na hudobných nástrojoch a písať texty piesní. Vo veku 19 rokov vstúpil do kňazského seminára v Salzburgu. Ako nemanželské dieťa však potreboval špeciálne cirkevné povolenie. V roku 1815 bol vysvätený za kňaza. Keďže ešte nemal 25 rokov, rovnako potreboval výnimku. Prvým Mohrovým pôsobiskom sa stala obec Mariapfarr, kde vykonával funkciu pomocného kňaza. Jeho cesta sem nebola náhodná. Vedel, že tu žije jeho starý otec a chcel ho spoznať. Osud im však veľa času nedoprial. Počas celého roku 1816 prevládalo v Európe mimoriadne chladné počasie. Spôsobené bolo erupciou sopky Tambora v Indonézii rok predtým. Krutá zima bola aj v Mariapfarre. Ako pomocný kňaz musel byť Mohr vo dne v noci pripravený vyraziť za svojimi farníkmi. Na základe legendy, vždy, keď Joseph Mohr vstúpil do budovy fary v Mariapfarre, jeho pohľad spočinul na obraze madony s dieťaťom. Práve tento obraz je považovaný za zdroj jeho inšpirácie pre báseň Tichá noc. Napísal ju v roku 1816 v nemčine a pôvodne mala 6 slôh. Mohr jej však neprikladal väčší význam. Už nasledujúci rok bol nútený z dôvodu svojho zhoršujúceho sa zdravotného stavu z drsného horského prostredia Mariapfarru odísť. Stal sa pomocným kňazom v Oberndorfe. Býval v skromnej izbe jedného z miestnych domov. Stravoval sa v dedinských hostincoch a splynul tak s prostým ľudom.
Franz Xaver Gruber
V Oberndorfe sa Mohr spriatelil s učiteľom Franzom Xaverom Gruberom, ktorý bol od neho o päť rokov starší. Narodil sa v rakúskom meste Hochburg-Ach a tiež pochádzal z chudobných pomerov. Franz bol hudobne nadaný, čo si povšimol jeho učiteľ a zadarmo mu poskytoval vzdelanie v tejto oblasti. V roku 1807 priviedla kariéra Franza do Arnsdorfu, kde popri práci učiteľa pôsobil aj ako organista a kostolník. Rozumel miestnym ľuďom a mal k nim blízko. Vravelo sa o ňom, že je jedným z najlepších učiteľov v okolí. Nebol to však učiteľský talent, ale skúsenosti s hrou na organe, čím sa Gruber navždy zapísal do histórie. V roku 1816 prijal ponuku stať sa organistom v Oberndorfe. Veril pritom, že by tu mohol získať aj miesto učiteľa.
Joseph Mohr (pravdepodobná podoba) a Franz Xaver Gruber.
Na Vianoce roku 1818 Mohr ukázal Gruberovi báseň, ktorú pred dvoma rokmi napísal. Poprosil ho, aby k nej skomponoval vhodnú melódiu. Svedčilo to o ich pevnom priateľstve, veď napokon aj samotný Mohr bol veľmi dobrým hudobníkom. Gruber melódiu skomponoval pre gitaru. Podľa legendy bol miestny organ poškodený, jeho mechy ohrýzli myši.
Dlhé roky sa teda predpokladalo, že gitara bola iba náhradou za organ. Vianočná pieseň venovaná jednoduchým ľuďom tak zaznela v sprievode obyčajného, pre prostredie kostola netradičného, nástroja. Mohr a Gruber ju preto nepredstavili počas štedrovečernej omše, ale až po nej. Koledu spievali obaja, pričom Mohr hral na gitare. Gruber piesni neprikladal osobitný význam a označil ju iba za „jednoduchú kompozíciu“.
Necelý rok po pamätnej štedrovečernej omši Mohr opustil Oberndorf. S autorom melódie piesne Tichá noc ho však naďalej spájalo veľké priateľstvo. Nasledujúce roky Mohr pôsobil na viacerých miestach. Posledným z nich bol Wagrain. Vďaka jeho iniciatíve tu bola postavená škola pre viac než 100 detí, ktorá dodnes nesie jeho meno. V roku 1848, takmer presne 30 rokov po zhudobnení svojej básne Mohr vo Wagraine podľahol pľúcnej chorobe, ktorá ho sužovala mnoho rokov. Bol veľmi skromným človekom a vo svojom živote si údajne len trikrát kúpil nové šaty. Všetko, čo mal, pred smrťou rozdal chudobným. Ponechal si len gitaru, na ktorej v roku 1818 prvýkrát zahral dojímavé tóny legendárnej vianočnej piesne.
Pokiaľ ide o Grubera, jeho prianie, aby ho preložili do Oberndorfu, sa nesplnilo. Po nezhodách s nadriadenými sa v roku 1829 presťahoval do Berndorfu. Jeho najväčšia túžba naplno sa venovať hudbe sa splnila až v roku 1835. Stal sa vedúcim zboru a organistom vo farskom kostole v Halleine.
Ako sa Tichá noc šírila svetom?
Hoci autori Tichej noci paradoxne upadali do zabudnutia, ich dielo bolo čoraz známejšie a obľúbenejšie. O tom, ako sa pieseň šírila do sveta, existuje niekoľko verzií. Podľa jednej z nich oberndorfská kongregácia oslovila staviteľa organov Karla Maurachera, aby opravil nefunkčný organ. V Oberndorfe si mal vypočuť koledu, ktorá ho natoľko nadchla, že si jej text priniesol domov a hrával ju na miestach, kam chodieval za prácou. Pieseň sa tak rozšírila aj do údolia Zillertal, kde si ju do svojho repertoáru zaradila aj spevácka rodina Rainerových, ktorá hosťovala v bohatých šľachtických rodinách.
Tichú noc zaspievali nielen cisárovi Františkovi I. vo Viedni, ale aj ruskému cárovi Alexandrovi I. Rukou písaný text skladby sa rýchlo šíril a koledu začali pokladať za tirolskú ľudovú pieseň. Tichá noc čoskoro prenikla do celého Rakúska, nemeckých štátov a do Anglicka. Existujú dokonca záznamy o tom, že v roku 1839 ju skupina putovných ľudových spevákov spievala na Wall Streete. Nikto však nevedel, kto je jej autorom.
O pôvode piesne začali vznikať rôzne legendy. Na mená skutočných autorov sa takmer úplne zabudlo. Nebyť pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV., možno by sme ich dnes vôbec nepoznali. Keď si na Štedrý deň v roku 1853 vypočul Tichú noc, očarila ho natoľko, že nariadil nájsť jej autorov. Pri hľadaní nakoniec pomohla náhoda. V roku 1854 salzburský zbor, ako bývalo každoročne zvykom, zaradil do vianočného programu aj pieseň Tichá noc. Jedným z jeho členov bol aj Felix Gruber, syn Franza Grubera. Skutočný príbeh o pôvode koledy poznal od svojho otca, ktorý nakoniec všetko uviedol na pravú mieru.
Tichá noc sa spieva po celom svete rok čo rok.
V roku 1859 slúžil episkopálny kňaz John Freeman Young omšu v Kostole svätej trojice v New Yorku, kde si náhodou vypočul pieseň Tichá noc. Ešte v tom istom roku voľne preložil a vydal jej prvé tri slohy. Jeho text, ktorý je aj v súčasnosti najpopulárnejšou anglickou verziou, výrazne prispel k ďalšiemu šíreniu koledy. Jednoduchá vianočná pieseň v Spojených štátoch amerických rýchlo zaznamenala úspech.
Víziu textu Tichej noci, vyjadrujúci túžbu po mieri pre celý svet, sa v plnej miere prejavil v roku 1914. Bolo to v čase, keď vojenský konflikt, ktorý sa neskôr ukázal ako dovtedy najkrvavejší, trval už niekoľko mesiacov. Na západnom fronte proti sebe stáli Nemci a Briti. V tejto sviatočnej atmosfére vyšiel jeden nemecký vojak bez zbrane na územie nikoho a svojich nepriateľov vyzval, aby spoločne oslávili Vianoce. Skutočne sa tak aj stalo a vojaci oboch strán si medzi sebou dokonca začali vymieňať malé darčeky. Aspoň na krátky čas ľudskosť zvíťazila nad nezmyselnosťou vojny. Udalosť vošla do dejín ako Vianočné prímerie.
Ticha noc s textom
Dedičstvo Tichej noci
Pôvodný kostol v Oberndorfe zničili začiatkom 20. storočia povodne. V roku 1930 však na jeho mieste postavili pamätnú kaplnku. Každý štedrý podvečer sa pri nej schádza zbor, aby zaspieval Tichú noc.
Nech už bol príbeh o vzniku básne akýkoľvek, jej posolstvo sa začalo po krajine rýchlo šíriť. Odštartoval to údajne opravár organu v oberndorfskej kaplnke, z ktorej si vzal kópiu Tichej noci. Pieseň priniesol až do Tirolska. Miestne ženy ju čoskoro zakomponovali do svojho repertoára na remeselníckych trhoch. Koledu začali šíriť aj nemeckí prisťahovalci a misionári.
Koleda Tichá noc premenila malú rakúsku kaplnku na turistickú atrakciu. Miestne múzeum Tichej noci Stille Nacht Museum Hallein dodnes láka mnohých turistov. Je vyštudovaný historik a bohužiaľ fandí Baníku Ostrava.
Koleda sa stala taká slávna, že bola preložená do 350 jazykov a nárečí sveta a v roku 2011 pieseň Tichá noc, svätá noc zaradilo UNESCO do zoznamu rakúskeho nehmotného kultúrneho dedičstva.
Ak by ste dnes chceli na mieste vzniku koledy nájsť stopy jej vzniku, nájdete ich v múzeu Tichej noci v meste Hallein. Návštevníci si tu môžu pozrieť aj pôvodnú gitaru Josepha Mohra, na ktorej koledu zložil a hral. Okrem toho tu nájdete autentické listy, portréty a denník kňaza Grubera. Na cintoríne v Halleine je F. X. Gruber aj pochovaný.
V blízkom Mariapfarre nájdete rodný dom rodiny Mohrrovcov, ale aj farný kostol, kde pred príchodom do Oberndorfu zložil J. Mohr text koledy.
Na námestí pred kaplnkou Tichej noci aj tento rok zaznie slávna skladba, ktorá bude do sveta cez internet prenášaná zvukom aj obrazom. 24. decembra o 17. hodine zaznejú tóny koledy a text je spievaný vo viacerých jazykoch s návštevníkmi, ktorí sem prichádzajú každoročne z celého sveta.
Pri vzniku koledy nevedel nikto z autorov textu ani hudby, akú výnimočnú a úspešnú skladbu vytvorili. Sláva piesne rástla, ale uznania sa autori za života nedočkali. Zaujímavé je tiež, že autorstvo skladby sa dlhé roky pripisovalo mnohým iným, len nie skutočným tvorcom skladby. Za autorov sa považoval Mozart, Haydn, ale aj Beethoven. Mená skutočných autorov sa spájajú so skladbou len v posledných desaťročiach.
Koleda Tichá noc, svätá noc je stará viac ako dvesto rokov, ale dodnes sa jej text a príbeh dotýka ľudskej duše. Keď zaznie, prináša pocit sviatku Vianoc a prichádzajúceho Štedrého večera.
Koledovanie na Slovensku
V peknej tradícii koledovania chcú v katedrále sv. Františka Xaverského ostať verní aj počas týchto Vianoc. V sobotu sa preto v katedrále sv. Františka Xaverského o 16:45 hod. Pôjde o interaktívny vianočný koncert spojený so spevom kolied, do ktorého sa budú môcť svojim spevom zapojiť aj účastníci koncertu. Okrem známych kolied zaznejú aj menej známe koledy, najmä z obdobia baroka. Na organe bude spev sprevádzať Matúš Kucbel. Koledovanie v katedrále bude pokračovať aj v nedeľu. Počas svätej omše o 18:00 hod. v katedrále sv. Františka Xaverského bude spoluúčinkovať komorný spevácky zbor ARS VOCALIS a po sv.
Na Slovensku k obrazu Vianoc patrili koledy v podaní Dariny Laščiakovej, ako Nesiem vám novinu, Do hory, do lesa, valasi, ale aj skladba Každý deň budú vraj Vianoce Maroša Kochanského a Mira Žbirku alebo česká Sliby se maj plnit o Vánocích v podaní Janka Ledeckého.