Slovanské osídlenie zanechalo na našom území nezmazateľné stopy. Typickým slovanským spôsobom pochovávania mŕtvych sú zemné násypy, väčšinou oválneho tvaru, zvané mohyly. Svojou neopakovateľnou, mystickou atmosférou lákajú aj po 1000 rokoch. Chybou niektorých horlivcov však je, že sa ich snažia rozkopávať s vidinou získania pokladov z mohyly, čo je mylná predstava.
Na niekdajšom území západných Slovanov v ranom stredoveku sú archeologicky rozpoznateľné dva spôsoby pochovávania, pod mohylovými násypmi a v hrobových jamách na tzv. plochých pohrebiskách. Teritoriálne boli vymedzené oblasti s prevažujúcim mohylovým rítom, ich hranice možno však len približne predpokladať, pretože v poľnohospodárskych a podhorských terénoch padli za obeť obrábaniu pôdy. Vzhľadom k zničeniu niekedy aj celých pohrebísk, je ich existencia často doložená iba názvom napr. Homole, Na mohylky a ich časové zaradenie neoveriteľné. Geografické rozšírenie mohylových nekropolí v uzatvorených oblastiach možno vysvetliť prenikaním Slovanov na naše územie v niekoľkých vlnách rôznymi smermi a teda aj s odlišnými pohrebnými zvykmi.
Osamelá mohyla vo Visolajoch.
Ilustračný obrázok: Slovanské mohyly.
Pohrebné zvyky Slovanov
So smrťou člena rodu bolo v slovanskom období spojené množstvo zvykov a rituálov. Medzi typické prvky pohrebného obradu patrí predovšetkým zvyk nevynášať mŕtveho z domu dverami alebo bránou v ohrade, ale oknom, otvorom v stene, dierou pod prahom alebo otvorom v ohrade dvorca. Zmyslom bolo zmiasť dušu zomrelého, aby nemohla nájsť cestu späť a neškodila pozostalým ako upír alebo iný ľudský démon.
Ešte Pavol Dobšinský v 19. storočí zaznamenal v rozprávke o Krásnej Ibronke túto zvyklosť: „Hľaďteže, moji milí susedia, keď ja umriem, neprenášajte vy moju truhlu ponad prah cez dvere, ani nedajte udrieť truhlou tri razy o prah, ale dajte popod prah jamu vykopať a tou dierou vytiahnite moju truhlu von z domu. A zapriahnite do kočíka toho koníčka, čo ešte v staji máme a pochovajte ma tam, kde ten koník so mnou zastane!“
Všeobecne rozšírenou súčasťou pohrebného rituálu boli chváloreči, chválospevy a obradný plač, spojený s driapaním tváre rukami, revom alebo strihaním vlasov aj sebezraňovaním. Ich zmyslom bola zrejme obeť duši zomrelého v podobe krvi a vlasov. Máme zaznamenané napr. aj pohreby vdov alebo súložniíc, ovplyvnené tým, čo okolie očakávalo, prebodnuté, čo sa týkalo hlavne otrokýň. Súčasťou pohrebu boli aj symbolické hry a hostiny.
Ich zmyslom bola zrejme obeť duši zomrelého v podobe krvi a vlasov. Súčasťou pohrebu boli aj symbolické hry a hostiny. Všeobecne rozšírenou súčasťou pohrebného rituálu boli chváloreči, chválospevy a obradný plač, spojený s driapaním tváre rukami, revom alebo strihaním vlasov aj sebezraňovaním.
Záhada v Pohrebníctve: Zvyšuje Mŕtve Telo Svoju Váhu Počas Obradu? Nečakaný Postreh z Praxe
Pohrebná hostina
Pohrebná hostina sa nazývala "strava". Počas nej holdovali všetci pozostalí. Na hrob sa ukladal pokrm a nápoj, ktorý mal mŕtvy v obľube, ale tiež rôzne nápoje a pokrmy.
V mohylách sa našli rôzne drevené konštrukcie - akési domy mŕtvych. Do nich sa vkladali pozostatky. Na niektorých mohylníkoch sa našli žiarové i kostrové pohreby tzv. tiel.
Na Slovensku je asi 3239 mohýl. V jednej mohyle môže byť viac pohrebov. Napríklad mohyla č. 13 obsahovala až 11 hrobov. V slovanských mohylách pochovali v 11. storočí kostrovým spôsobom.
Archeologické nálezy a mohyly na Slovensku
Mohyly budovali od polovice 7. storočia do prelomu 10. a 11. storočia. Mohylový rítus začal v 7. storočí a pretrvávalo od 7. do 9. storočia. Rozvoj rítu prebiehal v 10. až 12. storočí. Mohyly sú z 8. - 9. storočia. Rítus v oblasti začal v 8. storočí a končí v 12. storočí.
Na mohylníku v Skalici v roku 1922 I. L. Červinka zistil okolo 100 mohýl, pričom v roku 1943 V. Budinský Krička zmeral už iba 63 z nich. Datovanie mohýl je od 8. - 9. storočia až do 11. storočia. Východočeská oblasť je charakteristická tzv. lužickou kultúrou s násypom a pochovávaním v 7. - 9. storočí a koncom v priebehu 1. polovice 10. storočia. Niekedy sa v násypoch mohýl našli tzv. drevené pravouhlé konštrukcie.
Na niektorých mohylníkoch sa našli žiarové i kostrové pohreby. Práve tieto informácie chýbajú pri objavovaní neznámych mohýl. Našli sa aj vkopy do mohyly, spodné násypy, mohyly dokonca na koloch, vyčnievajúcich z mohýl, pri cestách. Našli sa mohyly s kruhom kamenia, ktorý ju obkolesoval. V mohyle č. 1 sa našli vyhĺbené jamy do spodného telesa alebo podložia mohyly.
V mohyle č. 1 bola prepálená a obsahovala najviac kostí. Mohyla č. 2 bola birituálna. Na Slovensku je to mohyla č. 1 u Orlíka. Miesta, kde spaľovali svojich mŕtvych sa zatiaľ nepodarilo nájsť. Niekedy sa odkrývala i plocha medzi mohylami.
Vo Sverepci v mohyle č. 1 bola orientovaná v smere V - Z. Tá bola aj v kostrovej mohyle č. 2. V mohyle č. 2 boli pahreby dve. V dvoch jamách sa našli stopy rituálneho ohňa. Mohyla č. 4 s jamou o hĺbke 1,25 m, niesla stopy po väčšom ohni. I v jej rohoch sa našli kusy spáleného dreva. Mohyly boli prikryté kôrou stromov alebo rozložený mach. V mohyle č. 3 bol výklenok, obrátený k východu slnka. Orientácia S - J sa zistila v mohyle č. 1.
V Bitarovej, v mohyle č. 1, sa našli stopy rituálnych znakov. V mohyle č. 22 až 27 m sa našli stopy spálených kostí. Mohyla č. 3 bola preskúmaná aj v Dvakačoviciach. Ešte v priebehu horenia mohylu dosypali popolom umiestnili na koly. Ďalší postup bol výnimočný - mohylu upevnili kamením, prisypali malú mohylku a hlinou, na vrchu rozbili dve nádoby. Potom mohylu opäť upevnili kameňmi a prisypali štvrtú mohylu z hliny.
Mohyla č. 1, široká 12 m s výškou 105 cm bola birituálna. V násypu sa našli rozhodené zlomky spálených kostí. Mohyla č. 2 mala ohniská s prepálenými kosťami. Birituálnom mohylníku v Jerichove mala oválna mohyla č. 1 vrstvy dreva. Ohne boli zapálené pred začatím stavby násypu. Západne sa nachádzalo malé ohnisko s prepálenou vrstvou hrubou 8 cm - 10 cm.
V mohyle č. 2 boli tieto vrstvy ešte oddelené tenkou ílovitou vrstvičkou. Mohyla č. 5 mala nepravidelne uloženými kameňmi. V mohyle č. 6 boli kamene uložené do kruhu. Stromov v mohylách tiež obsahovali drevo duba. V mohyle č. 10 nebolo počkané až dohorí. V mohyle č. 1 sa našli zbytky prepálenej hliny. V mohyle č. 4 sa našli stopy po dreve iba z dvoch strán, rovnako v mohyle č. 5. V mohyle č. 125cm x 60cm x25cm boli kamene kladených kameňov. V mohyle č. 3 sa našiel trojvrstvový násyp a pod ním aj trojvrstvové jadro. V mohyle č. 170cm, dlhšou osou v smere S - J, sa našla poloha mŕtveho. V mohyle č. 6 v Kožlí bol kolmo postavený výrazný plochý kameň. Kamene mali pri nohách aj mŕtvi v mohylách 8 a 9.
Na mohylníku sa našli aj kolové jamky, ktoré boli zachytené napr. v Bitarovej, Bánovej a vo Sverepci. Vykradnuté mohyly na SZ Považí sedia na SZ svahoch pohrebných zvyklostí. Niekedy tvoria fragmenty keramiky. V mohylách sa našli mince, hroty kopijí, oštepov a výnimočne meč. V mohyle č. 12 a 20 sa zistili zvieracie kosti.
V oblasti Turca, mohyly rozkopané v r. 1855 a v r. 1872 v Malom Čepčíne, mali výrazné prevýšenie. Mohyly sú položené na výraznejších terénnych dominantách, v blízkosti údolia, potoka alebo rieky. Sverepca, Beluše a Visolaj sú príkladmi takýchto lokalít. Jedna z mapiek mohylníkov od Š. Meliša lokalizuje viaceré mohyly na SZ Slovensku, ktoré doposiaľ nie sú nikde publikované. Z dôvodu ochrany mohýl však neuvádzame ich presné lokalizácie.
Záver
História Tomášoviec a okolitých oblastí je bohatá na archeologické nálezy a svedectvá o živote našich predkov. Výskum mohýl a pohrebných zvykov nám umožňuje lepšie pochopiť kultúru a život Slovanov, ktorí obývali toto územie. Je dôležité chrániť tieto historické pamiatky a pristupovať k nim s úctou a rešpektom.
tags: #vyhoreny #kostol #v #tomasovciach