Katedrála Notre-Dame, ikonická pamiatka v srdci Paríža, bola pred piatimi rokmi, 15. apríla 2019, zachvátená plameňmi. Oheň sa rozšíril do krovu a pohltil rozsiahle časti stredovekej budovy. Požiar, ktorý zúril viac než osem hodín, mohol podľa francúzskych médií súvisieť z renovačnými prácami na streche a sanktusníku - štíhlej vežičke nad presbytériom kostola na hrebeni strechy hlavnej chrámovej lode.
Príčina požiaru parížskej katedrály Notre-Dame stále nie je známa a vyšetrovanie pokračuje. Plamene v chráme ešte neboli úplne zlikvidované, aj keď ich hasiči dostali v noci pod kontrolu. Experti budú zisťovať, nakoľko porušil živel statiku katedrály.
Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne. Katastrofu mohla spôsobiť porucha v elektroinštalácii či cigaretový ohorok.
Katedrála Notre Dame v plameňoch počas požiaru 15. apríla 2019.
Záchranné práce a škody
Rozsiahly požiar, ktorý zachvátil katedrálu Notre-Dame (Chrám Matky Božej) v Paríži, sa hasičom podarilo v priebehu noci dostať pod kontrolu. "Požiar je úplne pod kontrolou. Je čiastočne uhasený; treba ešte zlikvidovať reziduálne ložiská ohňa," uviedol hovorca miestnych hasičov po ich niekoľkohodinovom boji s plameňmi devastujúcimi túto 850-ročnú pamiatku.
Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia. Hasiči však nedokázali včas vyniesť niekoľko veľkých obrazov.
Úplne zhorela drevená strecha katedrály a drevená vežička - sanktusník - z 19. storočia. Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny.
Hovorca katedrály André Finot pre DPA uviedol, že zničené drevené trámy a výstuže strechy pochádzali sčasti z 13. storočia a sčasti z 19. storočia.
Reakcie a podpora
Vatikánsky hovorca Alessandro Gisotti na margo požiaru uviedol: "Vyjadrujeme našu solidaritu s francúzskymi katolíkmi a ľudom Paríža. Modlíme sa za hasičov a ďalších, ktorí robia všetko, čo je v ich silách, aby zvládli túto dramatickú situáciu."
Parížsky arcibiskup Michel Aupetit vyzval všetky kostoly francúzskej metropoly, aby rozozneli svoje zvony ako gesto súdržnosti s Notre-Dame.
Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame, ktorá vyhorela.
Aj francúzsky miliardár a šéf spoločnosti LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton (LVMH) Bernard Arnault v utorok oznámil, že jeho rodina a spoločnosť prispejú spolu sumou 200 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame, ktorá v pondelok vyhorela.
Na dostavbu zničenej veže bola vyhlásená architektonická súťaž, organizovala sa aj verejná zbierka.
Rekonštrukcia katedrály
Rekonštrukcia parížskeho Notre-Dame vstupuje do poslednej fázy, do severnej veže vracajú osem zvonov. Slávny chrám, ktorý pred piatimi rokmi zničil požiar, plánujú znovu otvoriť 7. decembra.
Katedrálu Notre-Dame v Paríži otvoria podľa plánu 8. decembra. „Rekonštrukcia vydrží najmenej 860 rokov,“ povedal pred senátnym výborom Philippe Jost s odkazom na to, ako dlho katedrála vydržala od výstavby v roku 1163. Jost vedie vládnu agentúru, ktorá dohliada na práce.
V prvej fáze rekonštrukcie bolo potrebné odstrániť lešenie, ktoré chrám obklopovalo v čase požiaru, odmontovať a odviezť veľký organ, ktorého 8000 píšťal bolo rozoslaných na vyčistenie odborníkom po celej krajine.
Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením.
Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu.
Na to sa používali techniky spracovania dreva, ktoré boli zavedené pred viac ako 800 rokmi pri stavbe tejto pamiatky. Práca so sekerami pri výrobe stoviek ton dubových trámov pre krov novej strechy Notre-Dame bola pre tesárov ako cesta späť časom.
Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.
Posledné práce na katedrále budú prebiehať v interiéri, kde bude okrem iného potrebné vyladiť mohutný organ s 8000 píšťalami, ktorý je najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku.
Práce na rekonštrukcii katedrály Notre Dame v Paríži.
Rekonštrukcia vonkajšej časti katedrály by mala byť prakticky hotová tento rok v júli, celkovo má byť oprava dokončená v decembri.
Historický kontext
Katedrála, ktorá je lokalitou Svetového dedičstva UNESCO a každoročne ju navštívi takmer 14 miliónov turistov, je úzko spojená s dejinami Francúzska už od začiatkov jej výstavby na konci 12. storočia - vedci sa zhodujú na roku 1163. Výstavba trvala takmer dve storočia; do roku 1345.
Chrám vyplienili v 16. storočí protestantskí hugenoti a koncom 18. storočia bol opäť poškodený počas francúzskej revolúcie. Neskôr sa v ňom Napoleon Bonaparte korunoval za cisára Francúzska.
Notre-Dame figuruje v klasickom románe "Chrám Matky Božej v Paríži" od Victora Huga z roku 1831. Jeho najslávnejšie filmové spracovanie pochádza z roku 1956 s Anthonym Quinnom v úlohe Quasimoda a Ginou Lollobrigidou v úlohe Esmeraldy.
Kontroverzie a návrhy
V tom istom čase navštívil katedrálu aj prezident Macron a uviedol, že v jej oknách by sa mali objaviť moderné vitráže. Jeho vyhlásenie však vyvolalo vlnu pobúrenia u verejnosti a váhavé reakcie odborných kruhov.
Pod petíciu proti zámeru nahradiť vitráže z 19. storočia, ktorých autorom je Eugène Viollet-le-duc, sa počas troch dní podpísalo vyše 67 000 ľudí.
Pár dní po tom, ako francúzsky premiér Edouard Philippe vyzval architektov, aby podávali návrhy prestavby vrchnej časti katedrály, sa ozvalo niekoľko odborníkov z celého sveta. Ich nápady však boli celkom netradičné.
Krajinný umelec a architekt Clément Willemin by strechu zmenil na záhradu s kvetmi, rastlinami a chodníkmi pre peších. Zatiaľ, čo niektorým ľuďom sa nápad páčil, iní ho okamžite zavrhli. Táto alternatíva je všeobecne málo pravdepodobná.
Ďalší nápad priniesol brazílsky architekt Alexandre Fantozzi, ktorý o katedrále premýšľal, keď s rodinou oslavoval Veľkú noc. V jeho predstavách by sa strecha mohla zmeniť na farebné sklá, čo značne súvisí s terajším vzhľadom.
Adeptom na najbizarnejší nápad je návrh dizajnéra Nicolasa Abdelkadera, ktorý by na streche vybudoval skleník. Ten by slúžil nezamestnaným na to, aby sa vzdelávali v mestskom poľnohospodárstve a záhradníctve.
Budúcnosť katedrály
Prvá omša od požiaru sa v katedrále konala v júni 2019. Viedol ju parížsky arcibiskup Michel Aupetit a obrad sa odohral v jednej z bočných kaplnk, zasvätenej Panne Márii, ktorú oheň ušetril.
Tento rok pri príležitosti Veľkého piatku sa v katedrále konala komorná bohoslužba, na ktorej sa zúčastnilo len sedem ľudí.
Podľa odhadov bude na opravu chrámu potrebných od 1,1 do 2,3 miliárd dolárov.
Znovuotvorenia parížskeho Notre-Dame sa okrem Donalda Trumpa v sobotu zúčastní aj Volodymyr Zelenskyj či britský princ William. Medzi pozvanými sú aj prezidenti Nemecka, Talianska či Poľska, o možnej slovenskej účasti nie sú známe informácie.